ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk
Internet.sk
ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk
Detské chorobyZdravotníctvo

Ako byť partnermi - o lekároch a rodičoch

 MUDr. Zuzana Pitoňáková   26.04.2018   6

Múdrych rád a upozornení od odborníkov je plno všade naokolo. Preto tento seriál bude úplne iný. Bude to seriál rozhovorov s lekármi rôznych odborov a rodičov, ktorí už majú niečo za sebou.

shutterstock

 

Vzťah lekár – pacient,

resp. lekár – rodič detského pacienta je stále poznačený časmi, kedy lekár bol ten vševedúci, do ktorého rúk sa chorý odovzdával, ktorý za naše zdravie preberal zodpovednosť.

Niesť zodpovednosť je náročná vec, hlavne ak ide o zdravie našich detí. Máme zato, že tí MUDr. sú aj mudr... a aj to vedia najlepšie. Áno, veci, ktoré sú ich oborom vedia skutočne výborne. Ale sme to práve my, kto svoje dieťa poznáme najlepšie. Choré dieťa to nieje len slepák na šestke, či angína na trojke, je to celý človek, je to náš človek, za ktorého sme zodpovední hlavne my. A preto sa učme byť partnermi, rešpektujme sa navzájom, pýtajme sa, hovorme spolu, každá strana si máme čo dať, hľadajme spoločnú cestu, lebo tie deti za to stoja.

 

Dnes vám ponúkame prvý rozhovor z našej novej série.

Na moje otázky odpovedal človek, ktorý má istotne viac skúseností s našim zdravotníctvom ako by chcel, dobrých, ale aj tých zlých.

 

MARTINA TALPAŠOVÁ

Dve deti: staršia Katka – 4 a pol roka a mladšia „bojovníčka“ Rebeka, ktorá bude mať jeden a pol roka. Za tú krátku dobu svojho života bola už 10- krát hospitalizovaná, pričom sa nevyhla ani závažnej operácii. A pravdepodobne ju čaká ďalšia.

Martina, myslíš si, že by mali byť lekár a rodič partnermi? (Nie životný.) Prečo?

Určite by mali byť partnermi, lebo len vzájomnou pomocou a rešpektovaním názoru toho druhého možno dosiahnuť úspech, a tým je zdravie dieťatka. Ide tu práve o tú zodpovednosť, spoločnú zodpovednosť za to najcennejšie, čo máme. Rodič sa má a vlastne musí spoliehať na lekára a lekár zasa vychádza z informácií, ktoré mu poskytne rodič. Jeden bez druhého sa nemôžu posunúť ďalej.

Klasická medicína je známa tým, že rieši konkrétny problém a nie komplexne celého človeka. Ako to vnímaš ty osobne?

Vnímam to presne tak isto, ako hovoríš. Boli sme viackrát hospitalizovaní, mali sme viacero problémov, urologických, nefrologických, gynekologických, gastro...-ých, imunitných, kožných a iných a nikdy som nezažila, aby sa títo odborníci stretli všetci naraz a riešili náš prípad spoločne. Aj keď fungujú tzv. veľké vizity, tam je to nejaké zrýchlené a je to bez prítomnosti rodiča, ktorý by rád počul názor viacerých odborníkov naraz a popýtal sa na odborné veci. Tá veľká vizita sa v podstate deje na chodbe a s rodičom a detským pacientom sa prejednajú už len zdvorilostné otázky, minimum odborných informácií. Hoci ja som sa už potom po viacerých hospitalizáciách pýtala aj na tej veľkej vizite, čo ma zaujímalo, ale musela som nabrať dosť odvahy, aby som prehovorila pred takým veľkým „ansáblom“ a nezabudla, čo všetko sa chcem opýtať.

Keď si chceme zobrať hypotéku, považuje sa za normálne, obehať banky a zistiť, kto nám čo a za akých podmienok môže ponúknuť. Malo by to takto, podľa teba, fungovať aj v zdravotníctve?

Mohlo by to tak fungovať, ak sa chystáte na nejakú plánovanú operáciu, či zákrok. Pokiaľ ste akútny prípad, na výber nemáte, možete byť radi, že vás hospitalizujú v nedeľu večer.

Aká je tvoja najhoršia skúsenosť s našim zdravotníctvom, na ktorú asi nikdy nezabudneš?

Moju polročnú dcéru operovali. Tu by som asi mohla skončiť. Keby mi niekto pred rokom povedal, čo ma s Beky čaká, tak tomu neuverím. Ale musela som akceptovať ten fakt, že je to nevyhnutné. Našťastie som videla niekoľko iných detí a mamičiek po podobnej operácii, ktorí to zvládali, tak som si potom viac verila a dúfala, že to zvládneme aj my.

Operovali ju vo štvrtok, v piatok v priebehu dňa ju bola skontrolovať lekárka - operatérka, všetko bolo ok, v piatok pri večernej vizite ju jedným očkom skontroloval službukonajúci urológ a zdalo sa, že naozaj je všetko v poriadku. V sobotu ráno mala službu jedna z mála reálne kvalifikovaných sestričiek a tá si všimla, že cievka, ktorá vychádza z operačnej rany a má odvádzať tekutinu zvnútra von, je suchá a neodvádza NIČ. Nový službukonajúci urológ sa na to pozrel a s hrôzou zistil, že intubačná cievka, ktorá mala byť v  rane asi 8 dní, je preč! „Ako sa to mohlo stať???“ opýtal sa ma. Netuším… Nad malou stála non stop, bola priviazaná o postieľku, dávala som pozor, ako som len vedela…

V tej chvíli sa mi zrútil ak nie celý, tak skoro celý svet! Preplakala som celý deň a pripadala som si, ako tá najneschopnejšia matka na zemeguli. S odstupom času si myslím, že neschopná som nebola len ja, ale za takéto veci je zodpovedný personál, hlavne sestričky. Tie mi napríklad vôbec neporadili, ako sa mám správať, ako mám s tou hadičkou manipulovať, ako si ju tam lepšie zafixovať s leukoplastom a podobne. Až na tú jednu jedinú sestru, v sobotu ráno, ktorá si to všimla, až ked už bolo vlastne neskoro. Ostávalo nám len dúfať, že sa to všetko dobre zahojí a všetko bude fungovať, ako má.

Sestry sa spoliehajú na matky, že dajú pozor, ale my sme laici, nerozumieme tomu, je to vážna operácia, a preto by rodičia, matky mali byť vyškolení, ako majú zaobchádzať s dieťaťom napríklad po takomto vážom zákroku.

Naopak, najlepšia skúsenosť? A prečo?

Neviem povedať či napísať jednu konkrétnu skúsenosť, nemocnica je špecifické miesto... Ale vždy, keď sa na mňa niekto z personálu usmial, prihovoril sa, mala som lepšiu náladu a snáď aj viac energie. Predovšetkým, ak to bol náš izbový lekár, MUDr. Róbert Ostró, lebo jemu som dôverovala a na jeho dobré správy som vždy netrpezlivo čakala.

Dieťa v nemocnici. Môžeš zhrnúť tak tabuľkovo, že pozitíva a negatíva?

Pozitíva hospitalizácie v nemocnici?

Primárne asi žiadne, iba ak uveríš, že to je jediná možná cesta k uzdraveniu tvojho dieťaťa a lekári ťa svojim prístupom presvedčia, že je to nevyhnutné, a že potom už bude všetko ok. Potom je človek schopný prežiť to tam, lebo má nádej.

Sekundárne pozitíva: zistíš, kde sú pravé hodnoty, na čom v živote naozaj záleží, a už potom neriešiš „somariny“ v bežnom živote.  Stretneš úžasných ľudi, matky, ktoré sú ustarostené, ale zároveň statočné a usmiate, lebo ich také potrebujú ich deti, aby sa rýchlo uzdravili. A získaš priateľky na celý život. Ja určite také mám...a mám aj viac detí, ako len tie dve, ktoré teraz spinkajú u nás doma...

Negatíva?

Zistíš, aké je to naše zdravotníctvo na jednej strane úbohé, na druhej strane, ešte môžeme byť radi, že za tie peniaze od štátu to funguje na relatívne slušnej odbornej urovni... Ďalšie mínus, neskutočná ješitnosť našich slovenských lekárov a neochota akceptovať názor toho druhého lekára, kolegu, to je pre mňa niečo strašné a neakceptovateľné. Starší sa hrajú na bohov, neprijímajú názor mladších a mladí presadzujú najnovšie poznatky a závery z výskumov a snažia sa preskočiť tých starších, neberúc do úvahy ich skúsenosti a roky praxe. A hrozné je, ak ty ako pacient, či rodič si svedkom toho, ako lekári navzájom znevažujú názor toho druhého.

A tiež neskutočná nespolupráca odborníkov z viacerých oblastí a absencia komplexného pohľadu na pacienta z viacerých stránok, z viacerých lekárskych odborov...

Ďalšie negatívum, že vidíš svoje dieťa trpieť a nie je v tvojich silách na tom nič zmeniť, len byť pri ňom, mojkať ho, utešovať ho, bozkať ho, stískať ho, hojdať ho a cez slzy presviedčať jeho i seba, že všetko bude dobré, že už to skoro skončí a musíš dúfať, že sa odtiaľ dostanete čo najskôr domov. A že raz už bude dobre.

Môžu byť, podľa teba, lekár a rodič partnermi pri starostlivosti o choré dieťa? V čom by to partnerstvo spočívalo – tvoj osobný názor?

Môžu byť partnermi, ak sa navzájom rešpektujú, ak je lekár odborník, ak rodič vidí a cíti, že lekár robí všetko pre zdravie jeho dieťaťa. Ak je lekár ochotný všetko vysvetliť rodičovi, odpovedať na jeho otázky, byť mu k dispozícii, mať na neho čas, i úsmev (na chodbe oddelenia či v ambulancii). A rodič by mal byť slušný, trpezlivý (aj keď je to niekedy veľmi ťažké), diskrétny, a tiež trochu zbehlý v danej problematike ( ak mu to čas dovolil, aby si niečo o danej problematike naštudoval pred hospitalizáciou).

Namiesto záveru

Martina:

Myslím si, že treba začať o niektorých veciach hovoriť nahlas, vnímať veci okolo nás kriticky a reálne, vedieť sa postaviť za svoje deti a domáhať sa kvalitného a odborného prístupu aj zo strany zdravotníkov. Nerobiť veľkú vedu z maličkostí a z banálnych vecí, no na druhej strane byť informovaný, učiť sa, pýtať sa na odborné a závažné veci.

Lekári, sestry, pomocný personál, upratovačky, proste všetci v nemocnici by si mali určite uvedomiť, že pre každého rodiča byť v nemocnici s dieťaťom je jeden neskutočný stres, a taká vypätá, nedobrovoľná situácia, na akú sa nedá pripraviť a na akú sa nedá zvyknúť, ani keď ste tam po 10-ty krát....ako my s Beky.

Ďakujem za rozhovor.

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.9 z 5. Celkom 11 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

Najčítanejšie
Komentáre k článku
Lubo napísané 17.10.2008 16:39

Mima naznačila primárny problém daného stavu. Ak by sme skúmali čo je spoločným menovatelom problémov v školstve, zdravotníctve, energetike, na úradoch atď..tak zistíme, že problémom je štát!! Proste segmenty kde začne zasahovať štát dopadnu katastrofálne!! Prečo? Pretože vytvára ilúziu v spoločnosti, že existujú služby kotré su zadarmo!!

Až vo chvíli, keď budeme žiadať aby sme mohli za služby platit a nie ich dostavať za darmo, keď budeme schopní míňať viac z azdravie a vzdelanie ako v hypermarketoch, keď neuveríme životným skratkám ktoré prezentuju verejní činitelia, keď budeme verejných činitelov dusiť aby nam vykalkulovali na vianoce dlh na hlavu občana a nie príspevok, atď atď...potom budem epripravený reálne riešiť otázku stavu v zdravotníctve.

 

A ešte jedna kvízova otázka: Prečo má v súčastnosti všeobecá zdravotná poisťovňa problém podpísať zmluvy s množstvom súkromných poskytovatelov zdravotných služieb ?

 

A sme pri podstate, ´kto je pripravený sa zamýšlať nad vecami v kontaxte udalostí, tak som pripravený ponuknut podporu pri hladaní riešení.

Mima napísané 17.10.2008 12:13

Mozno by cela tato debata mohla byt aj o bezplatnom zdravotnictve, ktore nam akoze poskytuje tento stat...Co mozeme cakat od podhodnoteneho lekara ci nezaplatenych sestier?Vsade vo svete sa za zdravot.sluzby plati a vyzera to inac, nedovolia si k vam to,co u nas a kedze si platite, mozete ocakavat iny pristup,inu starostlivost a ine vysetrenia. Nemusite zobrat o nejake CT ci RTG navyse, ak si zanho zaplatite. Zdravie je pre nas mnohych tou najvyssou hodnotou,preto za nu musime aj nieco zaplatit. Bohuzial,u nas sa to neda. Nikdy nebudeme spokojni so zdrav.sluzbami,pokial budu akoze zadarmo. Ak sa vytvori aj v tomto sektore konkurencia, bude to vyzerat inac a budeme mat narok ziadat viac od posyktovatela zdravot. sluzieb. Ano, su to "nekrestanske" peniaze, ktore musite zaplatit v Nemecku ci Rakusku, no je to aj diametralne odlisna starostlivost. Preco potom nas ex prezident siel az do Rakuska? Na celom Slovensku sa nenasla nemocnica, ani odbornici, ktori by dali dokopy hlavu statu? A my ostatni chudaci co mame potom robit? mame na vyber? A tiez ma nesktucne vytacaju nasi spoluobcania, ktori za cely zivot neodviedli korunu do tohto statu,a dostava sa im v tom nasom slovenskom bezplatnom zdravotnictve rovnaka starostlivost ako nam ostatnym, poctivym platicom dani a odvodov. A vy musite pred hospitalizaciou trpnut, ci vas nedaju na izbu s Romkou...Ale to je asi na dlhsiu debatu. Ale bohuzial vsetko je o peniazoch. Cest vsetkym lekarom a personalu,ktori tuto pracu robia poctivo a s laskou napriek platu...

Renata napísané 17.10.2008 08:17

Aj ja sa rada pripojim k diskusii.

Martinu aj Rebeku osobne poznam a bojujeme ciastocne spolocne. Zaroven ich obdivujem, ako dobre to zvladaju. Su silne, lebo ine ani nemozu v takejto sytuacii byt.

Som matkou 2 deti a tiez mladsie z nich sa narodilo s poskodenim, ktore si vyzaduje a bude vyzadovat viacero operacii a specialnej starostlivosti. V nemocnici sme boli 3 krat a viem, ake to bolo tazke. Pristup personalu je uponahlany, vacsinou povrchny, komunikuje sa pramalo a vysvetluje este menej. Takisto ako Mata, aj ja som v problematike mojho syna zacala studovat vsetko dostupne a stalo sa mi, ze zdravotnici niekedy ani nevedeli o com hovorim, alebo na co sa pytam.

Pre moje otazky vacsinou nie je priestor, alebo mi na ne nie je nikto kompetentny odpovedat. Preto sa obraciam dalej a na inych. Prave sme prisli az z opacnej strany republiky, aby sme zistili nazor aj inych odbornikov. A hlavne, aby sa nam na syna pozrel tim odbornikov ktory sa jeho problemami zaobera. Toto pokladam za nesmierne dolezite. Komplexny pohlad na cloveka.

Toto sa velmi podcenuje. A pritom je to jednoznacny prinos pre vsetkych.

Zaverom len zhrniem, ze najdolezitejsia je asi komunikacia medzi lekarmi, idealne timom lekarov a rodicmi. Nikto nepozna to dieta lepsie ako matka a otec a nikto nema lepsiu intuiciu. Na druhej strane lekar ma mnozstvo vedomosti a skusenosti a schopnosti ako dany problem riesit. Ostava len zahodit zbytocnu pychu, spolupracovat a respektovat sa navzajom. Ide nam predsa o to iste. O zdravie a stastie nasich slniecok.

Prajem vela sil a odvahy vsetkym, ktorych sa to tyka.

Alena napísané 16.10.2008 21:42

Ahoj Martinka, klobúk dole pred tebou a tvojou malou bojovníčkou, veľa ste si toho "preskákali". Ja som bola so synom 2x v nemocnici v Ilave a zakaždým, keď si na to spomeniem až sa tak zatrasiem. Bolo to niečo strašné. Doktorky super, ale sestry. Tie si ani nezaslúžia také oslovenie. Totálna arogancia, dokazovanie si vlastnej dôležitosti a nevrlý odporný prístup. Tiež patrím k tým mamičkám, čo sa vždy pýtali, čo sa s ich pokladom ide robiť. Príde mi to úplne prirodzené, veď som matka, len tie "sestry" to zjavne nechápali. Takže z toho bolo veľké "haló",lebo som to len tak nenechala. A to radím aj ostatným maminám. Pýtajte sa a dožadujte sa odpovedí, veď ide o to najcennejšie čo máme. Naše deti!!!!!!!!!!!!!!

PS: A tiež Vám obidvom prajem už len veľa pekných, usmiatych a veselých dní. papá

Olga napísané 14.10.2008 18:59

Pamatám si, ako som ležala pred par rokmi s polrocnym dieťatkom na kožnom na Kramároch. Pred každou vizitou nas sestry upozornovali, ze nemame nic hovorit, a nezasahovat, najlepsie , aby sme sa niekam vyparili (a to som mala postel hned vela postielky mojho syncera, ako dojciaca matka).... Prisiel . Pan primar. Ak nahodou narazil na nejaku "matku", zacak pokrikovat, ze " zasa tu tie matere zavadzaju". Ked som chcela povedat nieco k stavu svojho dietatka, bola som okamzite zahriaknuta, ze mna sa na nazor nikto nepytal...

Maja Burianová napísané 14.10.2008 15:43

Váš komentár smile

Som hrda na to, ze Tina je moja priatelka a so vztycenou hlavou a nadejou sa pozera do buducnosti.

Vo vsetkom, co napisala suhlasim.

PRISTUP a odbornost su najdolezitejsou devizou lekara.

Jesitnost a dokazovanie si moci, nema co robit na mieste, kde sa pracuje s clovekom. POKORA!

Myslim na VAS.

Maja.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised





Náš TIP
Komentáre k článku
Lubo napísané 17.10.2008 16:39

Mima naznačila primárny problém daného stavu. Ak by sme skúmali čo je spoločným menovatelom problémov v školstve, zdravotníctve, energetike, na úradoch atď..tak zistíme, že problémom je štát!! Proste segmenty kde začne zasahovať štát dopadnu katastrofálne!! Prečo? Pretože vytvára ilúziu v spoločnosti, že existujú služby kotré su zadarmo!!

Až vo chvíli, keď budeme žiadať aby sme mohli za služby platit a nie ich dostavať za darmo, keď budeme schopní míňať viac z azdravie a vzdelanie ako v hypermarketoch, keď neuveríme životným skratkám ktoré prezentuju verejní činitelia, keď budeme verejných činitelov dusiť aby nam vykalkulovali na vianoce dlh na hlavu občana a nie príspevok, atď atď...potom budem epripravený reálne riešiť otázku stavu v zdravotníctve.

 

A ešte jedna kvízova otázka: Prečo má v súčastnosti všeobecá zdravotná poisťovňa problém podpísať zmluvy s množstvom súkromných poskytovatelov zdravotných služieb ?

 

A sme pri podstate, ´kto je pripravený sa zamýšlať nad vecami v kontaxte udalostí, tak som pripravený ponuknut podporu pri hladaní riešení.

Mima napísané 17.10.2008 12:13

Mozno by cela tato debata mohla byt aj o bezplatnom zdravotnictve, ktore nam akoze poskytuje tento stat...Co mozeme cakat od podhodnoteneho lekara ci nezaplatenych sestier?Vsade vo svete sa za zdravot.sluzby plati a vyzera to inac, nedovolia si k vam to,co u nas a kedze si platite, mozete ocakavat iny pristup,inu starostlivost a ine vysetrenia. Nemusite zobrat o nejake CT ci RTG navyse, ak si zanho zaplatite. Zdravie je pre nas mnohych tou najvyssou hodnotou,preto za nu musime aj nieco zaplatit. Bohuzial,u nas sa to neda. Nikdy nebudeme spokojni so zdrav.sluzbami,pokial budu akoze zadarmo. Ak sa vytvori aj v tomto sektore konkurencia, bude to vyzerat inac a budeme mat narok ziadat viac od posyktovatela zdravot. sluzieb. Ano, su to "nekrestanske" peniaze, ktore musite zaplatit v Nemecku ci Rakusku, no je to aj diametralne odlisna starostlivost. Preco potom nas ex prezident siel az do Rakuska? Na celom Slovensku sa nenasla nemocnica, ani odbornici, ktori by dali dokopy hlavu statu? A my ostatni chudaci co mame potom robit? mame na vyber? A tiez ma nesktucne vytacaju nasi spoluobcania, ktori za cely zivot neodviedli korunu do tohto statu,a dostava sa im v tom nasom slovenskom bezplatnom zdravotnictve rovnaka starostlivost ako nam ostatnym, poctivym platicom dani a odvodov. A vy musite pred hospitalizaciou trpnut, ci vas nedaju na izbu s Romkou...Ale to je asi na dlhsiu debatu. Ale bohuzial vsetko je o peniazoch. Cest vsetkym lekarom a personalu,ktori tuto pracu robia poctivo a s laskou napriek platu...

Renata napísané 17.10.2008 08:17

Aj ja sa rada pripojim k diskusii.

Martinu aj Rebeku osobne poznam a bojujeme ciastocne spolocne. Zaroven ich obdivujem, ako dobre to zvladaju. Su silne, lebo ine ani nemozu v takejto sytuacii byt.

Som matkou 2 deti a tiez mladsie z nich sa narodilo s poskodenim, ktore si vyzaduje a bude vyzadovat viacero operacii a specialnej starostlivosti. V nemocnici sme boli 3 krat a viem, ake to bolo tazke. Pristup personalu je uponahlany, vacsinou povrchny, komunikuje sa pramalo a vysvetluje este menej. Takisto ako Mata, aj ja som v problematike mojho syna zacala studovat vsetko dostupne a stalo sa mi, ze zdravotnici niekedy ani nevedeli o com hovorim, alebo na co sa pytam.

Pre moje otazky vacsinou nie je priestor, alebo mi na ne nie je nikto kompetentny odpovedat. Preto sa obraciam dalej a na inych. Prave sme prisli az z opacnej strany republiky, aby sme zistili nazor aj inych odbornikov. A hlavne, aby sa nam na syna pozrel tim odbornikov ktory sa jeho problemami zaobera. Toto pokladam za nesmierne dolezite. Komplexny pohlad na cloveka.

Toto sa velmi podcenuje. A pritom je to jednoznacny prinos pre vsetkych.

Zaverom len zhrniem, ze najdolezitejsia je asi komunikacia medzi lekarmi, idealne timom lekarov a rodicmi. Nikto nepozna to dieta lepsie ako matka a otec a nikto nema lepsiu intuiciu. Na druhej strane lekar ma mnozstvo vedomosti a skusenosti a schopnosti ako dany problem riesit. Ostava len zahodit zbytocnu pychu, spolupracovat a respektovat sa navzajom. Ide nam predsa o to iste. O zdravie a stastie nasich slniecok.

Prajem vela sil a odvahy vsetkym, ktorych sa to tyka.

Alena napísané 16.10.2008 21:42

Ahoj Martinka, klobúk dole pred tebou a tvojou malou bojovníčkou, veľa ste si toho "preskákali". Ja som bola so synom 2x v nemocnici v Ilave a zakaždým, keď si na to spomeniem až sa tak zatrasiem. Bolo to niečo strašné. Doktorky super, ale sestry. Tie si ani nezaslúžia také oslovenie. Totálna arogancia, dokazovanie si vlastnej dôležitosti a nevrlý odporný prístup. Tiež patrím k tým mamičkám, čo sa vždy pýtali, čo sa s ich pokladom ide robiť. Príde mi to úplne prirodzené, veď som matka, len tie "sestry" to zjavne nechápali. Takže z toho bolo veľké "haló",lebo som to len tak nenechala. A to radím aj ostatným maminám. Pýtajte sa a dožadujte sa odpovedí, veď ide o to najcennejšie čo máme. Naše deti!!!!!!!!!!!!!!

PS: A tiež Vám obidvom prajem už len veľa pekných, usmiatych a veselých dní. papá

Olga napísané 14.10.2008 18:59

Pamatám si, ako som ležala pred par rokmi s polrocnym dieťatkom na kožnom na Kramároch. Pred každou vizitou nas sestry upozornovali, ze nemame nic hovorit, a nezasahovat, najlepsie , aby sme sa niekam vyparili (a to som mala postel hned vela postielky mojho syncera, ako dojciaca matka).... Prisiel . Pan primar. Ak nahodou narazil na nejaku "matku", zacak pokrikovat, ze " zasa tu tie matere zavadzaju". Ked som chcela povedat nieco k stavu svojho dietatka, bola som okamzite zahriaknuta, ze mna sa na nazor nikto nepytal...

Maja Burianová napísané 14.10.2008 15:43

Váš komentár smile

Som hrda na to, ze Tina je moja priatelka a so vztycenou hlavou a nadejou sa pozera do buducnosti.

Vo vsetkom, co napisala suhlasim.

PRISTUP a odbornost su najdolezitejsou devizou lekara.

Jesitnost a dokazovanie si moci, nema co robit na mieste, kde sa pracuje s clovekom. POKORA!

Myslim na VAS.

Maja.

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised