6 vecí, ktoré majte na pamäti, keď hovoríte s deťmi o smrti blízkeho človeka

Hovorte s deťmi o ich prežívaní

Ak sa spýtate priamo detí, môžu hovoriť aj o: 

• poruchách spánku či pozornosti,
• problémoch s pamäťou,
• zvýraznenom strachu z nebezpečenstva (najmä ak prišli o blízkeho pri nehode)
• predčasne vyspelom uvedomení si smrteľnosti,
• svojich strachoch, úzkosti, panike, smútení.

Keď deti strácajú blízkych, sú preťažené a bezradné

Deti na krízové situácie reagujú zvýšenou bojazlivosťou a zmenami v správaní. U menších detí sa často stretneme s regresným správaním – začnú sa pomočovať, cmúľať palec, začnú byť viacej plačlivé.

Staršie deti môžu reagovať agresívne alebo stiahnutím sa z kontaktu.

Niekedy môžete mať z nich pocit bezcitnosti, akoby boli chladní a akoby sa ich situácia vôbec nedotkla. Akoby bezstarostne gemblia na svojich elektronikách. Títo sú tí najzraniteľnejší a najzranenejší.

Posttraumatická stresová porucha >> >>

Verbálne svoje pocity často vyjadrujú len ťažko a bolesť prežívajú ohraničene – preto často dospelí majú pocit, že deti rýchlo zabúdajú a začnú sa hrať alebo smiať – to je však pre to, že extrémne negatívne pocity dokážu znášať len krátky čas.

Ako hovoriť s deťmi, ktorým zomrel niekto blízky

Je nesmierne náročné byť v pozícii rodiča, ktorý stratil partnera, či svojho rodiča, ktorého dieťa malo veľmi rado. Situácia, kedy sa treba postarať o seba a ešte aj byť k dispozícii deťom.

Môžeme byť ale aj v pozícii, že kamarátovi nášho dieťaťa zomrel niekto blízky a pozostalí sú ochromení, paralyzovaní a nevládzu byť tomuto dieťaťu oporou.

Nedá sa na to pripraviť, je len možné pokúsiť sa byť čo najviac v pokoji. Možno budú nápomocné i tieto odporúčania.

Buďte pravdiví

Počúvajte deti a na ich otázky odpovedzte pravdivo. Ak sa menšie dieťa pýta, čo sa stalo, odpovedajte jednoducho, bez presných vysvetlení – bez detailov.

Nikdy deťom neklamte, pochopia zo situácie, z vašich prejavov, že sa deje niečo vážne, „zlé“. Ak sa dieťa vyjadruje s ťažkosťami, umožnite mu namaľovať obrázok alebo porozprávať príbeh. Ubezpečte sa, že deti vaše odpovede skutočne pochopili.

 Nespájajte smrť so spánkom

Nehovorte deťom, že ten, kto zomrel, „spinká“. Čím sú deti menšie, tým reálnejšie vnímajú to, čo im hovoríme.

Spánok je pre nich bežná vec a môžu rátať s tým, že „kto spí, sa potom aj zobudí“. A budú zmätené, že to v tomto prípade tak nie je. Prípadne si môžu myslieť, že spánok znamená smrť a môže sa u nich vyvinúť strach pred zaspávaním.

Dieťa potrebuje ubezpečiť, že človek nezomrie, keď zaspí.

 Buďte deťom nablízku

Dieťa môže prežívať hnev či pocity viny pri úmrtí blízkej osoby. Dôležité je normalizovať tieto pocity. Uznať ich dieťaťu, dať mu na vedomie, že je to normálne, ak to tak cíti. A že je to v poriadku.

Deťom pomôže, ak aj vy budete hovoriť o svojich pocitoch. Zároveň ale nenúťte deti do hovorenia, ak to tak v danej chvíli necítia. Postačí, ak ostanete s nimi, nablízku, možno aj vo fyzickom kontakte – opäť – ak je to dieťaťu príjemné.

 Plakať je normálne

V školskom veku deti často vnímajú plač ako „ blbý“ a nemajú rady, ak ich niekto vidí plakať. Ak sa vám to stane, pokúste sa dieťa podporiť, že aj plač je legitímny a možno sa i spýtajte, kde je pre neho vhodné miesto na plač, či chce byť sám alebo chce byť s vami. Deti môžu reagovať rôznymi výkyvmi nálady – myslite na to.

 Ako sa rozlúčiť s blízkym

Uľahčite dieťaťu rozlúčku so zomrelým.  Nech nakreslí obrázok, napíše list … nech si to urobí po svojom, tak ako to v tej chvíli cíti.

Neriešte, či sa „to hodí“, či je to „slušné“. Umožnite mu zúčastniť sa na pohrebe a ostatných rodinných rituáloch, ak si to želá. A tiež rešpektujte, ak si to neželá. Dieťa do ničoho nenútiť

 Čo nehovoriť deťom, keď im zomrie blízky

Nepoužívajte takéto frázy

Nesprávne	Správne
Janko stratil svoju mamu.	Jankova mama zomrela. Bude mu veľmi chýbať.
Ocko odišiel na dlhú cestu.	Ocko zomrel pri nehode. Všetci sme veľmi smutní, ale spoločne to zvládneme, aby nám časom bolo zasa lepšie.
Je to vôľa Božia, lebo bol taký dobrý.	Dedko včera v noci zomrel. Budeme naňho často myslieť. A spomínať na pekné veci, čo sme s ním zažili.
Stará mama sa na teba díva z neba, tak poslúchaj.	Stará mama už bola veľmi stará a zomrela.
Molly zaspala, teraz je v nebi.	Molly bola veľmi chorá a kvôli chorobe zomrela. Nikto v skutočnosti nevie či je v nebi alebo nie. Niektorí ľudia tomu veria, iní nie.

(14 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)

Loading...