Pupočníková krv a regeneratívna medicína I.

Diabetes a podanie vlastnej pupočníkovej krvi

V decembri roku 2005 bol 7-ročný Liam Tencza na rutinnom lekárskom vyšetrení u detského lekára. Všetci boli prekvapení, keď na prvý pohľad zdravo vyzerajúcemu chlapcovi z New Jersey zistili diabetes typ I.

Jeho imunitný systém napádal jeho vlastné bunky pankreasu, ktoré produkujú inzulín. Tento hormón reguluje hladinu cukru v krvi. Lekár upozornil rodičov, že Liam si bude musieť dávať pozor na svoju stravu a sledovať hladinu cukru v krvi po zvyšok svojho života.

V krátkej budúcnosti bude pravdepodobne musieť dostávať injekcie inzulínu, aby prežil. Zdalo sa, že nič menšie ako zázrak nedokáže zmeniť priebeh jeho ochorenia. A tak Liamovi rodičia, Beth a Steven, začali zázrak hľadať.

„Keď mu lekári stanovili toto ochorenie, povedali nám, že s tým nemôžeme nič urobiť. Poslali nás domov čakať, čo príde,“ povedala Beth. „Bol v skorom štádiu ochorenia a vedeli sme, že choroba bude napredovať. Chceli sme zabrzdiť alebo zastaviť vývoj ochorenia, čo by si asi želali všetci rodičia.“

Rodičia hľadali informácie na internete a našli výskumný program Univerzity Florida pod vedením Dr. Michaela Hallera, docenta detskej endokrinológie. Vo svojej štúdii, ktorá ešte stále prebieha, skúma, či deťom s novodiagnostikovaným diabetom môže pomôcť podanie ich vlastnej pupočníkovej krvi, odobratej počas pôrodu a zmrazenej pre budúce použitie.

Ako sa ukázalo, aj rodina Tenczových, pre prípad núdze, nechala odobrať Liamovu pupočníkovú krv. „Nechali sme ju uskladniť ako poistku pre naše dieťa“ – hovorí Beth o ich rozhodnutí uskladniť pupočníkovú krv v rodinnej banke.

V marci 2006 zistil Liamov lekár, že poškodenie jeho pankreasu je tak rozsiahle, že musí začať užívať injekcie inzulínu. Liam však dostal namiesto toho transfúziu vlastnej pupočníkovej krvi. Za niekoľko týždňov sa hladiny cukru v jeho krvi vrátili do normálu. „Bolo to, ako keby už nemal žiadny diabetes, “ povedal otec Steven. Hoci Liam potrebuje dnes inzulínové injekcie, má sa podstatne lepšie, ako v prípade, keby nedostal transfúziu vlastnej pupočníkovej krvi. Potrebuje iba polovičné dávky inzulínu v porovnaní s tými, ktoré by mal brať, keby sa nezapojil do tejto experimentálnej liečby, hovoria jeho rodičia.

Nová nádej

Priaznivé výsledky Liamovej liečby poukazujú na liečebné schopnosti vlastnej pupočníkovej krvi dieťaťa. Lekári dúfajú, že podávanie pacientovej vlastnej pupočníkovej krvi sa stane bežnou terapeutickou metódou aj pre ochorenia, ktoré sa dnes obvykle nespájajú s transplantáciami krvotvorných buniek.

Dnes však ešte nepoznáme všetky možnosti klinických aplikácií. Napríklad výskum Dr. Hallera je zatiaľ ešte len vo veľmi skorom štádiu, avšak už dnes existuje množstvo povzbudivých prípadov liečby, ktoré rozprávajú o nádeji.

Mozgová obrna a využitie pupočníkovej krvi

Azda ešte dramatickejšie znejú správy o deťoch s mozgovou obrnou, ktoré podstúpili experimentálnu liečbu transfúziou vlastnej pupočníkovej krvi na Duke University v Durhame v USA.

Malý Dallas Hextell vystúpil v televíznom programe pred ako aj po transfúzii. Pred liečbou nebol schopný normálne chodiť a komunikovať. Teraz sa vyvíja ako normálne 2-ročné dieťa. „Zdravotný stav detí s poškodením mozgu sa po podaní ich vlastnej pupočníkovej krvi tak zlepšil, že je dôvod domnievať sa, že kmeňové bunky z pupočníkovej krvi navodzujú liečivé procesy v mozgu,“ tvrdí Dr. Frances Verter, vedkyňa z NASA, zakladateľka internetovej stránky a nadácie Sprievodca o pupočníkovej krvi pre rodičov.

Táto stránka bola založená na pamiatku jej dcéry Shai, ktorá podľahla leukémii. Na druhej strane, existuje mnoho skepticizmu, diskusií a nejasností o tom, ako, prečo a kedy je najlepšie použiť pupočníkovú krv.

Ďalšou veľkou a emocionálnou otázkou zostáva aj to, ako rozdeliť tento mocný liečiaci prostriedok medzi pacientov.

Článok bude pokračovať druhou časťou ….