Detské chorobyPsychika

Posttraumatická stresová porucha

 Mária Kopčíková   01.01.1970   0

Trauma (z gréčtiny) znamená ranu, zabitie a je komplexom biologických, psychologických,  psychosociálnych a somatických (telesných) symptómov, ktoré sa objavujú po priamom alebo nepriamom pôsobení traumatických či desivých udalostí, ktoré človek zažil, alebo ktorých bol svedkom. 

Ak trauma presahuje schopnosť jedinca adekvátne tieto udalosti spracovať, vyrovnať sa s nimi (coping with), vzniká sa posttraumatická stresová porucha (PTSP).

shutterstock

 

Téme PTSP je veľmi široká a samotní psychiatri tvrdia, že často podceňovaná, resp. zle diagnostikovaná (podľa MUDr. Šubu). V tomto článku sa pokúsime priblížiť základné mechanizmy vzniku tohto ochorenia (situácie) a v ďalšom príspevku sa budeme venovať praktickým odporúčaniam pre rodičov, ktorých deti by sa ocitli v nejakej traumatizujúcej situácii.

Čo všetko môže deti traumatizovať

A nielen deti. V princípe rozlišujeme tri formy psychickej traumatizácie.

Primárna traumatizácia: človek je priamym cieľom agresie (napr. zranenie, mučenie, znásilnenie, vyhostenie, nútené prizeranie sa násiliu ...).

Sekundárna traumatizácia: podnetom je blízka skúsenosť s traumatizáciou inej osoby (napr. rodina zomrelého, zraneného, nezvestného ...).

Terciárna traumatizácia: človek nie je v priamom vzťahu k obeti traumatizácie, ale je v kontakte s primárne či sekundárne traumatizovanými, napr. ako svedok, humanitárny pracovník, terapeut.

Podstatou traumy je poničenie adaptačných mechanizmov (teda tých, ktoré nám za normálnych okolností umožňujú vysporiadavať sa s rôznych záťažovými situáciami) jedinca. Desivý zážitok paralyzuje systéme „sebaobrany“, ničí systém kontroly a schopnosti veci zvládať, zneisťuje, narušuje dôveru (v seba aj v okolie). Človek je vystavený hrôze a ocitá sa v stave totálnej bezmocnosti.

Zásadnou črtou traumatickej skúsenosti je neuniknuteľnosť a jej nepochopiteľnosť. S touto skúsenosťou sa človek nevie vysporiadať a neskôr ju prežíva znovu a znovu.

PTSP u detí a adolescentov

Posttraumatická stresová porucha je podľa MKCH-10  radená pod kapitolu F43 – reakcia  na závažný stres a poruchy prispôsobenia. Na rozdiel od akútnej reakcie na stres vzniká ako oneskorená alebo predĺžená reakcia.

Štúdie ukazujú (podľa kidshealth.org), že PTSP sa vyskytuje u 1% -14% populácie a môže byť diagnostikovaná v každom veku. U detí a mladistvých je výskyt okolo 6% (podľa Doc. Malá).

Špecificky u detí a adolescentov platí široká definícia PTSP (teda toho, čo všetko môže spôsobiť traumu), pretože špecificky v detskom veku je eidetická schopnosť (veľmi jasne si vybaviť minulé udalosti, so všetkými detailmi).

Ďalšie špecifikum je vývinové obdobie, v ktorom sa dieťa nachádza. Vo vekovom období okolo "kognitívneho bodu smrti" (pochopenie finality smrti), od 8 do 12 rokov, je dieťa zvýšene citlivé na porušenie telesnej integrity a napríklad aj menšia trauma pri autonehode je chápaná ako extrémna. U detí sú časté dva typy zraňujúcich udalostí: náhly, nepredvídateľný traumatický zážitok alebo predpovedateľná, opakovaná, očakávaná trauma.

Možné príčiny PTSP

Medzi traumatické udalosti, ktoré môžu spôsobiť PTSP patria napr.:

  • násilné útoky, znásilnenie,
  • požiar
  • fyzické alebo sexuálne zneužívanie
  • prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy
  • dopravné nehody
  • úrazy (obarenie, poleptanie, pád ...)
  • diagnózy život ohrozujúcich ochorení

 

Charakteristiky PTSP u detí a adolescentov

Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy sa zvyčajne objavia počas prvých 3 mesiacov po udalosti, ale môžu sa dostať na povrch aj po niekoľkých mesiacoch či rokoch, ak iná udalosť vyvolá spomienky na predošlú traumu. Niekedy sa príznaky dajú identifikovať jednoducho - často pripomínajú príznaky stresu, úzkosti a depresie. Medzi príznaky patria:

  • Zmenená afektivita: emocionálna labilita, agresivita namierená na seba samého (sebazraňujúce správanie najmä u chlapcov), trvalá dysfória so samovražednými sklonmi.
  • Poruchy vedomia: posttraumatická stresová amnézia (strata pamäte) alebo hypermnézia na traumatický zážitok, depersonalizácia a derealizácia, nutkavé, zdĺhavé zaoberanie sa nejakým problémom, myšlienkou, starosťou alebo zážitkom.
  • Zmenené sebavnímanie: pocity a myšlienky o vlastnej stigmatizácii (zahanbení, vine), myšlienky a pocity o totálnej rozdielnosti od druhých (až k pocitu, že nemá ľudskú identitu), neschopnosť podporiť seba samého.
  • Znovu prežívanie udalosti: vracajúce sa a dotieravé (nechcené) spomienky na udalosť, úzkostný sen alebo nočné mory o udalosti, konanie alebo pocit, ako by sa udalosti stali sa opäť (flashbacky), úzkosť a strach, keď sa hovorí o udalosti.
  • Zmeny vo vnímaní páchateľa alebo nešťastia: odplata alebo naopak identifikácia s agresorom.
  • Zmena vzťahu k druhým: izolácia a odtiahnutie (strata prítulnosti a príchylnosti k vzťahovej osobe (mama, otec) u malých detí), pretrvávajúca nedôvera, sexualizované správania u sexuálne zneužívaných detí.
  • Zmena vo vnímaní celého systému fungovania: typické najmä pre adolescentov, strata nádeje, bezvýchodiskovosť, zúfalstvo, vzdanie sa.

Závažnosť a pravdepodobnosť vzniku PTSP sa líšia podľa povahy udalosti, rovnako ako sú ovplyvnené individuálnymi faktormi, ako je sociálna pomoc, rodinná anamnéza, zážitky z detstva, osobnosť a existujúce psychické problémy a stres.

Spracované s použitím: kidshealth.org, remedia.cz, phil.muni.cz

Foto: isifa.com

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.5 z 5. Celkom 10 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.
O AUTOROVI

Mária Kopčíková

Povolaním som psychologička a psychológií sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA.  Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Prinášam témy, ktoré mi v praxi pripadajú dôležité. 
Najčítanejšie
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised