Angína – ako ju odhaliť a liečiť u detí

Andrea Biela 0

Angínu mal takmer každý z nás  a u detí sa toto ochorenie objavuje pomerne bežne. Viete ale, o čo presne sa pri angíne jedná, ako ju u detí spoznáte a ako ju môžete liečiť doma?

Angína je zápal mandlí

Infekcie horných dýchacích ciest sú jednou z najbežnejších príčin návštevy praktického lekára. Zápaly sú väčšinou vírusového pôvodu (až 90%) a zvyčajne sa vyskytujú ako súčasť bežného prechladnutia. Predškoláci sa s infekciou stretnú asi 6-10x do roka.

Ak je zápal lokalizovaný na slizniciach hltanu a podnebných mandlí, hovoríme o faryngitíde (zápal hltanu) alebo tonzilitíde (angíne – zápale mandlí).

Hltan sa používa na dýchanie aj prehĺtanie. Jeho súčasťou sú tzv. mandle, tvorené lymfatickým tkanivom. Tkanivo podnebných, hltanových a jazykových mandlí, spolu s tkanivom hltanu tvorí tzv. Waldeyerov lymfatický systém. 

Tkanivo mandlí významne prispieva k fungovaniu imunitného systému, a to v súvislosti so vstupom antigénov (chorobopodných častíc) do dýchacieho systému. Najväčší význam pre imunitu majú podnebné mandle.

Lekári rozlišujú medzi tonzilitídiou – zápalom tkaniva mandlí a angínou – hnisavým zápaom mandlí, ktorý vyžaduje antibiotickú liečbu.

Príčiny vzniku zápalu mandlí

V 40 – 90% prípadov sú príčinou vírusy – rinovírusy, adenovírusy, chrípka A a B, parainfluenza. K bakteriálnym spúšťačom angíny patrí najmä Streptococcus pyogenes, ß-hemolytické streptokoky.

Šíri sa kvapôčkovou formou, teda najmä vzduchom. Inkubačná doba je pomerne krátka, 1 – 3 dni.

Príznaky ochorenia na angínu

Najčastejšie sú prejavy v krku a ústach. Patrí k nim bolesť, škriabanie v krku, upchatý nos, hlieny, problémy s prehĺtaním, bolestivosť pri prehĺtaní.

Ak sa dieťaťu pozriete do úst, pravdepodobne bude mať zdurený a červený jazyk a tiež aj mandle. Na nich sa veľmi pravdepodobne objavia malé bodky – plné hnisu.  

Môžu byť zväčšené lymfatické uzliny, môže sa objaviť teplota, kašeľ a belavý povlak na jazyku. Typická je tiež zvýšená únava. Niekedy sa objaví zimnica, bolesť brucha či nevoľnosť. Postihnuté môžu byť niekedy aj uši.

U dojčiat a batoliat býva priebeh ťažší, často pri vysokej teplote nad 39 °C, pravdepodobne so sekréciou z nosa.

Diagnostika pri angíne

Rozlíšenie vírusovej a bakteriálnej infekcie len na základe fyzického vyšetrenia býva problematické. Vírusové infekcie sú častejšie spojené s zápalom očí či kašľom, nádchou, svalovými bolesťami, bolesťami hlavy a zväčšením krčných uzlín.

Rozlíšiť medzi vírusovou a bakteriálnou príčinou je dôležité najmä s ohľadom na potrebu nasadenia celkovej antibiotickej liečby. Významnou pomocou je vyšetrenie CRP. 

Prečítajte si, čo znamenajú hodnoty CRP.

Diagnostika streptokokovej infekcie je dôležitá s ohľadom na prevenciu komplikácií. Ak sa robí mikrobiologické vyšetrenie, malo by sa vždy dáva do súvislosti s klinickými prejavmi. Pri nejednoznačných stavoch má svoje miesto bakteriologické vyšetrenie a potom je vhodné, ak sa na nasadenie antibiotickej liečby počká až do získania jeho výsledkov.

Liečba angíny

Väčšina vírusových zápalov prebehne ako ľahké ochorenie a vyžaduje iba symptomatickú liečbu založenú na kľudovom režime. Odporúčajú sa potné kúry, vitamín C, prípadne tablety na dezinfekciu ústnej dutiny a hrdla.

Dôležitý je dostatok spánku, zvlhčovanie vzduchu a príjem dostatku tekutín – 2,5 l/deň. Pri vysokých teplotách sprchujte dieťa vlažnou vodou. U malých detí je potrebné pri vysokých teplotách s lekárom konzultovať podávanie diazepamu ako prevenciu febrilných kŕčov.

Je vhodné vylúčiť zo stravy mliečne bielkoviny, pretože podporujú tvorbu hlienu a hnisu.

Pri streptokokových infekciách a iných bakteriálnych infekciách sa používajú antibiotiká. Pri streptokokových infekciách je voľbou lekárov penicilín. Ak sa stav do 3 – 4 dní nezlepší, prípadne sa bakteriologickým vyšetrením zistí necitlivosť na penicilín, treba antibiotikum zmeniť. Antibiotiká by sa mali podávať 10 – 14 dní.

Problémom pri liečbe môžu byť opakujúce sa zápaly mandlí. Výber optimálneho postupu liečby musí byť potom vždy individuálny. Pátra sa po možnej alergii, trvalom ložisku infekcie, zníženej imunite organizmu. 

Prečítajte si: Aby sa antibiotiká neužívali zbytočne

Pri liečbe je nevyhnutná spolupráca špecialistov so všeobecným lekárom pre deti. V prípade opakovaných angín je vhodná tzv. odložená liečba, teda nasadenie antibiotík až 2 – 3 dni po objavení sa prvých príznakov ochorenia. Znižuje sa tak počet opakovaní ochorenia, pretože telu je umožnená tzv. antigénna stimulácia, teda tvorba protilátok.

Ak sa infekcie nedarí likvidovať a často sa opakujú, je namiesto zvažovať čiastočné odstránenie krčných mandlí, tzv. tonzilektómiu. Vzhľadom na ich imunologickú funkciu sú lekári pri deťoch opatrnejší  rezervovanejší. Isté pravidlo hovorí, že o tonzilektómií sa uvažuje, ak dieťa prekoná 7 zápalov mandlí za rok.

Spracované s použitím: pediatriapreprax.sk.

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (12 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)
Loading...
Author image

Andrea Biela

články autora...

Pridaj komentár