Prvý krok

Prvú z dvoch infúzií na liečbu detskej mozgovej obrny má „naša“ Nelly za sebou

Máj je lásky čas, ale pre Nelly Vadovičovú má aj iný prívlastok. Niesol sa v znamení nádeje, ale aj cestovania. Dievčatko letelo do USA, aby sa ako vôbec prvé dieťa s detskou mozgovou obrnou zo Slovenska zúčastnilo významnej klinickej štúdie. V rámci nej dostane kmeňové bunky z pupočníkovej krvi.

Nabitý program

O tom, že Nelly z Voderad má odcestovať do prestížnej nemocnice Duke University Hospital v Durhame, kde jej lekári podajú jej vlastnú pupočníkovú krv dovezenú zo Slovenska, sme vás už informovali. Keď sledujete Nellyin príbeh a držíte jej palce, zaiste vás bude zaujímať, aké zážitky a skúsenosti si priviezla z amerického kontinentu. Nešlo o hospitalizáciu priamo v zdravotníckom zariadení, ale skôr o jeho návštevy, čo je pre malých pacientov psychicky znesiteľnejšie.

Navyše, pre čo najväčšiu pohodu mladej rodiny uhradila rodinná banka Cord Blood Center cestu aj pobyt a zabezpečila aj sprievodcu. Liečba trvala štyri dni. Klinická štúdia má svoje pravidlá a jedno z nich je aj presne stanovený program. Pvý deň patril formálnym záležitostiam a rozsiahlemu rozhovoru rodičov a riešiteľov štúdie o všetkých aspektoch liečby. Šikovná Nelly stihla absolvovať odber krvi aj psychologické i neurologické vyšetrenia. Na druhý deň ju čakala magnetická rezonancia a dôležitá infúzia. Či obsahovala kmeňové bunky z pupočníkovej krvi, alebo ich dostane nabudúce, sa Vadovičovci nemajú ako dozvedieť. Nádejajú sa však, že rozdiel na Nelly spoznajú. Každopádne, do Ameriky prídu zase o rok, čo je dostatočne dlhý čas na to, aby sa dostavil očakávaný pokrok.

Na ceste

Keďže ide o dvojito zaslepenú klinickú štúdiu, ani lekári netušia, ktorá infúzia stečie pacientom do žily ako prvá. Aký to má význam? Z pohľadu výskumníkov ide o zásadnú otázku a odpoveď na ňu znie – pre objektivitu. Kmeňové bunky sú schopné po vnútrožilovom podaní vyhľadať poškodené miesto a zregenerovať ho. U detí s detskou mozgovou obrnou sa, samozrejme, dostanú do mozgu, kde vytvoria nové bunky.

Keby rodičia či lekári vedeli, kedy dieťa prijalo svoju pupočníkovú krv, mohli by podvedome hľadať znaky zlepšenia, čo by skreslilo konečný výsledok. Preto je dôležité, aby Vadovičovci prišli do Ameriky trikrát, zakaždým s odstupom jedného roka, a absolvovali tie isté vyšetrenia. Pre porovnanie. Posledná návšteva však už s infúziou neráta, odborníci odlepia obálky s dátumom podania pupočníkovej krvi a Nelly ešte raz dôkladne vyšetria. Zamerajú sa na schopnosti, prípadne zručnosti, ktoré skúmali aj teraz v máji.

Tretí a štvrtý deň na klinike sa Nelly z toho dôvodu podrobila dôkladnému sluchovému a rečovému vyšetreniu a výskumu jemnej motoriky pri určitých činnostiach, medzi ktorými nechýbali navliekanie korálok, skladanie kociek, zapínanie gombíkov. Najdlhšie sa lekári venovali cvičeniu s dôrazom na dolné končatiny, keďže u Nelly je predpoklad, že by po liečbe mohla začať chodiť sama.

O tom, či bola terapia úspešná, rozhodne definitívne až posledná návšteva americkej kliniky o dva roky. Isté je, že u viacerých spomedzi stopäťdesiatich takto odliečených detí došlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Najnovšia správa z bochumskej Ruhr-Universität v Nemecku zase hovorí, že tamojším lekárom sa podarilo priviesť do života dvaapolročného chlapčeka s detskou mozgovou obrnou v bdelej kóme. Hoci mal len šesťpercentnú šancu na prežitie, vďaka infúzii vlastnej pupočníkovej krvi sa prebral, živo komunikuje, smeje sa a chodí s pomocou.

Dúfajme, že päťročná škôlkarka Nelly je tiež na dobrej ceste, rovnako ako aj jej kmeňové bunky.