Antibiotiká. Áno, či nie ?

Definícia: Antibiotiká

Sú to lieky, ktoré sa používajú na usmrtenie alebo zastavenie rastu bakteriálnych choroboplodných zárodkov v tele človeka.

Existujú rôzne typy antibiotík, ktoré pôsobia vždy len na istý druh mikroorganizmov. Ideálne antibiotikum má mať vysoko selektívny účinok na pôvodcu infekcie a minimálne ovplyvňovať makroorganizmus teda človeka.

Antibiotiká sa podávajú priamo do celého organizmu (tablety, sirupy, infúzie) alebo sa užívajú lokálne na kožu a sliznice.

Na priebehu liečenej infekcie sa podieľajú ako infekčný pôvodca, tak podávaný liek a vlastná reakcia pacienta. Deťom sa najčastejšie predpisujú antibiotiká, ktoré obsahujú ampicilín, amoxycilín, erytromycín a penicilín.

Antibiotiká sa charakterizujú 3 vlastnosťami:

 antimikrobiálnym spektrom (počet mikrobiálnych druhov a kmeňov citlivých na určité antibiotikum: úzke, rozšírené a široké spektrum účinku), 

 aktivitou (sila účinku/citlivosť antibiotika na určité mikrobiálne druhy) a 

 rezistenciou (odolnosť mikroorganizmov proti účinkom antibiotík, dôležitý fenomén pri rozhodovaní o terapii infekcie) ovplyvňovaných mikroorganizmov.

Podávanie antibiotík najmenším deťom

Chyba prvá:

nadmerné predpisovanie množstva antibiotík v priebehu krátkeho časového intervalu, t. j. 2 – 3 dni. Pritom efekt podaného antibiotika sa prejaví práve o dva, o tri dni, keď už mnohí lekári (často aj na žiadosť rodičov) zvyknú predpisovať druhé „silnejšie“ antibiotiká, lebo „ako sa zdá“, tie prvé nezabrali.

Chyba druhá: 

nadmerná spotreba antibiotík za dlhšie časové obdobie predpísaných dieťaťu počas jeho prvých rokov života (zdroj ZZP Sideria – Istota). Je zrejmé, že takáto nesprávna antibiotická liečba môže viac uškodiť ako pomôcť: organizmus si nebuduje vlastnú obranyschopnosť, znižuje sa kvalita imunitného systému a zvyšuje odolnosť mikróbov na antibiotiká, z čoho vyplýva neskoršia neúčinnosť antibiotík pri vážnejších infekčných ochoreniach. Môžu sa objaviť aj alergické reakcie. 

Tým nechceme povedať, že antibiotiká sú „zbytočné a neúčinné“, práve naopak, sú to dobré lieky, ak sú správne predpisované.

Preto musíme zvážiť ich používanie, najmä ak ide o veľké a časté množstvá. Skúste si napríklad zapisovať kedy a koľkokrát do roka bralo vaše dieťa antibiotiká a ak skonštatujete, že antibiotická liečba bola u vášho dieťaťa priveľmi častá, upozornite na to svojho lekára.

Nežiadúce účinky antibiotík

Antibiotiká patria medzi relatívne bezpečné lieky, aj keď môžu mať určité vedľajšie nežiadúce účinky. Zvracanie, hnačky, alergické reakcie (najčastejšie po penicilíne), lokálne začervenanie, opuchy, poruchy imunitných reakcií ľudského tela, poruchy sluchového a rovnovážneho ústrojenstva, CNS, zmeny psychiky a pod.

 

Problém zvaný antibiotikum

Antibiotiká (ATB) patria k najčastejšie užívaným liekom prakticky vo všetkých klinických odboroch.

Nesprávnym používaním dochádza k ovplyvneniu vlastností mikróbov a následnej rezistencii mikróbov na ATB. Predpisovanie ATB ovplyvňujú farmaceutické spoločnosti, lekári i pacienti, Národná antibiotická politika.

Rozumné používanie antibiotík chce odvahu neliečiť „všetky choroby“ antibiotikami

(napr. nádcha, zápal nosohltana, zápal hrtana (laryngitída), zápal priedušiek (bronchitída), zamerať sa na identifikáciu vyvolávateľa ochorenia, nepodliehať pri predpisovaní alibizmu, časovému stresu, tlaku pacienta a znížiť ovplyvňovanie lekára výrobcami liekov.

Dôležitá je účelnosť indikácie antibiotika, jeho správna voľba, jeho dávkovanie a doba podávania. 

 

(11 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)

Loading...