Malú Harlow zachránil rodičovský inštinkt

Rodičia sa rozhodli dcérke odobrať pupočníkovú krv a netušili, že ju využije už prvý rok svojho života

Predstavte si, že vaše bábätko nie je vo svojej koži. Je nepokojné, plačlivé. Máte podozrenie na zápal uška, prechladnutie alebo chrípku. Čo iné by to predsa mohlo byť? Manželia Jamie a Ben boli presvedčení o tom, že ich dcérka Harlow nie je v poriadku. Keď mala dva týždne, začala usedavo plakať. Lekári sa zhodli, že ide o koliku. Dievčatku predpísali účinné sirupy, utrápeným rodičom ukázali úľavové polohy a udelili rady, ako ukričaného člena domácnosti naučiť spať v noci. Ale na Harlow nič nezaberalo.

Obrat nastal až v troch mesiacoch. Opuchol jej žalúdok, prestala močiť. Až tento alarmujúci stav bábätka spustil kolotoč vyšetrení, na konci ktorého bol názov diagnózy.

Dojča s nádorom

Jamie s Benom sa konečne dozvedeli prvé správy. Obličku ich dieťatka blokoval nádor vo veľkosti grapefruitu. Lenže patológovia nedokázali zistiť, o aký druh rakoviny ide. Čiastočnú odpoveď na túto zúfalú otázku dali až detskí onkológovia, ktorí maličkú Harlow operovali. Zistili, že tumor sa najviac ponáša na zriedkavý druh nádoru mozgu. Rozhodli sa preto pre terapiu, na ktorú je citlivý.

Prognóza liečby bola neistá. Lekári sa rozhodli pre chemoterapiu, ktorá však ničí krvotvorbu. Rodičia im položili základnú otázku: Môže jej pomôcť pupočníková krv, ktorú sme jej dali odobrať pri narodení? Uskladnené krvotvorné kmeňové bunky boli jej vlastné, špecialisti teda nemuseli strácať čas hľadaním vhodného darcu. A Harlow tým bola ušetrená nebezpečných potransplantačných komplikácií vyplývajúcich z odmietnutia cudzích buniek.

Pomoc od vlastného tela

V rýchlom slede malá Harlow absolvovala tri cykly chemoterapie. Cieľom bolo zmenšenie a následné vyoperovanie tumoru. Lenže aké bolo prekvapenie chirurgov, keď zistili, že po nádore niet ani stopy! Dievčatku podali bunky z vlastnej pupočníkovej krvi a z kmeňových buniek získaných z jej periférnej krvi. Dva mesiace strávilo v izolácii, ktorá ho ochraňovala pred hrozbou infekcie. Po tomto chúlostivom období ho konečne prepustili domov. A o ďalších sedem mesiacov začalo navštevovať detské jasle.

Znie to ako rozprávka. Bábätko s nádorom sa vyliečilo z rakoviny. Čo na začiatku vyzeralo tak hrozivo, po liečbe sa zázračne stratilo. Jamie a Ben si však prešli ozajstným peklom. Keďže sú presvedčení, že ich rozhodnutie odobrať pupočníkovú krv dalo dcérke šancu na plnohodnotný život, snažia sa o potrebe odberu a uskladnenia vlastnej pupočníkovej krvi hovoriť aj iným rodičom. O opodstatnenosti ich slov svedčí šťastná a vysmiata Harlow. Miluje tanec, nadšene spieva, najradšej zo všetkých kreslených filmov má 101 dalmatíncov – a oslávila už svoje tretie narodeniny.

Viac príbehov s využitím pupočníkovej krvi nájdete na stránke www.pupocnikovakrv.sk.