Vďaka červeným kombinézam

Sme v nemocnici. Ja a môj syn. Pred 5 dňami si na seba stiahol hrniec s vriacou vodou – išiel sa naparovať, lebo bol zahlienený… Nestihli sme tomu zabrániť. To že sme to robili vari 1000x predtým a že sa považujeme za veľmi opatrných rodičov na veci nič nemení, proste sa stalo.

            V panike som revala na muža sprosté slová, ťahali sme dieťa do sprchy a púšťali sme na neho studenú vodu, volali 155tku. Pani na druhej strane drôtu ma pár otázkami zase dostala do kľudu, aby som vôbec prepla na mód, že mám aj rozum a môžem ho vhodne použiť a o 2 minúty u nás zvonili traja záchranári, ktorí bleskom robili, čo bolo treba.

            Ja som za ten čas stihla zbaliť nevyhnutné veci, veď čo keď nás v tom špitáli nechajú. Nechali – v ružinovskej nemocnici na Klinike popálenín. Ešte stále sme tu a veríme, že o pár  dní sa dostaneme domov a stihneme ešte vianočné pečenie (pre môjho syna ostane asi len zdobenie, k šporáku ho nepustím).

Prečo píšem

Uvedomila som si, ako na tým ľudí v sanitkách a bielych plášťoch niekedy nadávame.

            Myslíme, že používajú tú húkačku nadarmo (vôbec mi to tak neprišlo, keď sme v nej sedeli a švihali večernou Bratislavou, synátor v tom šoku riešil, čo je kde v nej umiestnené a ako o tom bude rozprávať chlapcom v škôlke).

            Že im to trvá večnosť, kým sa k nám uráčia (títo naši červení anjeli prišli za tie 2 minúty, lebo majú stanicu aj v našej MČ, ale od januára ju mať nebudú – lebo ich idú rušiť a nie je ich predsa treba … my sme sa vďaka nim bleskovo dostali tam kam bolo treba v tom najkratšom možnom čase).

            Že biele plášte sú studené čumáky a nekomunikujú s pacientom (za tých 5 dní čo sme tu,  môžem len klobúk dať pred nimi dole. Sestričky, lekári, sanitári, upratovačky – snažia a vyjsť v ústrety, sú milí a ochotní pomôcť. Nuž nie vždy dajú informáciu okamžite ako by som ju potrebovala, ale možno je to preto, že hneď ako ošetrili moje dieťa, čaká na nich ďalšie, ešte menšie ako to moje, ktoré si na seba stiahlo hrnček s kávou … ale potom príde fúzatý usmiaty pán primár a všetko mi vysvetlí).

            Nuž tak, VĎAKA VÁM !!!

Máte aj vy zaujímavé osobné skúsenosti so zdravotníctvom, o ktoré by ste sa chceli podeliť? Pošlite nám námety do redakcie. Vaše postrehy a názory radi uverejníme.

Ilustračné foto: www.sxc.hu