O súrodenca dieťaťa so špecifickými potrebami sa treba postarať

Mária Kopčíková 0

Ako rodičia by ste zrejme chceli venovať rovnakú pozornosť všetkým svojim deťom. Pokiaľ však máte dieťa so špeciálnymi potrebami, môže to byť ťažké.

Vaše dieťa s postihnutím/s oslabením vás potrebuje, ale rovnako vás potrebujú aj jeho súrodenci. Niekedy sa môže zdať, že koľkokoľvek vašej pozornosti nie je dosť. A vaše deti sa môžu cítiť „na okraji záujmu“.

Deti milujú svojich súrodencov

Nápomocné môže byť, ak si uvedomíte, čo si deti vo svojom aktuálnom veku myslia, ako uvažujú a čo môžu cítiť. Deti chcú porozumieť , prečo ich súrodenec nemôže robiť isté veci, hrať sa s nimi niektoré hry a chcú vedieť, ako môžu pomôcť.

Ak na otázky detí budete odpovedať veku primeraným spôsobom, budete otvorení a úprimní, pomôžete dieťaťu zmierniť obavy, či zmätok. Len deti, ktoré sa cítia pochopené, milované a uistené o svojom mieste v rodine, môžu prospievať a napredovať vo svojom vývine. A len v tom prípade sa môže upevňovať puto medzi súrodencami.

Ako teda komunikovať s deťmi v jednotlivých vekových obdobiach?

 Predškoláci (3 – 5 rokov)

Je úplne prirodzené, že predškoláci všetko orientujú na seba, cez hru, ktorú sa chcú hrať, po hračku, ktorú si pýtajú v obchode. Takže vysvetliť im, prečo ich súrodenec s hendikepom  potrebuje viac vášho času alebo pozornosti, môže byť náročné.

Môže byť nápomocné, ak si zorganizujete čas výlučne s vašim zdravým dieťaťom. Môže to byť výzva, ale aj pár minút, ktoré s ním strávite hraním futbalu alebo skladaním puzzle, mu poskytne veľmi cenný priestor, ktorý od vás potrebuje.

Ak sa tieto menšie deti pýtajú na schopnosti svojho hendikepovaného súrodenca, vysvetlite ich, popíšte jednoduchým jazykom tak, aby porozumeli. Používajte však skutočné názvy, napr. „mozgová obrna“ a nie „bobo“. Takto zmiernite zmätenosť dieťaťa, ktoré sa hocikedy zraní, poškriabe, poreže a tie má „bobo“ a potom sa bojí, že bude „rovnako choré ako jeho brat“.

Môžete napr. povedať: „tvoj brat má problém s chôdzou, pretože má mozgovú obrnu.“ Ak sa dieťa opýta, čo je to mozgová obrna, objasnite to jednoducho: „je to niečo, čo sa udeje vo vnútri jeho tela a bráni mu to robiť veci tak, ako ich robia ostaté deti.“

Deti v tomto veku majú tzv. magické myslenie. Čaj na „čajovej párty“ je veľmi horúci, strašidlá pod posteľou sú veľmi skutočné. Ak má dieťa v tomto veku súrodenca so špeciálnymi potrebami, môže si myslieť, že „takú chorobu môže chytiť“ aj ono. Podobne ako chrípku. Ubezpečte dieťa, že to tak nie je, že to nie je nikoho chyba.

  Väčšie deti (6 – 12 rokov)

U detí  v tomto veku očakávajte komplikovanejšie otázky a nebojte sa na ne odpovedať. Napr. na otázku ohľadne problematickej mobility svojho súrodenca, môžete dieťaťu odpovedať napr.: „jeho nohy nepracujú, pretože sa narodil so zdravotným problémom.“

Ak sa dieťa pýta ďalej: „Bude niekedy chodiť?“ mohli by ste odpovedať napr.: „ja skutočne neviem, či bude chodiť, ale snažíme sa mu pomôcť, aby chodil. Preto chodí na cvičenia a terapiu.“

Vaše zdravé dieťa sa môže obávať o zdravie svojho súrodenca. Povzbuďte ho, aby svojmu súrodencovi prečítalo knihu, aby spolu postavili vežu z kociek alebo aby spolu niečo vytvorili.

V tomto veku začínajú zdravé deti vysvetľovať zdravotný stav svojho súrodenca a jeho limity objasňovať svojim kamarátom. Niektorí z nich sa môžu pýtať nepríjemné i nevhodné otázky, prípadne môžu začať dieťaťu vymýšľať prezývky – čo obvykle u detí vyvolá zahanbenie, hnev alebo aj pocity viny.

Ak spolužiaci vášho dieťaťa ohovárajú, či prezývajú jeho hendikepovaného súrodenca, pokúste sa podporiť vaše dieťa, aby – akokoľvek je to ťažké – nevybuchlo od zlosti. Pomôžte mu, aby ostatným deťom vysvetlilo situáciu: „pre moju sestru naučiť sa niektoré veci je ťažšie, než pre mňa, či pre teba. Ale nie je OK hovoriť o nej nepekné veci a prezývať ju.“ 

Prečítajte si aj: Ako chronická choroba dieťaťa ovplyvní celú rodinu.

Tiež sa môže objaviť súrodenecká rivalita, takže nech vás neprekvapí,, ak by dieťa na súrodenca reagovali žiarlivo. Vidia, ako ich hendikepovaný súrodenec získava viac pozornosti. Porovnávanie je normálne, ale vysvetlite mu, že hoci to vyzerá nefér, je to jednoducho tak – niekedy má súrodenec extra pozornosť a niekedy zas nie. Fér neznamená vždy „rovnako“.

  Tínedžeri (13 a viac rokov)

Na hranici puberty môžu deti cítiť narastajúci tlak, keď sa majú starať o svojho súrodenca so špeciálnymi potrebami. Možno by ste chceli, aby vám dieťa viac pomohlo v domácnosti a v obsluhe hendikepovaného dieťaťa. Tínedžeri môžu vnímať obrovský tlak, aby prevzali viac zodpovednosti.

Uistite sa, že od svojho dieťaťa nechcel príliš veľa. Jasne pomenujte, čo od dieťaťa chcete, ale aj to, čo by mohlo urobiť – ale je to jeho voľba či urobí alebo nie. Pomôže to k tomu, že tínedžer bude mať pocit kontroly nad tým, ako veľa bude pomáhať.

Tiež dbajte na to, aby ste neočakávali príliš veľa, pokiaľ ide o školské práce alebo mimoškolské aktivity. Typicky rozvíjajúce sa deti niekedy cítia extrémny tlak na to, aby boli perfektné, aby sa ich rodičia o ne nemuseli starať.

Tínedžeri zápasia s nezávislosťou od rodičov. Povzbuďte svoje deti, že je normálne získať viac nezávislosti, ale s bezpečnými limitmi.

Ako mladí ľudia dosahujú dospelosť, môžu sa začať obávať o budúcnosť. Rozmýšľajú, kto sa postará o hendikepovaného súrodenca, keď sa niečo stane s rodičmi. Pre tieto chvíle by ste mali mať nejaký plán – ako si myslíte, že to naozaj bude.

Zvládanie silných emócií

Tak ako rodičovstvo dieťaťa so špeciálnymi potrebami je radostné i frustrujúce zároveň, tak deti a mladí ľudia, ktorí majú súrodenca s takýmito potrebami majú svoje „hore a dole“.

Niektoré deti sú „tvrďasi“ a príliš si z toho, že majú „iného“ súrodenca nerobia. Iné deti sú však citlivejšie a veľa vecí si berú k srdcu. Práve tieto deti potrebujú zdravé a efektívne cesty, ako pracovať so svojimi emóciami. Písanie do časopisov, kreatívne činnosti alebo dramatické umenie – to všetko sú dobré prostriedky ako zvládnuť silné emócie. 

K téme máme aj: 7 signálov, že vaše dieťa môže byť depresívne.

Ak si ako rodičia všimnete u vášho dieťaťa zmeny v spánku, chuti do jedla, zmeny nálady, či správania, to môžu byť znaky úzkosti, depresie alebo iných problémov. Ak sa náhodou stane niečo z tohto, neváhajte vyhľadať pomoc odborníkov na duševné zdravie.

Zdroj: kidshealth.org

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

články autora...

Pridaj komentár