Cítia malé bábätká bolesť?

Vnímanie bolestivosti – už v brušku u maminy

Bolesť vnímame prostredníctvom receptorov bolesti – nociceptorov. Sú to voľné nervové zakončenia uložené v periférnych tkanivách – koža, podkožie, svaly, šľachy. Vnímavé na bolesť sú už od 20. týždňa tehotenstva.

V prenose bolesti je veľmi dôležitá miecha. V 22. – 24. týždni tehotenstva sú už u dieťatka vzruchové dráhy do mozgu prepojené s hornými jadrovými centrami v talame (medzimozgu) a senzorickými štruktúrami v mozgovej kôre.

Na prenose bolesti v mieche sa podieľajú isté látky, ktorých hladiny v krvnom obehu výrazne stúpajú po narodení a približne 14. deň po narodení dosahujú úroveň dospelého veku.

Skúsenosť s bolesťou v skorom období po narodení môže viesť k zmenám CNS. Nezrelosť nervového systému u novorodenca môže meniť citlivosť dieťaťa na iné telesné vnemy a spôsobiť hyperalgéziu.

Bolesť od detstva po starobu

Vedci z oxfordskej univerzity v nedávnej minulosti realizovali zaujímavý výskum o vnímaní bolesti malými deťmi. Odrazili sa od pomerne bežnej praxe, ešte z 80.tych rokov, keby sa deťom pri chirurgických zákrokoch nepodávali lieky od bolesti, lebo sa predpokladalo, že malé deti bolesť necítia.

Vedci však potvrdili, že malé deti ju cítia rovnako, prípadne intenzívnejšie než dospelí. Títo odborníci testovali 10 detí vo veku 1 – 6 dní a porovnali so skupinou 10 dospelých.

Počas testu tieto detičky v spánku absolvovali magnetickú rezonanciu (v sprievode rodičov). Počas spánku tieto deti podráždili na nožičke – „akoby štuchli ceruzkou“, ale tak jemne, že ich nezobudili.

Test ukázal, že u detí bolo pri tomto „štuchnutí“ aktívnych 18 z 20 oblastí mozgu, ktoré boli pri bolestivom podnete aktívne u dospelých ľudí. 

Zároveň bolo dokázané, že deti reagovali pri podnete o sile 128 mN (miliNewton), kým dospelí pri sile 512 mN.

Závery tohto testu ukazujú teda i na to, že malinké deti majú oveľa nižší prah bolestivosti.

Čo zapríčiňuje bolesť v novorodeneckom období?

Bolesť je odborníkmi definovaná ako „nepríjemný pocit alebo emocionálny zážitok spojený so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkaniva“. Je to „opis vlastného pocitu“.

Bolesť v novorodeneckom období môže spôsobiť veľa situácií.

Nielen u chorých a predčasne narodených detí, ktoré sú ošetrované na JIS a stretávajú sa s takými úkonmi, ako napr. podpora dýchania, napichnutie žily, zavedenie močového katétra …

Bolestivé pre tieto deti je aj pichnutie do pätičky či odsávanie hlienov z nosa alebo obyčajné odlepenie leukoplastu. Bolestivá pre ne môže byť aj zmena polohy.  

I v bežnej starostlivosti teda môžeme dať deťom veľa bolestivých podnetov. Otázne je, ako je dieťatko zrelé, ako je zrelý jeho nervový systém, ako budú vzruchy prenášané po jeho tele a ako citlivo zareaguje.

Je vhodné však o tejto súvislosti vedieť – niekedy to rodičom ušetrí zbytočné výčitky svedomia, keď rozumejú pozadiu problému dieťaťa.

Ako novorodenec prejavuje bolesť

Malé deti nám nepovedia, že ich niečo bolí. Aj keď novorodenci nemôžu slovne vyjadriť svoju nepohodu či jasnú bolesť, svoju citlivosť na bolesť a stres vyjadria špecifickým bolestivým správaním, grimasovaním, plačom, fyziologickými zmenami, zmenou prietoku krvi mozgom.

Akési hodnotenie bolesti u dieťatka existujú u zdravotníkov vo forme skórovacích systémov. V praxi sa najčastejšie používa hodnotenie PIPP, v ktorom sú hodnotené zmeny fyziologických parametrov – zmeny akcie srdca, zmeny správania sa a výrazu tváre (zvraštenie obočia, stlačenie očí).

Pre bežného rodiča, ktorý si iste všimne napr. také vraštenie tváre, môžeme pridať faktory ako plytké, rýchle dýchanie, potenie dlaní, zvýšenie pohyblivosti dieťatka, nepokoj, nespavosť.

(11 hlasov, priemerne: 4,50 z 5)

Loading...