Slovenská republika patrí v rámci Európskej únie ku krajinám s najvyššou spotrebou antibiotík. Najvážnejším dôsledkom nadužívania antibiotík je vznik rezistentných baktérií, ktoré dokážu skomplikovať liečbu závažných ochorení.
ingimage V súčasnosti sa odhaduje, že bakteriálne infekcie odolné voči liekom, spôsobia každoročne v EÚ najmenej 25 000 úmrtí pacientov. Dodatočné náklady na zdravotnú starostlivosť si vyžiadajú 1,5 miliardy eur. Ak situáciu nezačneme urýchlene riešiť, čísla budú v ďalších rokoch dramaticky stúpať a antibiotiká prestanú zachraňovať životy.
Antibiotiká – najčastejšie predpisované lieky Pred objavením antibiotík Alexandrom Flemingom (1928, penicilín) státisíce ľudí bežne zomierali na bakteriálne ochorenia, ako zápal pľúc, čierny kašeľ, škvrnitý týfus, cholera, záškrt a pod. Odvtedy antibiotiká zásadne zmenili liečbu smrteľných infekcií, no rozsiahle používanie antimikrobiálnych látok v humánnej a veterinárnej medicíne urýchlilo vznik a šírenie rezistentných mikroorganizmov.
V roku 2015 sa na Slovensku spotrebovalo 6 miliónov balení, keď 80 % antibiotík predpísali ambulantní lekári a 20 % nemocnice.
Čo sú antibiotiká Antibiotiká sú lieky, ktoré ničia baktérie, alebo bránia ich rastu, a tým liečia infekcie. Ide o lieky, ktoré sú určené výhradne na bakteriálne infekcie. Väčšina, až 80 % infekcií dýchacieho traktu, je však vírusového pôvodu a liečba antibiotikami preto neprináša chorému žiadny účinok. Naopak, ak sú antibiotiká predpisované nesprávne, organizmu škodia. Jeden z účinných nástrojov lekárov pri rozpoznávaní typu infekcie je test hladiny C-reaktívneho proteínu (CRP).
„ATB sú vzácne lieky, ktoré musíme používať s rozumom. Ak nemáme k dispozícii laboratórne výsledky, odlišujúce vírusovú od bakteriálnej infekcie, potom je predpisovanie antibiotík len hádanie,” hovorí MUDr. Jana Bendová zo Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Najnovší prieskum ukazuje, že v posledných siedmych rokoch užívanie ATB v Európskej únii kleslo o 6 percentuálnych bodov. Na druhej strane, v posledných 12 mesiacoch užila antibiotiká až jedna tretina Európanov. Užívanie ATB je vyššie medzi ľuďmi s nižším vzdelaním (39 %) a v horších ekonomických podmienkach (44 %).
Rezistencia na antibiotiká vzniká ako dôsledok nesprávnej a nadmernej konzumácie antibiotík. Citlivé baktérie sú antibiotikami usmrtené, avšak rezistentné baktérie – aj napriek podávaniu antibiotík – v organizme ďalej rastú a množia sa.
Rezistentné baktérie oslabujú nielen organizmus pacienta , ale môžu sa nekontrolovane šíriť, až nakoniec spôsobia infekcie u ľudí, ktorí neužívali žiadne antibiotiká. Pacientov v nemocniciach ohrozujú najmä nozokomiálne infekcie (nemocničné nákazy), ktoré vznikajú kvôli pobytu v zdravotníckom zariadení, kde je zvýšený výskyt odolných baktérií.
„Myslím si, že vzniku nozokomiálnych infekcií v nemocnici sa nedá úplne zabrániť, ale našou povinnosťou je, aby sme ich minimalizovali – tým, že budeme vzdelávať zdravotnícky personál aj pacientov,” hovorí štátna tajomníčka Ministerstva zdravotníctva SR, doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD., MHA..
ingimage Internetová stránka Život bez antibiotík Skúsenosti z vyspelých krajín ukazujú, že cielená analýza a edukácia odbornej aj laickej verejnosti dokáže meniť postoje ľudí v súvislosti s používaním antibiotík. Aj preto sa občianske združenie SLOVENSKÝ PACIENT, ktoré v roku 2014 vytvorilo internetovú stránku www.zivotbezantibiotik.sk, problematike antibiotickej rezistencie dlhodobo venuje.
„Ak nie sú antibiotiká predpísané a užívané správne, tak viac škodia, ako zlepšujú zdravie. Udržanie účinnosti antibiotík, a to aj pre ďalšie generácie, je úlohou nás všetkých,“ zdôrazňuje predseda združenia Radoslav Herda.
O antibiotikách sa hovorí aj v OSN “Regionálny úrad WHO pre Európu prijal v roku 2011 Európsky akčný plán pre rezistenciu na antibiotiká. Cieľom je zabrániť ďalšiemu narastaniu rezistencie na antibiotiká a iné antimikrobiálne lieky, zníženie chorobnosti a úmrtnosti na infekcie, rezistentné na liečbu. Dá sa to dosiahnuť koordinovaným úsilím ministerstva zdravotníctva, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a občanov, respektíve pacientov, ktorých treba kontinuálne vzdelávať,” hovorí MUDr. Darina Sedláková, MPH, zástupkyňa Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku.
Štyri rady, ako správne užívať antibiotiká Antibiotiká užívajte iba v prípade, že vám ich predpíše lekár. Vždy doužívajte celú predpísanú dávku, a to aj vtedy, keď sa už cítite lepšie. Nikdy neužívajte nespotrebované antibiotiká. Nikdy sa s druhými ľuďmi nedeľte o antibiotiká. Správnym užívaním antibiotík znižujete možnosť, že vám nabudúce nezaberú.
Loading...