Oko a zrak

Strážené ako oko v hlave

Pozrite koľkými spôsobmi je oko v našej hlave chránené bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali:

1. Kvôli bezpečnosti sú oči čiastočne zanorené do kostných jamiek v lebke. Očnicové jamky sú vystlané tukovou vrstvou, ktorá tlmí otrasy a vytvára výrazne zvlhčený povrch, v ktorom sa očná guľa ľahko obracia.
2. Obranné reflexy. Prudké pohyby v blízkosti očí, náhle hlasné zvuky, záblesky intenzívneho svetla, čiastočky prachu – to všetko má za následok okamžité a automatické prudké zatvorenie očných viečok, čím vzniká pre samotné oko vodotesný aj vzduchotesný kryt.
3. Slzy. Akékoľvek podráždenie, cudzie teleso v oku, bolesť, veľký smútok alebo iná silná emócia vyvolá zvýšenú produkciu sĺz. Slzy sú produkované slznými žľazami nad okom a sú roznášané po povrchu oka žmurkajúcimi viečkami. V slzách je navyše aj špeciálna látka (lyzozým) s miernymi protibakteriálnymi účinkami.

 



Anatómia oka zrozumiteľne (aspoň dúfam)

Vonkajšia vrstva očnej gule je biela, tzv. bielko (skléra). V prednej časti oka je však v sklére vypuklina, ktorou dovnútra očnej gule preniká svetlo. Touto vypuklinou je rohovka (cornea), ktorá sústreďuje dopadajúce svetelné lúče a usmerňuje ich do centra oka. Očná rohovka má veľmi presné zakrivenie.

Zvonka sa skléra zdá byť nepriesvitná, biela a matná, na jej vnútornom povrchu sa však rozprestiera veľké množstvo krvných ciev, tzv. cievovka. Tou do oka prúdia takmer všetky potrebné živiny. Cievovka obsahuje aj vrstvu tmavého pigmentu – melanínu, ktorý absorbuje nadbytočné svetlo dopadajúce do vnútra oka. Rohovka je živým tkanivom, takže k svojmu životu a na dobré fungovanie potrebuje trvalý prísun kyslíka a živín. Ostatným telesným aktivitám sa oboje dostáva prostredníctvom krvi. Lenže v rohovke by prítomnosť krvných ciev bránila vo videní, a tak si rohovka väščinu kyslíka získava sama z okolitého vzduchu a živiny k nej prichádzajú z komorového moku, priesvitnej tekutiny vypĺňajúcej priestor za ňou.

Bezprostredne za rohovkou sa nachádza dúhovka (iris) – sfarbená svalová clona, obklopujúca čiernu centrálnu zrenicu (pupilu). Dúhovka sa môže sťahovať či rozťahovať, čím zužuje alebo rozširuje zrenicu (od 1 mm vo veľkom svetle po 8 mm v šere až tme). Určuje tak množstvo svetla vstupujúceho dovnútra oka. Celá táto aktivita prebieha úplne automaticky a môže ju vyvolať nielen intenzita dopadajúceho svetla, ale aj silné emócie či niektoré lieky.



Zrenica, vyzerá byť vždy čierna, pretože je to vlastne otvor vedúci dovnútra oka. Ďalšou dôležitou štruktúrou oka je šošovka. Tá umožňuje oku zaostriť na želaný objekt a to tým, že sa dokáže oploštiť a vyklenúť, a tak meniť pružne svoje zakrivenie. Tento proces sa nazýva akomodácia. Najbližšie miesto v priestore, na ktoré dokáže šošovka svojim vyklenutím zaostriť je asi 15 cm, vekom stráca šošovka svoju pružnosť, a preto sa táto vzdialenosť zväčšuje.

Svetelný lúč napokon predsa len dopadne na sietnicu, miesto, kde sa svetelná energia mení na elektrické nervové impulzy. Sietnica je bohato prekrvená a má niekoľko vrstiev nervových buniek. Najdôležitejšie z nich sú tyčinky a čapíky.

Ako to, že vidíme

Lúč prechádza z vonkajšieho prostredia cez viacero optických systémov: cez rohovku, prednú očnú komoru (nachádza sa pred dúhovkou), zadnú očnú komoru (za dúhovkou), šošovku, sklovec, až dopadne na najkomplikovanejšiu štruktúru oka – na sietnicu (retinu). Zmyslový orgán zraku tvoria bunky na sietnici (tyčinky a čapíky) vybavené špeciálnymi schopnosťami.

Vďaka nim sa svetelná energia mení na elektrické nervové impulzy, ktoré sú ďalej vedené zrakovým nervom a následnými nervovými dráhami do zrakového centra mozgu, kde dochádza k uvedomeniu si zrakového vnemu (aha, tohto človeka som už videl – to je predsa mama…, fuj, toto zelené mi minule nechutilo…).



Niekoľko faktov o očiach

• Tyčinky – špeciálne bunky sietnice, vysoko citlivé na svetlo (umožňujú vidieť za šera a za tmy), nedokážu však vytvoriť jasný a zreteľný obraz.
• Čapíky – tiež špeciálne bunky sietnice, dokážu rozlišovať jemné detaily. Vytvárajú ostrý a jasný obraz, k svojej práci však potrebujú dostatočné svetlo.
• Žltá škvrna – miesto najostrejšieho videnia na sietnici – je doslova prepchaná čapíkmi.
• Slepá škvrna – miesto na sietnici, kde zrakový nerv vystupuje s oka do mozgu, tu sa nenachádzajú ani tyčinky, ani čapíky, preto lúče dopadajúce do tejto časti sietnice sú pre človeka neviditeľné.
• O pohyby oka sa stará šesť svalov, ktoré ho bezpečne udržujú na správnom mieste.
• Akej farby máme oči určuje len rôzne množstvo jediného pigmentu – melanínu v dúhovke. V modrých a zelených očiach je malé množstvo melanínu, v očiach ostatných farieb je ho viac.
• Každý dvadsiaty človek je farboslepý. V najčastejšej podobe je to neschopmosť vnímať červenú a zelenú farbu v dôsledku absencie čapíkov, určených práve pre tieto farby na sietnici oka.

Zaujíma vás porucha farbocitu – farbosleposť? Čítajte viacej tu.

• Nezabudnite, stará pravda Malého princa platí: to hlavné je očiam neviditeľné.

(15 hlasov, priemerne: 4,30 z 5)

Loading...