Trúchlenie môžeme sledovať už u detí okolo prvého roka života.
Predškolské deti pociťujú smútok zväčša v konkrétnych okamihoch, potom sa vracajú k svojim hrám – preto si rodičia, či príbuzní myslia, že dieťa stratu blízkeho ani nevníma, veď sa pekne hrá. OMYL!
Ako smútia deti?
U detí trúchlenie prebieha podobne ako u dospelých.
Odborná literatúra popisuje isté štádiá, ale tie sú len orientačným vodítkom. Určite však napomáhajú pochopiť niekedy zvláštne, „divné“ správanie detí.
Šok
– zmeny emócií, až ich strata, znížený záujem o ostatných, zhoršenie koncentrácie (výkon v škole),
Popretie
– „môj tatino nezomrel…“. Dieťa môže napr. hovoriť, že vidí a rozpráva sa so zomrelým.
Túžba a hľadanie
– môžu sa objaviť úteky z domu, túlanie sa.
Zármutok
– „cítim sa beznádejne“, dieťa je plačlivé, smutné, má nedostatok energie, môžu sa objaviť poruchy spánku, poruchy príjmu potravy. Výkon v škole je znížený.
Hnev
– objavuje sa agresivita, záchvaty zlosti, aj na zomrelého, „prečo nám to urobil!“, konflikty so súrodencami, v škole s učiteľmi.
Staršie deti sa môžu hnevať na príbuzných, že im nepovedali o smrti blízkeho včas, že im neumožnili sa rozlúčiť. Vyčítať ale môžu aj čas, ktorý rodina venovala zomrelému pred smrťou.
Prečítajte si viac k tému smútku a trúchlenia u detí.
Úzkosť
– dieťa je úzkostné, bojí sa ísť von z domu, do školy… bojí sa napr. „koľko ľudí zomrie pri nehode“. Môže sa objaviť pomočovanie, či rôzne somatické obtiaže.
Vina
– „je to moja chyba, že tato zomrel, keby som ….“, Dieťa trpí výčitkami, môže dôjsť k sebapoškodzovaniu.
Prijatie
– „teraz už musíme žiť bez neho/nej a schováme si ho vo svojom srdiečku.“ Dieťa sa zmieruje so stratou a začína opäť fungovať v bežnom živote.
Bez ohľadu na vyššie uvedené štádiá, treba mať na pamäti, že každé dieťa smúti inak. Nemusí plakať, nemusí zúriť, nemusí sa pýtať. A napriek tomu smúti a treba mu venovať pozornosť a najmä svoju prítomnosť.
Prečítajte si aj: Môžu mať deti depresiu?
U niektorých detí sa môžu prejaviť aj vážnejšie poruchy emocionálne alebo somatické – depresívna porucha, posttraumatická stresová porucha, sebapoškodzovanie.
Vtedy je namieste vyhľadať odbornú pomoc, nečakať, radšej sa poradiť s odborníkom včas.
Spracované s použitím: pediatriapreprax.sk