Keď som začala písať tento článok, tak som bola po aktuálnom pobyte s dcérou v nemocnici, pekne nasrdená na systém, akým to na tomto konkrétnom oddelení fungovalo.
A mal to byť pôvodne „jízlivý“ príspevok na tému „čo všetko vám v špitáli bude chýbať“. Prvotné nasrdenie opadlo, smútok z toho, že to takto funguje ostal.
Viem, že je to systémová záležitosť, ale intenzívne vnímam rozdiely v ľuďoch, s ktorými sa pri takýchto nie veľmi milých príležitostiach môžeme stretnúť.
Berte teda nasledujúce riadky a tipy naozaj ako pragmatické skúsenosti s hospitalizáciou rodiča s malým dieťaťom – a ak vás niečo podobné čaká, alebo nebodaj postretne neplánovane, aby ste vedeli, s čím približne môžete rátať.
Dve hospitalizácie s deťmi v dvoch rôznych nemocniciach
V poslednom roku má naša rodina šťastie na úrazy a rôzne problémy, vďaka ktorým sme sa po špitáloch nachodili toľko, čo za celý zvyšok života nie. Vďaka týmto „radostiam“ som v absolvovala dve hospitalizácie s deťmi, v dvoch rôznych bratislavských nemocniciach, z ktorých jedna nesie názov, že „detská“.
Bolo by o čom písať, čo sa týka prístupu personálu v jednotlivých zariadeniach, to by bola trochu dlhá story.
Je mi trochu smutno z toho, že práve tá detská fakultná bola pomerne málo „friendly“ a očakávala by som od ľudí, ktorí tam pracujú, že sa na toho krpca aspoň usmejú alebo že budú chápať také bežné potreby, ako že dieťa môže byť ráno o 6.30 smädné a bude preňho ťažko vydržať do raňajok, kým prinesú čaj …
Všetko je o ľuďoch
Áno, je to takto a nijak inak. V poslednom prípade sme zrejme mali šťastie na tú nepríjemnejšiu časť personálu a chcem veriť, že väčšina z nich je o inom. Nedovolím si spochybňovať profesionalitu ich práce.
Iba také to obyčajné človečenstvo, ktoré vás a vaše dieťa neberie ako kus, ale ako živé osoby, ktoré si zaslúžia v situácii veľkého stresu a obáv z toho, čo sa bude diať ďalej, pokojné slovo, vysvetlenie situácie a zdravotného stavu, a prípadne aj pomoc, ak o ňu požiadame.
Ak vás čaká hospitalizácia s drobcom
Pokiaľ zdravotný stav vášho dieťaťa vyžaduje liečbu v nemocnici, dovoľte niekoľko rád, alebo tipov – čisto technických, aby pobyt tam nebol pre vás ešte väčší stres než diagnóza sama.
Ak máte čas sa pripraviť – jedná sa o plánovaný výkon, zistite si čo možno najviac informácií o oddelení, kde budete hospitalizovaní.
- Aké sú tam izby, koľko lôžok, či oddelenie umožňuje pobyt matky (sprevádzajúcej osoby) priamo na izbe s dieťaťom. Máme nárok na lôžko u dieťaťa do 6 roku života. Lenže nie vždy je k dispozícii, takže môžete vyfasovať aj staré kreslo a krčiť sa v ňom pár nocí. Odporúčam potom karimatku a spacák. Bez žartu.
- Pre koľko izieb je sociálne zariadenie – pri našom poslednom pobyte to boli tri teenagerky, dve matky s deťmi do 5 rokov, jedno malé bábo a jeho otec. Počas pobytu som si nevšimla, že by niekto čistil sprchu, WC alebo umýval umývadlá v tejto spoločnej kúpeľni.
- Nadštandardná izba – už je zvykom, že oddelenia majú jednu alebo dve takého izby. Nespornou výhodou je súkromie vás a dieťaťa, vlastné WC a sprcha, nevýhodou poplatok – zvyčajne okolo 16 EUR za noc. Takže zisťujte, či aj to vaše oddelenie nemá takú izbu a zvážte, či by to aj napriek poplatku nebolo pre vás lepšie riešenie.
- Ako je to so stravou – tu si možno poviete, že veď ako v nemocnici – „nič moc“. Na detských oddeleniach všade nájdete upozornenia, že rodič nemá dieťa kŕmiť vlastným jedlom, lebo má určenú diétu a tú mu poskytne nemocnica. Čo je samozrejme pravdou, že pokiaľ dieťa má nariadené nejaké diétne opatrenia, netreba ho napchávať rezňom. Ale ak by vám vaše dieťa nemocničnú stravu odmietalo, pýtajte sa personálu, čo teda môže a čo nie, aby ste mu to vedeli zabezpečiť z vlastných zdrojov.
- Strava pre vás ako sprievod – nemusí byť samozrejmosťou. Pokiaľ máte svoje lôžko ako sprievod dieťaťa, tak by sa vás mali spýtať, či máte záujem o stravu – za tú sa potom platí, okolo 7 EUR na deň. Moja skúsenosť je taká, že sa to neoplatí. Dieťa aj tak zväčša nezje svoje jedlo, takže ho dojedáte a za tých 7 EUR si už viete zabezpečiť pre seba niečo, na čo máte chuť. Ak ste lôžko pre seba ani nedostali, tak s vami vašu stravu nikto ani riešiť nebude.
Vo všeobecnosti
Či už je vaše hospitalizácia plánovaná alebo nie, zídu sa vám napr. aj tieto veci:
- Hygiena – uteráky, mydlo, šampón, kefka, zubná pasta, utierka na riad, trošku saponátu (aby ste si čím mali príbor umyť).
- Na oblečenie – pyžamká (aj keď deťom oblečú erár, nie vždy majú primeranú veľkosť a deti sa v tom necítia dobre), papučky, ponožky, tenký svetrík (podľa ročného obdobia), tepláčiky (do herne, koberce v nich alebo linoleá sú niekedy v dosť zlom stave, tak aby sa po nich nepremávali v pyžamku), župan.
- Jedlo, pitie – jedlo som spomenula vyššie (zvážiť po porade s lekármi), pitie si zabezpečte sami, čaj na oddelení celých 24 hodín nie je samozrejmosťou. Vzala by som si termosku a rýchlovarnú kanvicu, nejaký cukor alebo med (podľa toho, čo používate), čaj, kávu pre seba. K tomu potrebujete aj pohárik pre dieťa alebo seba, nie všade dostanete erárny riad.
- Zábava – hračky pre drobca (podľa jeho veku a záujmu, my sme mali aj škatuľku s legom), knižky, ak je dieťa staršie tak nejaké hry typu človeče nehnevaj sa, pexeso; papiere, farbičky, vymaľovávanky; prenosný DVD prehrávač a obľúbené rozprávky (ak dieťa potrebujete udržať niekoľko dní v polohe ležmo, veľmi pomôže a trocha vás odbremení od robenia celodenného entertimentu).
- Lieky – ak vy alebo dieťa trvale užívate nejaké lieky, treba vziať so sebou a nahlásiť personálu.
- Pre vás – no, v nemocnici ťažko hovoriť o oddychu a zábave. Je to zmena rytmu, ak chodíte do práce a „nestíhate“, tak pobyt v nemocnici značne spomalí a vaše tempo … Je dobré zabaliť si so sebou nejakú knižku, časopis, alebo hoci aj štrikovanie. Môže potešiť rádio, alebo váš obľúbený film, ktorý si pustíte na tom prenosnom DVD, keď vaše dietko zaspí.
- Práca – ak budete musieť pracovať aj z nemocnice, nemali by ste tým zaplniť celý deň, dieťa vás bude potrebovať – rozprávať sa, hrať, zabávať. Takže potom treba na prácu využiť buď spánok dieťaťa, alebo tú chvíľku, keď je ochotné sledovať rozprávočku. Najlepšie teda na prácu v tejto chvíli úplne zabudnúť – no nie vždy to ide tak jednoducho, najmä pokiaľ vaša hospitalizácia nebola plánovaná a vy máte na najbližšie dni viacej aktivít.
Prečítajte si aj: Právo dieťaťa byť s rodičom v nemocnici – cenník
Kedy sa už niečo dozviem
Toto je bod, ktorý je pre mňa osobne hodne stresujúci. Nedostatok včas podaných informácií.
Lekári sú v tomto asi špecifická kasta (bez urážky, mám ich aj v rodine a poznám aj skvelé výnimky, ktoré si veľmi vážim), ale napriek tomu, že urobia pre naše zdravie maximum, keď to nedokomunikujú, tak v nás často ostáva divný pocit, že nerozumieme, nevieme, nechápeme … Nekonečne to zvyšuje stres.
Ja už som si zvykla, že sa treba pýtať a pýtať, nech si o vás kto chce, čo chce myslí. Posledne, keď som mala „kilo“ otázok, tak za mnou prišiel jeden lekár s mierne ironickým komentárom „vy vraj niečomu nerozumiete“. Tak som mu povedala, že nerozumiem vôbec ničomu, lebo mi nikto nič nepovedal.
Potom mi všetko vysvetlil, stálo ho to asi 4 minúty času a mne a hodne uľavilo. Keby to bol urobil jeho kolega, ktorý nás prijímal večer predtým, dosť by mi to pomohlo, aby som v noci neohrýzala omietku, lebo som si na čierno maľovala čo všetko tej malej môže byť.
Nuž, možno som len ja taká náročná, alebo neviem aká. Ako ste na tom vy, ak ste niečo podobné zažili?
Hm, a teraz ma napadlo, že hospitalizácia dieťaťa bez sprievodu dospelého …. ale to už je asi iná kapitola a želám nám všetkým, aby ste to nikdy nemuseli zažiť.
(5 hlasov, priemerne: 4,80 z 5)
Loading...
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
Diktáty pre tretiakov - vybrané slová po „b“
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Má päť detí a jedno prianie - liečiť sa
20 básničiek pre Mikuláša
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
ja som bola v nemocnici s malým, keď mal deväť mesiacov a chytil silný zápal priedušiek. Nadštandardnú izbu ani nemali, takže sme boli v normálnej, ale našťastie iba my dvaja. Malý vtedy ešte nechodil, takže sa dal ako tak udržať v postielke. Stačilo mu pár hračiek, ktoré ho zaujali. Teraz by to už bolo horšie.
mám akurát čerstvú skúsenosť s pobytom v nemocnici ako doprovod 6r dieťaťa. Boli sme na chirurgii na Kramároch. Bola som na mobilnom lôžku, pohodlie to síce nieje, ale aspoň sa človek vystrie. Ten zoznam vecí čo si treba zobrať so sebou by som ešte doplnila o dosť podstatnú vec – toaletný papier (žiaľ).
Čo sa stravy týka, mala som objednanú tú nemocničnú a teda, dalo sa to prežiť, myslím si že na nemocničné pomery celkom ok. Nechcela som dieťa provokovať pizzou či vlašákom z bufetu ak ono chúďa muselo byť o prísnej diéte.
Sestričkám musím vysloviť veľkú pochvalu, boli veľmi milé a ústretové a s deckami to majú zmáknuté.
Tiež mám čerstvú skúsenosť, len som nie mamička, ale babička.
Nevesta je tehotná, tak nemohla a syn bol chorý, tiež nemohol. Stravu som nemala, po skúsenosti s pred pár rokov, nedalo sa to jesť. Na izbe sme boli sami, mala som vlastnú posteľ. Sestričky boli skvelé, ale keby to bolo na lekároch ešte sme tam dnes a to len kvôli tomu, že malá dostala nádchu. Kedže malinká má len 14 mesiacov, najedla som sa s ňou, pretože suchý rohlík s Ramou zrovna nemusí. Boli sme tam len dva dni, stačilo