Nozokomiálne nákazy

Ten výraz ste už asi počuli, ak vám niekto hovoril, že sa nejaký jeho rodinný príslušník nakazil v nemocnici.

V nemocnici? Ako je to možné?! Veď tam má byť čisto, či nie? Nie je to o čistote ako takej. Nemocnica nie je sterilné prostredie a aj v nemocnici sa šíria infekcie. Nozokomiálne nákazy sa vyskytnú u 6-8% hospitalizovaných pacientov.

Nemocničné nákazy

Nozokomiálna nákaza je každá infekcia, ktorá vznikla v súvislosti s pobytom osôb v  zdravotníckom zariadení. Za nozokomiálnu nákazu sa považuje nákaza, ktorá sa prejavila po určitom časovom pobyte (aspoň 72h) v nemocnici, ale aj po prepustení.

Pre vznik nozokomiálnych nákaz vytvárajú predpoklady tri základné faktory: 

• organizmus pacienta oslabený chorobou, prípadne poruchou imunity,
• invazívne výkony,
• rezistentná mikrobiálna flóra.

Tieto faktory sa môžu vyskytovať nielen v nemocniciach, ale aj v domovoch dôchodcov, ústavoch sociálnej starostlivosti, liečebniach pre dlhodobo chorých, dojčenských ústavoch, hospicoch a pod. K prejaveniu nozokomiálnej nákazy môže dôjsť aj dlhší čas po prepustení pacienta zo zdravotníckeho zariadenia.

Zvyšujúci sa priemerný vek pacientov, vyšší počet invazívnych zákrokov, zlepšené prežívanie výrazne nedonosených detí, vážne chorých pacientov, pokroky v liečbe rôznych ochorení – to všetko prispieva k zvýšenému počtu hospitalizovaných rizikových pacientov, u ktorých je pravdepodobnosť vzniku nozokomiálnej nákazy vyššia a jej prognóza závažnejšia. 

Ako sa delia nozokomiálne nákazy

Z hľadiska výskytu sa delia na: 

• Nešpecifické  –  infekcie, ktoré sa bežne vyskytujú aj mimo zdravotníckeho zariadenia, do ktorého boli prenesené (chrípka, salmonelóza). Ich liečba väčšinou nie je problematická, pretože ich pôvodcom sú spravidla mikrobiálne kmene citlivé na antibiotiká.
• Špecifické –   vznikajú v nemocničnom prostredí ako dôsledok diagnostických a terapeutických výkonov u hospitalizovaného pacienta. Najčastejšie sa šíria inokuláciou (očkovaním) alebo implantáciou infekčného pôvodcu, menej často respiračnou (dýchacou) alebo alimentárnou (požitím nakazených potravín) cestou. Tieto infekcie môžu byť dokonca špecifické aj pre určitý typ oddelenia (neurologické, novorodenecké, ortopedické). Vyznačujú sa vysokou odolnosťou pôvodcu – často rezistenciou na antibiotiká. Ich výskyt ovplyvňuje úroveň sterilizácie a dezinfekcie, úroveň dodržiavania protiepidemického režimu a úroveň prevádzky zariadenia (materiálne a personálne vybavenie s jeho odbornosťou).

Podľa pôvodu rozdeľujeme nozokomiálne nákazy na: 

• Exogénne – pochádzajú z vonkajšieho prostredia, ktorý sa nachádza mimo pacienta (napr. vzduchu) a vznikajú zanesením tohto pôvodcu do organizmu človeka.
• Endogénne – sú spôsobené vlastnou mikrobiálnou flórou pacienta, a to zavlečením infekčného pôvodcu z kolonizovaného (postihnutého) orgánu či slizničného povrchu do okolitých tkanív či do iného orgánu (napr. črevné mikroorganizmy do brušnej dutiny, do krvi, rany).

Ako sa človek môže nakaziť nozokomiálkou

Pôvodcami nozokomiálnych nákaz sú predovšetkým baktérie, vrátane chlamýdií, ale môžu to byť aj vírusy, prvoky a huby. Môžu sa z tela chorého človeka vylučovať telesnými tekutinami a exkrétmi – krv, hnis, hlien, likvor, spútum, sliny, žalúdočná šťava, žlč, moč, stolica, vaginálny sekrét, spojivkový sekrét.

Zdrojom nákazy môže byť:

• zdravotnícky personál (lekári, sestry, ošetrovateľky, pomocný personál),
• samotní pacienti (preložení z iného oddelenia, pacienti s polytraumami, dlhodobo hospitalizovaní a pacienti s chronickými chorobami),
• návštevníci. 

Prenos pôvodcu ochorenia na pacienta sa môže udiať viacerými spôsobmi. Bránou vstupu môže byť porušená koža, sliznice dýchacieho a tráviaceho traktu, spojovky a urogenitálny trakt. Prenos  sa môže udiať kontaktom (dotyk, bozk, kontakt prostredníctvom rúk zdravotníckeho personálu), kvapôčkovou infekciou pri smrkaní, kašľaní, hovorení.

Nebezpečný je ale aj nepriamy prenos, a to kontaminovanými predmetmi a diagnostickými liečebnými pomôckami, biologickými produktmi a liekmi, bielizňou, kontaminovanou potravou, hmyzom ako sú muchy, komáre, či mravce. 

	Prečítajte si viac o novorodeneckej sepse.

Najčastejšie sa vyskytujúce nozokomiálne nákazy 

• 38% -iInfekcie urogenitálneho traktu, často po cievkovaní, najčastejšie na geriatrii, OAIM, onkológii a hematológii.
• 22,6% – infekcie dýchacích ciest, najčastejšie na OAIM a psychiatrii.  
• 11,9% – sepsa, najmä na interných, onkologických, neurologických oddeleniach.
• 9,9% – črevné infekcie, vyskytli sa najmä na geriatrických a neurologických oddeleniach.
• 9,8% – chirurgické ranové infekcie a popáleniny, abscesy operačných rán, najviac prípadov hlásia chirurgické a urologické oddelenia.
• 6,3% – infekcie kože a slizníc.

Prevencia nozokomiálnych nákaz

Nozokomiálne nákazy vážne komplikujú priebeh pôvodnej choroby, predlžujú dobu hospitalizácie a tým zvyšujú aj finančné náklady na liečenie. 

V prevencii endogénnych nozokomiálnych nákaz majú dôležitú úlohu hlavne správna antibiotická terapia. U exogénnych nákaz je možností prevencie oveľa viac, pričom základom je dodržovanie hygienicko-epidemiologického režimu a bariérovej ošetrovateľskej techniky.

Ruky zdravotníckeho personálu zohrávajú významnú úlohu pri prenose nozokomiálnych nákaz, či už je zdrojom pacient alebo zdravotnícky pracovník. Na rukách sa prenášajú mikroorganizmy typické pre nemocničnú flóru, ktoré majú iné vlastnosti ako v nezdravotníckom teréne. Získali ich dlhodobou kolonizáciou a cirkuláciou v zdravotníckom zariadení a sú vysoko odolné (rezistentné) na dezinfekčné prostriedky, antibiotiká a chemoterapeutiká.

Umývanie rúk je preto najjednoduchší a najdostupnejší spôsob ako zamedziť prenosu infekcie. Správne a dokonale urobená dezinfekcia rúk je považovaná za najefektívnejší postup zamedzujúci šíreniu patogénnych mikroorganizmov v zdravotníckom zariadení. Ruky zdravotníckych pracovníkov sú totiž hlavným médiom, s ktorým prichádza pacient do styku.

Spracované s použitím: vzbb.sk, www.spnn-sk.estranky.cz