Astma

U dojčiat s alergiou na bielkoviny kravského mlieka a niektoré ďalšie potravinové alergény je vyšší výskyt astmy. Aj niektoré lieky môžu byť príčinným faktorom tzv. astmy citlivej na aspirín. Tento typ je však u detí zriedkavejší.

Škodliviny prevažne chemického a biologického pôvodu, ktoré po vdýchnutí dráždia dýchacie cesty a spôsobujú rozvoj zápalu, sa z hľadiska vzniku astmy označujú ako faktory zvyšujúce riziko vzniku precitlivenosti (senzibilizácie).

K najzávažnejším patria vírusové infekcie dýchacích ciest, aktívne a pasívne fajčenie a škodliviny vonkajšieho prostredia (oxidy síry, dusíka…). U pacientov s astmou vystavenie týmto faktorom môže viesť k rozvoju astmatickému záchvatu. Takýmito spúšťačmi sú tiež alergény, voči ktorým je dieťa precitlivené, hlboké dýchanie spojené s námahou, vdychovanie chladného vzduchu, emocionálny stres a niektoré ďalšie stimuly.

Klinický obraz

Klinické prejavy ochorenia vznikajú na základe toho, že svaly, ktoré sa do dýchania obvykle zapájajú len pri naplňovaní vzduchom (vdych), musia vynaložiť úsilie aj počas vyprázdňovania (výdych), čo spôsobuje ťažkosti pri dýchaní.

Často sa prejavy astmy rozvíjajú postupne, od miernych záchvatov dráždivého kašľa alebo dýchavičnosti, najmä v noci a po námahe, až po ťažký záchvat dýchavičnosti pri výdychu s nepokojom a strachom. Vtedy deti často zaujímajú polohu kolená – lakte, pre uľahčenie dýchania.

Hrudník je trvalo v postavení ako počas nádychu (inspiračné postavenie). Časté pozorované ďalšie prejavy sú zrýchlené dýchanie, omodranie v tvári a pod nechtami, zrýchlený pulz. Dieťa chrčivo dýcha. Pri ťažkých stavoch je počuť hvízdanie pri výdychu, neskôr aj počas nádychu (distančné fenomény).

Je možné pozorovať vťahovanie kože nad kľúčnymi kosťami (v tzv. jugulárnej jamke), medzirebrových priestorov a kože pod hrudnou kosťou a pod rebrami, čo svedčí pre zapájanie pomocných dýchacích svalov. S postupným nedostatkom kyslíka a zvyšovaním množstva nevydýchnutých plynov sa dieťa stáva apatické a môže dôjsť až k bezvedomiu.

V niektorých prípadoch sú jediným prejavom astmy záchvaty suchého dráždivého kašľa (kašľový variant astmy), často počas spánku, čo môže viesť k diagnostickým problémom.

Záchvaty astmy môžu prichádzať sezónne (sezónna astma), zvlášť pri peľovej alergii. Vtedy je často spojená s alergickou nádchou. Mimo sezóny je pacient bez príznakov, alebo dôjde k zlepšeniu priebehu choroby.

Ťažký stupeň dýchavičnosti, ktorý trvá niekoľko hodín až dní, nereaguje na zvyčajnú protiastmatickú liečbu a vedie k poruchám vnútorného prostredia a k celkovému vyčerpaniu, sa označuje ako status astmaticus. Tento stav vyžaduje okamžitú hospitalizáciu pacienta a intenzívnu nemocničnú starostlivosť.

Diagnóza astmy

U väčšiny detí s astmou sa prvé príznaky objavia už v dojčenskou veku. 65 – 70% detskej astmy vzniká do 4. roku života dieťaťa. V prvých mesiacoch je však diagnóza ťažká. V tomto veku môžu mať podobný priebeh vírusové ochorenia dýchacích ciest, k čomu prispieva aj ich vrodený menší priemer. Diagnózu preto stanovíme neskôr.

Tri a viac epizód dýchavičnosti bez teploty počas roka, pozitívne imunologické a laboratórne vyšetrenia, prítomnosť inej alergie a výskyt astmy v rodine svedčia pre diagnózu astmy. U starších detí sa zameriavame na príznaky, dôležitý je dôkaz atopie, pátrame po rodinnej záťaži. Je možné vykonávať provokačné testy.

Dôležitú úlohu má spirometrické vyšetrenie pľúc (vyšetrenie pľúcnych funkcií – objemov a kapacít pľúc), ktoré umožňuje sledovať stupeň zúženia dýchacích ciest, a tým aj efektívnosť liečby. Pomocnými sú hematologické a imunologické vyšetrenia.

 

Liečba astmy

Liečba vyžaduje komplexný prístup. Aj napriek tomu, že astmu nemožno vyliečiť, možno ju efektívne kontrolovať u väčšiny pacientov. Cieľom liečby astmy je kontrola ochorenia. Podľa stupňa kontroly sa astma delí na kontrolovanú, čiastočne kontrolovanú a nekontrolovanú.

Snažíme sa dosiahnuť, aby pacient nemal žiadne (2-krát alebo menej/týždeň) denné príznaky, žiadnu limitáciu denných aktivít, vrátane cvičenia, žiadne nočné príznaky, žiadnu (2-krát alebo menej/týždeň) záchrannú liečbu, normálne alebo takmer normálne hodnoty pľúcnych funkcií, žiadne vzplanutia ochorenia za rok.

V súčasnosti sa na hodnotenie kontroly astmy odporúča test kontroly astmy, ktorý je založený na hodnotení samotným pacientom a je citlivý na zmenu kontroly astmy. Je to formulár, v ktorom pacient odpovedá na 5 otázok, pričom za každú odpoveď dostáva body, od 1 do 5.

Pri skóre 25 je astma úplne kontrolovaná, pri skóre 20 – 24 je astma dobre kontrolovaná, menej ako 20 bodov svedčí o tom, že astma nie je pod kontrolou. Tento formulár by mal pacient vyplniť pri každej návšteve u lekára.

V liečbe sa využívajú dve skupiny liekov. Tzv. kontrolóri sa uplatňujú v dlhodobej preventívnej kontrole astmy. Najúčinnejšími liekmi tejto skupiny sú inhalačné kortikoidy (flutikazón, budesonid, beklometazón), kromóny, teofylínové prípravky, B2 mimetiká s dlhodobým účinkom.

Druhou skupinou sú lieky pôsobiace proti akútnym príznakom počas záchvatu, uvoľňujú prekážku – spazmus v dýchacích cestách. Rýchlo a najúčinnejšie pôsobia B2 mimetiká (Ventolin). Pomalší nástup majú anticholinergné látky (Atrovent). Do tejto skupiny patrí aj systémové podanie kortikoidov (prednison, dexametazón).

Podporná liečba spočíva v eliminácii alergénov a spúšťačov z prostredia, čo často nie je možné, zvlášť u detí.

 

Záver

Cieľom každého lekára pri liečbe astmy je zachovanie absolútnej kvality života pacienta. V tomto prípade to znamená, že správne liečený astmatický pacient má byť schopný vyrovnať sa, aj pokiaľ ide o fyzickú námahu, ostatným.

Neodporúčame ich vytrhnúť z prostredia, necvičiť a nepohybovať sa. Samozrejme, určité aktivity, ktoré mu škodia, treba obmedziť.

Cieľom liečby astmatika je, aby pacient mohol plnohodnotne žiť. To sa dá dosiahnuť iba vtedy, ak sa liečba podáva poctivo. Ak sa priedušková astma nelieči dostatočne, dochádza k remodelovaniu, t. j. chorobnej prestavbe štruktúry priedušiek.

Táto remodelácia môže vyústiť až do nezvratných zmien, ktoré znižujú kvalitu života, obmedzujú pacienta, prípadne spôsobujú invaliditu postihnutého astmatika, ba dokonca skracujú život. Na rad prídu napríklad nočné ťažkosti, časté návštevy pohotovosti, výrazné obmedzenie denných aktivít, vrátane cvičenia a podobne.

Zdroje: Šašinka M., Šagát T. a spol., Pediatria, 1998
ginasthma.org, eastma.sk, zdravcentra.sk

(15 hlasov, priemerne: 4,10 z 5)

Loading...