Febrilné záchvaty (FZ) sú vekovo viazané poruchy vedomia a/alebo kŕče, vyskytujúce sa výhradne pri zvýšenej teplote, ktorá sa zvyčajne pohybuje okolo 38-39 °C, alebo súčasne so zvyšujúcou sa teplotou.
FZ sa až v 2/3 objavia na začiatku ochorenia (zväčša vírusového), a to pri náhlom vzostupe teploty, preto sa niekedy hovorí o iniciálnych kŕčoch. Kľúčovú rolu pri vzniku FZ zohráva zvýšená záchvatová pohotovosť mozgu, ktorá je ovplyvnená niektorými vývojovými faktormi, individuálnymi vlastnosťami CNS, zvláštnosťami metabolizmu a niektorými nepriaznivými vonkajšími faktormi.
O čo ide pri febrilných záchvatoch
Ide o komplexnú reakciu imunitného a nervového systému na infekt, tzv. reakcia akútnej fázy. FZ sa objavujú len v detskom veku, nakoľko nezrelý detský mozog je náchylnejší reagovať záchvatom na záťaž, ktorú predstavuje horúčka. Podľa štatistík je frekvencia výskytu FZ v detskej populácii 3-5% u detí vo veku 3 mesiacov až 5 rokov, s maximom výskytu okolo 2. roku života. Riziko, že záchvat sa pri horúčke zopakuje, predstavuje okolo 30 až 40%. Asi 3% detí s FZ majú neskôr záchvaty aj bez súvislosti s horúčkou.
Väčšina FZ (80-85%) má nekomplikovaný priebeh – jednoduché febrilné záchvaty. Spravidla sa dostavia náhle, väčšinou v spánku, ale aj v bdelom stave, väčšinou z plného zdravia, bez varovných príznakov. Inokedy je dieťa pred záchvatom mrzuté, nekľudné, podráždené alebo naopak apatické. Niekedy sa sťažuje na bolesť hlavy, bolesť brucha, odmieta jedlo, napína ho na zvracanie alebo zvracia. Pri vysokej horúčke môže mať halucinácie, nepoznáva okolie.
Samotný záchvat má charakter generalizovaných kŕčov s napnutím celého tela a následnými rytmickými zášklbmi tváre a končatín, dieťa stráca vedomie, niekedy zmodrie, pri záchvate sa pomočí. Inokedy je dieťa v záchvate ochabnuté, kŕče nemusia byť prítomné. Záchvat odznieva spontánne v priebehu 10-15 minút. Po záchvate nemá dieťa žiadny ložiskový neurologický nález.
Komplikované febrilné záchvaty
sú charakterizované dlhším trvaním (viac ako 10-15 minút, ale aj viac ako 2 hodiny), kŕče sú ohraničené na určitú časť alebo polovicu tela. Záchvat sa môže objaviť viackrát počas trvania infektu. Po záchvate sa zistí u dieťaťa prechodná porucha hybnosti postihnutých končatín, taktiež v EEG sa môže objaviť abnormálny nález. U dieťaťa s komplikovanými FZ sa v 7-53% zistí familiárny výskyt.
Prvá pomoc pri febrilných kŕčoch
Pri poskytovaní prvej pomoci dieťaťu s FZ je dôležité si uvedomiť, že samotný záchvat neohrozuje život dieťaťa, často trvá krátko a bez akéhokoľvek zásahu spontánne odznie.
Preto nie sú namieste žiadne násilné manipulácie, prvú pomoc zameriame na zabránenie zraneniu dieťaťa.
- Uložíme dieťa na mäkkú podušku.
- Uvoľníme dýchacie cesty.
- Uvoľníme šatstvo.
- Pri kŕčoch chránime hlavu a končatiny pred zranením, nesnažíme sa kŕče tlmiť násilným držaním.
- Ak záchvat trvá dlhšiu dobu, privoláme lekára.
Každé dieťa s FZ by malo byť hospitalizované jednak z dôvodu základného ochorenia, jednak pre prípad recidívy záchvatu. Hospitalizácia je dôležitá aj z hľadiska upresnenia diagnózy, poučenia rodičov a odporúčania liečby.
Pre lekára je dôležité vedieť:
- za akých okolností záchvat vznikol,
- presný popis kŕčov,
- na ktorej časti tela kŕče začali,
- ako dlho záchvat trval,
- ako sa správalo dieťa po záchvate.
Liečba febrilných záchvatov
je zhodná s liečbou epileptických záchvatov., t.j. podávanie Diazepamu aktuálne pri záchvate. Zavedením preventívnych opatrení spočívajúcich v intermitentnom podávaní Diazapamu súčasne s antipyretikami (paracetamol, ibuprofen) sa výrazne znižuje riziko opakovania záchvatu. Pri komplikovaných FZ je treba zvážiť trvalé podávanie antiepileptík.
Dôsledky do budúcnosti
Dlhodobé sledovanie veľkého počtu detí s FZ ukázalo, že ide o epizódu v detskom veku, ktorá nemá nepriaznivý vplyv na vývin mozgu a nevedie k postihnutiu pohybových ani intelektových schopností. Pri porovnaní dieťaťa so súrodencami, ktorí nemali FZ, sa zistilo, že vo veku 10 rokov bola ich rozumová úroveň rovnaká a v škole bolo rovnako úspešné.
Existuje však malé riziko, že určité percento detí s FK (0,5-7%) môže mať v budúcnosti epilepsiu. Za nepriaznivé faktory, ktoré by mohli zvýšiť riziko výskytu epilepsie v neskoršom veku, sa považujú nasledujúce okolnosti:
- výskyt epilepsie v rodine,
- pozitívny neurologický nález ešte pred výskytom FZ,
- dlhé trvanie záchvatu (dlhšie ako 10-15 min.),
- viac záchvatov počas jedného infektu, alebo séria záchvatov za 24 hodín,
- výskyt záchvatu pred 4. mesiacom a po 5. roku života,
- diagnóza detskej mozgovej obrny a mentálnej retardácie.
(7 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Malé prsia sú pri dojčení skôr výhrou
7 znakov, že si dobrý rodič – očami psychológa
Je jedno, koľko času trávime s deťmi?
Ako zavariť lečo
Rajčinová polievka na 5 spôsobov
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
no mavaju deti tieto krce a je to strasne. Aj v mojm okoli poznam mamicky,ale nastastie dneska su tak dobre lieky proti teplote a da sa tomu predchadzat. Tiez pouzivam Nurofen a mam s nim velmi dobre skusenosti.
Aj mi sme mali tieto krce uz dva krat,ale maly nemal ziadnu teplotu len bol pred tym umrncany,malatny,malo jedol a spal a len zrazu ho vyvratilo a az v nemocnici mu namerali teplotu co doma nemal ziadnu,no mal,ale vnutornu ktora sa neda zistit.Doktory nam povedali,ze ked bude mat telotu 38 stupnov tak az vtedy mu mam dat Diazepam a nurofen.Tak teraz naposledy ked bol chory tak mal styridsiatky teploty tak som mu dala nurofen a diazepam a na stastie to nedostal.Len ja sa bojim s nim aj niekde ist,ze sa mu to stane s nicoho nic.
no tak toto je strasne. Kamaratky syn ma tiez tieto krce. Je to hruza. Pretacaju sa mu oci, ruky, nohy v krci. Je to stasne. Ked ma jej syn teplotu co i len 37 tak´uz mu dava hned diazepam a tiez nurofen co sa tak boji aby to zase nemusel prezivat. Drzim palce maminkam a prajem aby mali zdrave deticky
Váš komentár ja by som rada vedela len to ze moje dieta malo taketo krce a bola som v nemocnici ma Ct a EEg vsetko dobre aj krv a moc.ale bolo mi povedane ze malo mozgovy zachvat s coho sak ma len 9 mesiacov.