Bola som na kurze prvej pomoci. Takom inom, než doteraz (predtým 3x v rozpätí 20 rokov). Zážitkovom. Netreba si do hlavy liať príliš veľa teórie, len treba mať uchované to podstatné, čo v prípade, že niekomu ide o život, potrebujete vydolovať z mozgových automatizmov. A čo už veľmi pravdepodobne nikdy nezabudnete.
Počas trvania tohto kurzu som si snáď niekoľko takýchto automatizmov vybudovala. Teraz vám ponúkam na zamyslenie okolnosti okolo volania na záchranku.
Kedy volať záchranku
Odpoveď by mohla byť jednoduchá – keď to potrebujeme sami s ohľadom na náš zdravotný stav, keď je v ohrození niekto z našich blízkych a keď sme sa stali svedkami udalosti, pri ktorej došlo k ohrozeniu ľudského života.
Najčastejšie ide o situácie ako: poruchy vedomia – bezvedomie, zastavenie krvného obehu so zastavením dýchania, dusenie, úraz, popálenie, krvácanie, rôzne pády, dopravná nehoda, otrava liekmi alebo chemikáliami, kŕčové stavy.
Pokiaľ pomoc sebe či druhým nezvládate sami, voláte záchranku. Viete aké číslo volať? 112 či 155? Záchranári odporúčajú v prípade jasného ohrozenia života volať 155. Pri volaní na linku 112 váš hovor prijme dispečer, ktorý najprv zistí situáciu a potom vás bude prepínať na záchrannú službu. Čím sa zdržiava proces záchrany.
Ako volať 155 a čo povedať operátorovi
Táto linka je bezplatná, môžete volať z telefónu verejnej siete v SR, vrátane mobilných telefónov. Číslo 155 je vždy bez akejkoľvek predvoľby.
Na úvod by ste mali uviesť niekoľko základných informácii:
- Vaše meno a aktuálnu polohu/adresu, na ktorej sa nachádzate. „Volám sa Anna Nováková, som práve na ulici Podháj 123, v Bratislave, na 3. poschodí“. Vedzte, že na Slovensku je 8 operačných stredísk Záchrannej zdravotnej služby. Nestačí, aby ste pri telefonáte uviedi ulicu, musíte povedať aj mesto, z ktorého voláte. Uveďte kritické miesta prístupu k vám – zamknutý vchod v bytovke, stavebné práce na vašej ulici … Pokiaľ na zvončeku máte inú menovku, než je vaše priezvisko, nezabudnite oznámiť aj tento údaj. Tieto informácie sú nevyhnutné k rýchlemu a presnému dosiahnutiu miesta udalosti.
- Čo sa stalo a kto je postihnutý. „Mám doma 3 ročného syna, ktorý má zrejme febrilné kŕče. Má teplotu 40 st. C.“ Je potrebné, aby operátor dostal informácie o rozsahu poranenia, o stave vedomia, dýchania, rozsahu krvácania, v prípade dopravných nehôd ich charakter, počet účastníkov a pod. Ak postihnutého nepoznáte (ste svedkom udalosti na ulici), približný vek a poznávacie znamenie, napr. farbu oblečenia.
Pri tomto telefonáte rátajte s otázkami. Operátor vám ich nekladie zo zvedavosti, ale preto, aby upresnil jednak čo a komu sa stalo, jednak aby správne informoval záchranárov o mieste udalosti.
Niekedy môžete mať pocit, že sa s vami zbytočne dlho vybavujú a príliš veľa sa pýtajú. No je vhodné sa nechať viesť a na otázky odpovedať. Vedzte, že už v tomto čase sú záchranári na ceste k vám – nikto teda čas zbytočne nenaťahuje. Všetky získané a potrebné informácie následne operátor hlási záchranárom už do idúceho vozidla.
Kedy a ako resuscitovať? >> >>
Pokiaľ je treba riešiť situáciu do príchodu záchranárov, zdravotnícky operátor s vami ostáva na telefóne a hovorí vám, čo máte robiť. Je preto dobré si pamätať, že hovor neukončujete vy ako volajúci prvý. Je tiež celkom užitočné naučiť sa, ako sa váš mobilný telefón dáva na hlasitý odposluch. Pokiaľ by bolo potrebné, aby ste resuscitovali postihnutého, je užitočné, ak máte voľné ruky a zároveň môžete počúvať pokyny dispečera.
Spracované s použitím: emergency-slovakia.sk
Foto: emergency-slovakia.sk
(6 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Čo odovzávajú rodičia deťom, ak za nich robia takmer všetko ?
Piata choroba
Diktáty pre tretiakov
Chceli by dcéru, ale nedarí sa im. Majú 13 synov
Prídavky na dieťa 2024
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
V súvislosti s RZP sa s čitateľmi podelím s takýmto osobným zážitkom: Linkou 112 som privolala pohotovosť k staršej pacientke, z dôvodu opakovaného zvracania. Prišli dvaja záchranári, ale bez lekára, ktorí ju vzali do prešovskej nemocnice. Bez akejkoľvek diagnostiky túto pacientku odviezli tí istí dvaja mladí záchranári na onkológiu, kde, ako sme neskôr zistili, si za jej 22 hodín pobytu (sobota-nedeľa), zúčtovala nemocnica zo zdravotnej poisťovne až 43.424.- Sk (!) vtedajšej meny. Pacientka totiž o 22 hodín pobytu v prešovskej nemocnici na oddelení klinickej onkológie zomrela. Nie na rakovinu. Zomrela tam zohavená (foto je dôkazom), vyhladovaná, bez prístojov, bez diagnostiky a bez nutnej zdravotníckej pomoci. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (UDZS), aby zakryl pochybné praktiky na oddelení klinickej onkológie, a tiež podvody s pitvou, keďže dotyčnú osobu vôbec neobhliadali a ani nepitvali, napísal vo svojom vyjadrení, že „liečba“ na onkologickom oddelení bola správna, nakoľko pitvou (pritom ju nepitvali) zistili údajne, že mala všetky tieto choroby, ktoré zapríčinili jej smrť, citujem: „Patologická pitva potvrdila stav po operácii ľavých pľúc pre karcinóm, generalizovaný karcinóm koreňa jazyka, metastázy do srdca a obličiek – ako základnú príčinu smrti pacientky. Ďalšie komplikácie vedúce k úmrtiu boli ťažká ateroskleróza hlavne na tepnách srdca, aorty a mozgu, chronícký zápal priedušiek, akútny zápal pľúc, zápal pobrušnice. Bezprostrednou príčinou smrti bolo zlyhanie činnosti srdca a dýchania.“ Ak toto mala by byť pravda, tak ako potom vysvetlia tvrdenie, že úrad nezistil pochybenie nemocnice? Prečo bezbranný pacient so zápalom pobrušnice leží bez pomoci na onkológii? Vtedajšia riaditeľka prešovskej nemocnice Monika Pažinková, ktorá takto z hľadiska účtovného špekulatívne viedla nemocnicu, bola zodpovedná aj za kauzu predražených zmlúv na upratovacie práce nemocnice, potom za kauzu obchodovania s onkologickými liekmi, ktoré draho odpredávali do zahraničia, dnes zastáva čestnú funkciu Predsedu ÚDZS (!). To sú smutné fakty.
Na to, čo sa prihodilo mnohým pacientom oddelenia klinickej onkológie prešovskej nemocnice, upozorňuje tento vtip: „Pán doktor, čo mi vlastne je?“ „To ukáže pitva“ – odpovedá lekár. Prvé pochybenie v tejto veci ohľadne smrti Liběny Gelleovej má na svedomí RZP, ktorá pacientku, s obyčajným zvracaním, účelovo nesprávne zaviezla na oddelenie klinickej onkológie, kde ju stredný zdravotnícky personál tohto oddelenia do 22 hodín násilne usmrtil.