Chrípka – influenza

Vyskytuje sa hlavne epidemicky, tzn. početne v určitej dobe na určitom mieste a uprednostňuje chladné ročné obdobie. Vo väčších časových odstupoch, cca. v 15 až 20 ročných intervaloch, sú pozorované rozšírenia na celom svete, takzvané pandémie.

Genetické zmeny vírusu chrípky spôsobili v 20. storočí tri epidémie resp. až pandémie, pri ktorých zomreli milióny ľudí. V súčasnosti zomiera na následky chrípkového ochorenia okolo 500 000 ľudí ročne.

Známe chrípkové epidémie a pandémie :

• 1918–1920 — Španielska chrípka, 500 miliónov infikovaných, 50 až 100 miliónov obetí (pandémia),
• 1957–1958 — Ázijská chrípka, 1 až 1,5 milióna obetí (epidémia), 1969 — Hongkonská chrípka, 750 000 až 1 milión obetí (epidémia).
• Napriek panike v New Jersey v roku 1976 (prasačia chrípka), v roku 1977 (Ruská chrípka) a v Hongkongu a iných krajinách Ázie v roku 1997 (vtáčia chrípka), neboli od roku 1969 zaznamenané veľké epidémie chrípky.
• Na Slovensku ročne ochorejú na chrípku 2 milióny ľudí.

Pôvodca ochorenia

Chrípka je spôsobovaná vírusmi chrípky typu A, B a C. Chrípkový vírus mení každý rok svoj charakter a tieto zmeny zaznamenávajú laboratóriá svetovej zdravotníckej organizácie.

Vírusy typu A vykazujú mimoriadne často zmeny antigénovej štruktúry, ktoré sú v prvom rade vyvolávané zmenami dvoch bielkovín (hemaglutinínu a neuraminidázy), ktoré sa nachádzajú v schránke vírusu. Sú zodpovedné za epidemický, resp. pandemický výskyt influenzy, kým vírusy typu B a C podmieňujú skôr ojedinelé ochorenia.

Ak sa objavia antigénovo nové varianty vírusov, neexistuje žiadna imunita obyvateľstva vďaka skôr prekonaným chrípkam. O to dôležitejšie sú ochranné očkovania.

Cesta šírenia infekcie

Influenza sa šíri kvapôčkovou infekciou, tzn. kýchaním, kašľaním, hovorením, ako aj priamym kontaktom, napr. podávaním rúk alebo bozkávaním, zriedka kontaminovanými predmetmi dennej potreby.

Infekcia sa rýchlejšie šíri vo veľkých kolektívoch (školách, škôlkach). Vírusy osídľujú sliznice horných dýchacích ciest. Rozmnožujú sa v bunkách slizníc a tieto prednostne poškodzujú.

Chrípkové vírusy typu A sa vyskytujú aj u cicavcov (napr. u ošípaných) a vtákov. Typ B sa vyskytuje len u človeka.

Inkubačná doba

Doba od infikovania až do výskytu prvých symptómov je niekoľko hodín až tri dni. Človek, ktorý sa nakazil chrípkovým vírusom, je už počas inkubačnej doby, čiže keď sa u neho samého ešte neobjavili žiadne symptómy, zdrojom infekcie. Toto nebezpečenstvo nákazy spravidla pretrváva ešte tri až päť dní po výskyte symptómov.

Príznaky

Ochorenie začína náhle pocitom choroby, prudkým stúpnutím teploty na 39 – 40°C, často sprevádzaným zimomriavkami a návalmi potu. Dodatočne sa objavujú ťažké bolesti hlavy svalov a kĺbov. Pacienti sa cítia ťažko chorí.

Rozmnožením vírusov v horných dýchacích cestách dochádza k dráždivému kašľu, zachrípnutiu, bolestiam hrdla, často aj k bolestiam za hrudnou kosťou. Je prekrvená sliznica spojoviek.

Dôsledkom poškodenia slizníc vzniká nebezpečenstvo bakteriálnych komplikácií, superinfekcií. Ak sa týmto zabráni, je nekomplikovaná chrípka v priebehu jedného týždňa prekonaná. Únavnosť však môže pretrvávať aj 1 až 2 mesiace.

Diagnostika

Jednoznačné stanovenie diagnózy je ťažké najmä v počiatočnom štádiu, pretože symptómy môžu byť podobné symptómom jednoduchého ochorenia z prechladnutia. Za chrípku však hovorí náhly začiatok choroby a ťažký celkový pocit choroby.

Berieme ohľad aj na epidemiologickú situáciu. Objektívne je možné izolovať vírus zo sekrétu z nosohltana a takisto je možné zistiť protilátky v sére (krvi) chorého. Avšak v bežnej praxi sa tieto metódy využívajú len ojedinele.

Komplikácie

Komplikácie pri chrípke sa vyvíjajú väčšinou zo superinfekcií spôsobených baktériami – Haemophilus influenzae, stafylo-, strepto- a pneumokokmi.

• Môžu sa vyvinúť zápaly stredného ucha, prínosových dutín, zápaly horných aj dolných dýchacích ciest, zápaly pľúc, srdcového svalu, opuch mozgu, postihnutie periférnych nervov.
• Zriedkavo sú pozorované prenosy ochorenia na žalúdočno – črevný trakt.
• Nesmie sa zabúdať ani na životu nebezpečný zápal mozgu.

Následky komplikácií závisia vo veľkej miere od zdravotného stavu každého jednotlivca. Najviac sú ohrození ľudia so zlou výživou, alebo ináč oslabení, chronicky chorí ľudia, starí ľudia, malé deti, tehotné ženy.

Terapia

Malo by sa dbať na niektoré základné pravidlá. Veľmi dôležité v akútnej fáze ochorenia je stráviť niekoľko dní v pokoji na lôžku a následne telesné šetrenie sa. Chorého izolujeme v domácnosti.

Pri zápaloch a predovšetkým pri horúčke je veľmi dôležité prijímanie dostatočného množstva tekutín. Nevhodné sú nápoje, ktoré telo odvodňujú, ako alkohol a káva. Podáva sa vitamín C.

Inhalácie kamilkových alebo soľných roztokov sú dobré pre dýchacie cesty, kloktanie a teplé nápoje zmierňujú možné zápaly hltanu.

Pri horúčke podávame antipyretiká.

Ak sa u pacienta chorého na chrípku dodatočne objaví bakteriálna superinfekcia, je indikované nasadenie antibiotík. Predovšetkým komplikácie ako bakteriálny zápal pľúc alebo mozgu, vyžadujú bezodkladnú špecifickú liečbu antibiotikami.

U detí do 15 rokov sa na znižovanie teploty v žiadnom prípade nesmú podávať salicyláty (napríklad Acylpyrin), pretože hrozí nebezpečenstvo Reyeovho syndrómu, čo je životu nebezpečné ochorenie, pri ktorom dochádza k poškodeniam mozgu v kombinácii s tukovou degeneráciou pečene.

Ak pretrvávajú vysoké teploty pri domácej liečbe dlhšie ako 3 dni, prípadne sa objavia príznaky komplikácií, je nutné navštíviť lekára.

Na prelome 20. a 21. storočia boli na trh uvedené lieky – antivirotiká , ktoré zabraňujú množeniu chrípkových vírusov typu A a B (tzv. inhibítory neuramidázy). Je možné ich zakúpiť v lekárni už aj u nás, avšak len na lekársky predpis. Účinné sú však iba pri podaní do 48 hodín od nástupu prvých príznakov a neovplyvňujú bežné prechladnutie.

Profylaxia

Spoľahlivou ochranou proti chrípke je očkovanie u detí od 1. roku veku, u nekojených detí je očkovanie možné už od 6. mesiaca.

Takisto je dôležité očkovanie u ľudí nad 65 rokov, ľudí s chronickým ochorením dýchacích ciest, srdca, obličiek, s cukrovkou, inými metabolickými ochoreniami, oslabeným imunitným systémom.

Týmto skupinám, ako aj zdravotníckym pracovníkom, hradí očkovanie zdravotná poisťovňa. Ostatní si musia vakcínu kúpiť v lekárni. Očkovacia látka začína účinkovať až po dvoch týždňoch.

Kontraindikáciou očkovania je alergia na vaječný bielok. Očkovanie je najvhodnejšie od októbra do decembra v danom roku podľa situácie hlásenej epidemiológmi. Výrobcovia očkovacích látok pripravujú pre každú očkovaciu sezónu novú vakcínu proti chrípke s novým aktuálnym zložením chrípkových vírusov.

Zdroje článku: Buchanec J. a kol., Vademékum pediatra, 2001; primar.sk, wikipedia.org.

(12 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)

Loading...