Akútna bronchitída je častým problémom v ambulancii lekára prvého kontaktu.
U detí nepredstavuje samostatnú chorobnú jednotku, ale je súčasťou postihnutia aj ostatných úsekov dýchacieho systému, najmä horných dýchacích ciest (nosová sliznica, prínosové dutiny).
Výskyt
Vyskytuje sa v každom období detského veku. Maximum prípadov je v jesenných a zimných mesiacoch.
Prispievajúcimi faktormi sú alergia, klíma, znečistenie ovzdušia, pasívne fajčenie a chronické infekcie horných dýchacích ciest.
Príčiny
Etiológia je v 90 – 95% vírusová, zriedkavejším vyvolávateľom u starších detí sú mikroorganizmy zo skupiny mykoplaziem a chlamýdií.
Baktérie, často prítomné v dýchacom systéme, ako sú napr. pneumokoky, majú pri vzniku akútnej bronchitídy malý význam. Baktériová infekcia je vo väčšine prípadov druhotná a uplatňuje sa na sliznici primárne poškodenej vírusovou infekciou.
Klinický obraz
Akútna bronchitída najčastejšie začína príznakmi postihnutia horných dýchacích ciest, „nádchou”, a za 3 – 4 dni sa zjaví a do popredia dostáva suchý, neproduktívny kašeľ (vyvolaný najmä zvýšeným prekrvením a opuchom dýchacích ciest), ktorý sa za niekoľko dní následkom zvýšenej sekrécie hlienu stáva vlhkým, produktívnym.
Dieťa začína odkašliavať, alebo hlien prehĺta. Spočiatku vykašliava belavý hlien, ktorý sa pri bakteriálnej superinfekcii stáva žltozeleným.
Dieťa ťažšie dýcha, niekedy udáva bolesť na prednej strane hrudníka.
Záchvaty kašľa a prehĺtanie väčšieho množstva hlienov môžu vyvolať vracanie. Zvyčajne za 5 – 10 dní sa tvorba hlienu v prieduškách zmierňuje a kašeľ postupne ustupuje.
Častým sprievodným príznakom sú celkové príznaky typické pre infekčné ochorenia, horúčka a malátnosť.
Príznaky choroby ovplyvňuje vek dieťaťa.
U dojčiat a batoliat je výraznejšia obštrukcia (čiastočné upchatie, nepriechodnosť) dýchacích ciest, na ktorej sa podieľa zápalová zložka (opuch, zvýšené prekrvenie a zvýšená tvorba hlienu) a funkčná zložka (bronchospazmus – zovretie hladkého svalstva priedušiek).
Túto formu zápalu priedušiek označujeme ako obštrukčná bronchitída. V klinickom obraze, okrem uvedených príznakov, je typické pískanie pri výdychu a dýchavičnosť.
Komplikácie
U detí podvyživených, imunodeficientných alebo oslabených chronickými chorobami sa môže akútna bronchitída môže komplikovať zápalom stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc.
Diagnóza
Vychádza z anamnézy – popis ťažkostí a priebehu ochorenia a z fyzikálneho vyšetrenia – posluchový nález na pľúcach.
V niektorých prípadoch, najmä u dojčiat, je potrebné RTG vyšetrenie na vylúčenie zápalu pľúc.
Laboratórne vyšetrenia nám pomáhajú pri odlíšení vírusovej infekcie od bakteriálnej (sedimentácia červených krviniek, množstvo bielych krviniek, zápalové parametre) a takisto umožňujú identifikovať etiologického agensa, príčinu vzniku infekcie.
U detí s opakovanými atakmi akútnej bronchitídy by sa mala vylúčiť možnosť anomálií dýchacieho traktu, cudzie telesá, odchýlky v imunitnom systéme, alergia a cystická fibróza, prípadne gastroezofageálny reflux.
Liečba
Uplatňujú sa všeobecné zásady liečby akútneho ochorenia dýchacích ciest u detí.
Základnou požiadavkou je pokoj na lôžku a dostatočná dodávka tekutín, ľahká strava.
Zvlhčovanie vzduchu a inhalácie, spolu s prijímanými tekutinami prispievajú k zriedeniu a skvapalneniu hlienov, tie potom môžu byť ľahšie vykašľané.
Pri nekomplikovanom priebehu vystačíme so symptomatickou liečbou kašľa, najmä s prípravkami, ktoré skvapalňujú hlien v dýchacích cestách, a tým umožňujú jeho ľahšie vykašliavanie (Mucosolvan, Ambrobene, Halixol) .
Kašeľ tlmíme (antitusikami) iba vtedy, keď je suchý, dráždivý, neproduktívny, záchvatovitý a ruší spánok dieťaťa. Pri produktívnom kašli sú antitusiká kontraindikované.
Potlačenie kašľa znemožňuje vykašľanie hlienov, tie potom zostávajú dlhšiu dobu v prieduškách a doba liečenia sa predlžuje.
V prípadoch s vyznačenou obštrukciou priedušiek sú vhodné bronchodilatanciá, látky rozširujúce priedušky (Ventolin).
Ak pretrvávajú horúčky, fyzikálny nález a klinický stav dieťaťa sa nezlepšuje, výsledky laboratórnych vyšetrení svedčia pre baktériovú infekciu, sú indikované antibiotiká.
Antibiotiká sa skôr indikujú u malých detí, hlavne dojčiat. Priemerná dĺžka podávania je 7 dní.
Prognóza
Akútna bronchitída v jednotlivých obdobiach detského veku pri rovnakej etiológii má rôzny priebeh, ale dobrú prognózu.
- Zdroje: Buchanec J. a kol., Vademécum pediatra, 2001, Šašinka M., Šagát T. a spol., Pediatria, 1998
(38 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)
Loading...
RSV vírus: bežný, ale nebezpečný
Otec na materskej, matka doma. Podmienky, za akých môže otec pracovať
Hviezdoslavov Kubín 2025. Básničky a texty podľa ročníkov
60 aktivít pre deti na celý advent až do Vianoc
Prečo si Mária Terézia pripadala stará už ako tridsaťročná
Úlohy pre deti do adventného kalendáru (42 nápadov)
Moja malá odkedy navštevuje MS už druhí rok je skoro každý druhí týždeň chorá má napadnuté horné aj dolné dýchacie cesty ked ešte nechodila do MS bývali sme zriedkavo chorý aj to do troch dňoch sa zlepšovalo alebo bola skoro celkom zdravá .A presne tak to je že zdravie našich malých detí záleží veľa aj na vonkajších vplyvoch prostredia hlavne ked je škôlke a stým nič neurobíš.
no volaco ste mi pomohli .dnes som isiel zo synom na pohotovost a hned ma poslali do nemocnice a aj si ho tam nechali ma 9. mesiacov. mal len sople a na druhy den uz ledva dychal. v nemocnici je na jis-ke ale ze nic vazne. tak uvidim. majte sa a yostante zdravy