Ako postupovať pri liečbe tikov

Liečba tikov

Klasický postup liečby je medikamentózny (indikuje pedopsychiater) a  závisí od závažnosti prejavov (najmä zvukové tiky bývajú menej spoločensky prijateľné ako pohybové, ktoré sa darí deťom čiastočne zakrývať rôznymi pohybovými manévrami).

Podľa MUDr. Drtílkovej (čas. Psychiatrická prax, 11/2010), vzhľadom k rozdielnemu klinickému obrazu a rozdielnej závažnosti tikových porúch nie je vhodné u každého dieťaťa automaticky začínať liečbu antipsychotikami, ale voliť individuálne druh medikácie a zvážiť riziká liečby.

Tými sú možné vedľajšie účinky liekov: zvýšená únava, ospalosť, zhoršenie prospechu v škole, zvýšenie telesnej hmotnosti,…. 

Pri rozhodovaní  o liečbe je nutné prihliadať na nasledovné:

• jednoduchý nenápadný tik nie je jednoznačným dôvodom pre nasadenie liekov,
• lieky sa odporúčajú vtedy, keď sú tiky výrazné, narušujú vzťahy s rovesníkmi, obmedzujú sociálne kontakty dieťaťa, sťažujú jeho výkon v škole,
• žiadny liek obyčajne nedokáže natrvalo odstrániť tiky,
• cieľom je odstrániť alebo zmierniť nepohodu a pocity zahanbenia spojené s tikmi, dosiahnuť takú kontrolu tikov, ktorá čo najviac umožní normálne fungovanie dieťaťa v bežnom živote.

Tiková porucha u detí >> >>

Dôležitá je spolupráca a vzájomná dobrá komunikácia medzi lekárom – rodičom a dieťaťom – školou. 

Rodičia by mali byť informovaný o tom, že:

• schopnosť dieťaťa kontrolovať tiky je len čiastočná (dieťa “za to nemôže”, nerobí to naschvál), niekedy sa dieťaťu darí vedomým úsilím a vôľou tiky prechodne potlačiť, ale nemá to význam, nakoľko potom naopak dochádza k ich kompenzačnému zvýšeniu,
• tiky sa môžu zvýrazniť, keď dieťa nepozorujú,
• tiky sa môžu zmierniť, keď sa dieťa sústredí na nejaké úlohy alebo počas fyzickej aktivity,
• psychická záťaž, stres, strach, úzkosť sú jedným z najzávažnejších faktorov, ktoré významne zhoršujú prejavy tikov

Okrem farmakologickej liečby tikových porúch MUDr. Drtílková spomína aj niektoré podporné psychologické a behaviorálne metódy zamerané na potlačenie tikov.

Existujú ojedinelé prípady úspešného použitia hypnózy, pri Tourettovom syndróme zlepšuje nedirektívna psychoterapia sebahodnotenie, depresiu a ďalšie emocionálne nepriaznivé dôsledky poruchy.

V rámci behaviorálnej terapie boli popísané techniky so zámerným opakovaním tikov po dobu niekoľkých minút (metóda presýtenia),  time-out technika chápe tik ako naučené správanie (pacient odchádza zo spoločnosti či z miesta, aby skľudnil tik).

Môže byť použitý tréning uvedomovania si tikov a sprievodných telesných pocitov, sebapozorovanie a nácvik relaxácie. Význam má i rodinné poradenstvo zamerané na harmonizáciu rodinných vzťahov,  na obmedzenie stresu  a psychickej záťaže dieťaťa.

V celkovej terapii je nápomocné, keď rodičia citlivo vnímajú, všímajú si a vedia reagovať na rôzne zdroje stresu doma i v škole a snažia sa ich minimalizovať alebo odstrániť.

Za povšimnutie stoja napríklad:

• tlak školy na výkon – zvyšujúce sa množstvo učiva, ktoré má dieťa zvládnuť za určitý čas,
• vysoké nároky rodičov na školské výsledky dieťaťa,
• konkurencia, rivalita medzi spolužiakmi,
• ak je dieťa nútené riešiť úlohu presahujúcu jeho možnosti,
• ak je nútené riešiť úlohu tempom, na ktoré nestačí,
• ak sa musí stretávať s učiteľom, ktorý k nemu zaujal negatívny postoj,
• ak sa musí vyrovnať s tým, že ho žiaci považujú za neobľúbeného a súčasne za niekoho, kto nemá žiadny vplyv na dianie v triede,
• rodičia sú voči dieťaťu nadmerne tolerantní alebo ho zanedbávajú, dieťaťu chýbajú zreteľne určené limity správania,
• dieťa žije pod ustavičnou kritikou,
• dieťa má úzkostných rodičov, ktorí nevedome prenášajú úzkostlivosť na svoje deti.

Ako zaobchádzať s deťmi s tikovou poruchou

V škole:

• vysvetliť učiteľom primerane podstatu problému,
• v kontakte s dieťaťom nereagovať a neupozorňovať na tik, ale sústrediť sa na to, čo práve dieťa hovorí,
• upevňovať sebavedomie dieťaťa,
• po vzájomnom dohovore rodiča, dieťaťa a učiteľa poučiť spolužiakov o tikovej poruche,
• počas vyučovania upevňovať návyky a tým navodiť pocit istoty, byť žiakovi sociálnou oporou,
• dieťa s tikmi nesmie byť fyzicky trestané, trestanie iba zhorší poruchy,
• k dieťaťu pristupovať vľúdne, zhovievavo, trpezlivo.

Doma:

• poskytovať dieťaťu pocit bezpečia a istoty, rodičia by mali utvrdzovať dieťa v tom, že ho majú radi a stoja pri ňom,
• častý telesný kontakt – pritúlenie,
• hovoriť s dieťaťom o škole pozitívne,
• nevyčítať mu neúspechy,
• nedávať najavo vlastné obavy zo zvládnutia školy,
• venovať dieťaťu dostatočnú pozornosť, brať ho vážne

Trápi vaše dieťa nočné pomočovanie >> >>

Tiky miznú, pokiaľ ustane tlak okolia, znížia sa nároky a dieťaťu sa umožní dobrovoľná spontánna pohybová aktivita vedúca k uvoľneniu a radosti.

Spracované s použitím: vudpap.sk, solen.sk

Mgr. Bibiana Helexová je psychologička a psychoterapeutka pracujúca v súkromnej praxi.

(27 hlasov, priemerne: 3,90 z 5)

Loading...