Strach z lekára (1.)

Strach z lekára a bolesti – kto by ho nepoznal! Lekár je niekým, koho sa ľudia tak trochu (a niekedy značne aj právom) obávajú, súčasne ho považujú za autoritu, do ktorej vkladajú nádej v rýchlu úľavu a pomoc. V očiach pacientov býva opradený zvláštnymi schopnosťami – deti vedia, že pred ním nieje úniku, môže pôsobiť bolesť a nakoniec ani matka ich pred ním neochráni.

Strach z lekára sa vytvára v detstve a hlavnú úlohu tu hrá vlastná skúsenosť s „bielym plášťom.“ Je to na prvom mieste strach z bolesti, odlúčenie od matky, bezmocnosť – a nemožnosť úniku. Na druhej strane je lekár v očiach staršieho dieťaťa tým, kto pomôže, uľaví, píše ospravedlnenky a môže byť vybavený až „zázračnou mocou“.
Obava z lekára a zvlášť zubára (a zubnej vŕtačky) patrí medzi najzreteľnejšie strachy detského veku. Deti sa boja nielen bieleho plášťa, ale aj injekcie, „že to bude bolieť“ teda reálnej bolesti, „že mamina odíde“ atd. Jednoducho povedané, že obavy z lekára a ošetrenia sú svojím spôsobom niečím prirodzeným, pokiaľ sa samozrejme nejedná o extrém, keď je pre dieťa návšteva u lekára silným stresom a malý pacient sa zaradí medzi „ťažko ošetriteľných pacientov“.

Ako sa dá nadmernému strachu z lekára čeliť a ako je možné jeho zmiernenie?

Prežívanie úzkosti a strachu je reakciou na vnímané (či už reálne alebo nereálne) nebezpečenstvo a ohrozenie. Preto je dôležitá prevencia, alebo príprava dieťaťa na situáciu „u lekára“. Preventívna príprava je povinnosťou rodičov aj zdravotníkov.

Ako príklad nám bude slúžiť zubné ošetrenie, teda návšteva stomatológa:

Medzi deťmi, dospievajúcimi i dospelými je rozšírený neprimeraný strach zo zubného ošetrenia. Ak je obava z ošetrenia natoľko silná, že pacient navštívi lekára až v prípade neznesiteľných bolestí, hovoríme o dentofóbii. Takýchto osôb je v dospelej populácii odhadom 5–10 %: chrup majú v „hroznom stave“ a plnia čakárne zubných pohotovostí po predchádzajúcej samoliečbe analgetikami a tvrdým alkoholom. Dentofóbia vzniká spravidla v detstve na základe silnej, nepriaznivej skúsenosti dieťaťa so zubným ošetrením a čo je typické, obyčajne aj niektorý z rodičov má neprimeraný strach zo zubného ošetrenia, pričom návšteva u lekára iného odboru nemusí byť vôbec problémom. Fóbia sa tak „prenesie“ z rodiča na dieťa udržuje sa tým, že dieťa sa za tichého súhlasu, „pochopenia“ a niekedy aj podpory zo strany rodičov zubnému ošetreniu vyhýba.

Prevencia vzniku a rozvoja neprimeraného strachu z ošetrenia spočíva v tom, že dieťa už v predškolskom veku sprevádza svojho rodiča k zubárovi a je prítomné na ošetrení, samozrejme pokiaľ sa nič „dramatického“ nedeje. Zoznámi sa tak s prostredím, návštevu v ordinácii stomatológa považuje za niečo normálne a aj príjemné, napríklad ak si odnesie nejaký malý darček. Neskôr pred vlastnou preventívnou prehliadkou sa formou hry zoznámi s nástrojmi, spustí zubnú frézku, samo naplní pohárik s vodou atď. Je samozrejmé, že u detí približne do druhej triedy a i starších úzkostnejších detských pacientov je na vyšetrení prítomná osoba dieťaťu blízka, najčastejšie matka.

Z knihy: Úzkost a strach u dětí , vydavateľstvo PORTÁL

Ilustračné foto: www.sxc.hu

PS:      Aké sú vaše skúsenosti so strachmi z lekára?

Máte nejaké „zaručené“ recepty, ako im čeliť?

Čo by mali podľa vás lekári robiť, aby sa ich deti menej báli?

Píšte a KOMENTUJTE…               Tešíme sa na vaše názory 🙂