Kedy povedať antibiotikám nie?

Rozvážne používanie antibiotík môže pomôcť zastaviť vývoj rezistentných baktérií a zachovať účinnosť antibiotík pre budúce generácie.

Antibiotiká (ATB)

patria k najväčším vynálezom ľudstva v oblasti medicíny. Vďaka nim (a spolu s vývojom očkovacích látok) sa podarilo v minulom storočí dostať pod kontrolu mnoho infekčných ochorení, na ktoré ľudia predtým zomierali v detstve alebo mladom veku. 

Aj v prípade ATB však platí, že ak sa užívajú nesprávne (nevhodné alebo zbytočné použitie ATB na dané ochorenie, zlé dávkovanie, dĺžka liečby, nerešpektovanie pokynov lekára a pod.) strácajú postupne svoj liečebný potenciál. Približne od sedemdesiatych rokov minulého storočia začala WHO systematicky sledovať spôsob užívania ATB v záujme zavedenia odporúčaní pre podávanie ATB pre klinickú prax, ale napríklad aj reguláciu pridávania ATB do potravy zvierat.

Fakty: antibiotiká v EÚ:
EU (plus Nórsko a Island): ročne 400.000 resistentných infekcií získaných  počas pobytu v nemocnici V tejto súvislosti ročne zomiera 25.000 pacientov (infekcia ťažko liečiteľná, neliečiteľná, komplikovaná ďalšími „nasadajúcimi“ infekciami) Vyžaduje to 2,5 milióna extra nemocničných dní hospitalizácie Náklady na zdravotnú starostlivosť  sú viac než 900 miliónov €

Slovenskí pacienti ročne spotrebujú 8 mil. balení antibiotík

Slovensko je z krajín EÚ v spotrebe antibiotík na 7. mieste. Dostali sme sa do fázy, keď sa začínajú šíriť veľmi odolné baktérie. Také sú napríklad kmene zlatého stafylokoka, Escherichia coli alebo Klebsiella, ktoré môžu spôsobiť aj smrť pacienta.

Slovenskí pacienti ročne spotrebujú 8 mil. balení antibiotík, ktoré stoja viac ako 66 miliónov eur, pričom 80% spotreby pripadá na ambulantnú starostlivosť, zvyšok na nemocnice. 27% antibiotickej liečby predpisujú pediatrické ambulancie a častým či nevhodným užívaním sa rezistencia môže v organizme pestovať už od mladého veku a je zodpovedná za početný výskyt detí s imunodeficienciou. 

“Situácia v predpisovaní antibiotík a stav rezistencie baktérií na antibiotiká je vážna a Kancelária WHO na Slovensku bola spoluorganizátorom viacerých podujatí na túto tému.  Prijali sa aj určité opatrenia na zamedzenie nekontrolovaného predpisovania ATB. Ukazuje sa, že to všetko prináša prvé ovocie. Nielenže lekári viac zvažujú, kedy a čo predpísať, ale ani pacienti sa ATB nedomáhajú tak ako v minulosti.” povedala MUDr. Darina Sedláková, riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku.

Spotreba ATB klesá, no odolnosť baktérií voči ATB stúpa

Strata účinnosti antibiotík je celosvetový problém, predstavuje reálnu hrozbu vo verejnom zdravotníctve.

Odolnosť baktérií (rezistencia) k používaným antibiotikám narastá rýchlejšie ako sú zavádzané nové antibiotiká do klinickej praxe. Stúpa hlavne ambulantná spotreba antibiotík, mení sa aj skladba použitých antibiotík.

Až 90% infekcií dýchacieho traktu je vírusového pôvodu a liečba antibiotikami pacientovi vtedy neprináša žiadny benefit. 

Zavedenie CRP prístrojov do praxe pediatrov badateľne znížilo spotrebu antibiotík u detských pacientov. Využívanie vyšetrenia C-reaktívneho proteínu z krvi pred predpísaním ATB však využíva veľmi málo dospelých pacientov, keďže toto vyšetrenie prepláca len jedna zdravotná poisťovňa. Doplatok za CRP vyšetrenie v ambulancii praktického lekára sa pohybuje okolo 6 eur.

V súčasnosti je zo strany pacientov (a rodičov pacientov) vyvíjaný tlak na prepisovanie makrolidových antibiotík (napr. Eritromicin), ktoré síce poskytujú pohodlnejšie dávkovanie (raz za 24 hod) a doba liečby je kratšia.

Rezistencia na makrolidove ATB však závažne stúpla (aj u pneumokokových infekcií), oveľa účinnejšie sú ATB na penicilínovom základe. Makrolidové antibiotiká sú alternatívou len u pacientov alergických na penicilín.

Veľkým problémom je výskyt infekcií v nemocniciach

Výskyt infekcií, ktoré vzniknú počas hospitalizácie pacienta je veľkým zdravotníckym aj ekonomickým problémom v EÚ. Infekcie získané počas pobytu v nemocnici predlžujú pobyt pacienta v nemocnici a zvyšujú spotrebu antibiotík.

Akokoľvek banálne to znie, dá sa infekciám počas hospitalizácie predísť základnými a jednoduchými opatreniami:

• program hygieny rúk nemocničného personálu
• pred plánovanou operáciou by mal pacient okrem rozboru krvi podstúpiť aj výtery z nosa a hrdla
• dôslednejšou izoláciou pacientov, u ktorých počas hospitalizácie infekcia začne. Podľa slov prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD., prezidenta Slovenskej spoločnosti infektológov SLS na Slovensku máme oproti zahraničiu špecifickú situáciu v počte lôžok na nemocničnú izbu. Kým v zahraničí počet jednolôžkových izieb predstavuje cca 30%, na Slovensku je ich len 2% z celkového počtu. Čiže izolácia infekčných pacientov je veľmi problematická.

V UNLP v Košiciach sa realizovali aj projekty, ktoré monitorovali výskyt nemocničných infekcií – ako napríklad jednodňová štúdia výskytu nemocničných nákaz, ktorú organizovalo Európske centrum pre kontrolu chorôb v Stockholme.

Projekt E-BUG

učí nielen žiakov, ale aj rodičov rozumnému užívaniu antibiotík.

Cieľom celoeurópskeho projektu je naučiť deti už od útleho veku zodpovednému prístupu k užívaniu antibiotík. Pilotný výučbový program sa na Slovensku realizuje od roku 2012 na základných školách v Rači pod vedením prednostky Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Doc. MUDr. Heleny Hupkovej, PhD.

Projekt E-BUG sa zameriava sa na vzdelávanie detí v oblasti mikroorganizmov a infekčných ochorení. Výučbový materiál sa zaoberá 4 základnými témami: mikroorganizmy, šírenie infekcií, prevencia infekcií a liečba infekcií. Žiakov vyučujú študenti LF UK a vďaka programu si nielen žiaci, ale aj rodičia uvedomia nutnosť rozumného užívania antibiotík.

(2 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...