Johna uzdravila vlastná pupočníková krv

Lea Lechá 0

Nechýbalo veľa a jeho život by vyzeral inak. Polovicu tela by mal ochrnutú. John však dostal druhú šancu na život –  zdravý a plnohodnotný.

„Pre odber pupočníkovej krvi som sa rozhodla počas tehotenstva. U prvej dcérky som túto možnosť nevyužila, preto som synovu pupočníkovú krv brala ako poistku pre obidve deti,” hovorí Johnova matka. Jedným dychom úprimne dodáva, že keby ako rodičia tento vzácny zdroj kmeňových buniek nedali uskladniť, bola by psychicky na dne.

Krvácanie do mozgu

Chlapec prišiel na svet po bezproblémovom tehotenstve. Podľa lekárov bol zdravý. Keď mal približne tri mesiace, matka si začala všímať, že to tak nebude.

„Nedokázal zdvihnúť pravú ruku ani do nej nič uchopiť, preto využíval ľavú. O poldruha mesiaca neskôr sa mu zavrela pravá dlaň do päste a celé rameno zostalo nehybné,“ spomína na prvé mesiace po pôrode.

Po vyšetreniach a testoch u pediatra sa rodičia dozvedeli, že ich syn utrpel poškodenie mozgu. Magnetická rezonancia ukázala, že John mal masívnu cievnu mozgovú príhodu. Okrem iného mu krv zaliala centrum reči. Ešte v deň, keď si vypočula zlú správu, začala matka konať:

„Nespala som celú noc, presedela som ju za počítačom a hľadala pomoc. Natrafila som na meno pediatričky v Kalifornii, ktorá sa špecializuje na deti po cievnej mozgovej príhode. Napísala som jej mail, v ktorom som spomenula, že John má uskladnenú pupočníkovú krv a či by mu mohla pomôcť. Reagovala okamžite. Podľa nej to bol dobrý nápad a odkázala ma na klinickú štúdiu na Duke University.“

Vlastné bunky-opravárky

John splnil všetky kritériá na zaradenie do štúdie. Terapia trvala krátko. Lekári mu podali transfúziu jeho vlastnej pupočníkovej krvi a na druhý deň šiel spolu s rodičmi domov. Tí však ešte netušili, aké prekvapenie ich čaká. Hneď na letisku začal John dvíhať ruky nad hlavu. Obidve.

„Boli sme v šoku. Plakala som, lebo predtým to nedokázal,“ spomína matka.

Už o týždeň dokázal sedieť vzpriamene, čo bol pokrok, lebo predtým bol vždy naklonený na jednu stranu. Netrvalo dlho a začal používať pravú ruku. Zovretie v päsť povolilo a dlaň sa otvorila, takže bol schopný uchopiť predmety.

„Samozrejme, chodili sme aj na rehabilitáciu, čo určite pomohlo. Náš terapeut však povedal, že ešte nevidel taký výrazný pokrok. V pätnástich mesiacoch bol John schopný urobiť päť krokov a o mesiac už behal hore-dole. Bol všade. Pohľad na Johnove pokroky nás napĺňa šťastím,“ uzatvára spokojná matka dvoch detí.

Zdroje:

https://www.mazecordblood.com/success_story.php

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Pridaj komentár