Zrak sa považuje na najdôležitejší z našich zmyslov, to že vidíme, je pre nás veľmi dôležité. Už v detskom veku sa môžu objaviť rôzne problémy so zrakom – či už krátkozrakosť, ďalekozrakosť, alebo aj porucha farebného videnia, citlivosti na farby.

Naše oko sa skladá z vrstiev – tá najvnútornejšia sa volá sietnica a nachádzajú sa v nej bunky zodpovedné za videnie. Nazývajú sa tyčinky a čapíky. Práve čapíky nám umožňujú vidieť farebne, pretože obsahujú pigmenty s rôznou citlivosťou na vlnovú dĺžku svetla.Sme schopní vnímať tri základné farby – červenú, modrú a zelenú.
Porucha farbocitu môže nastať na úrovni ktorejkoľvek farby
a ide buď o úplnú alebo čiastočnú stratu schopnosti vnímať danú farbu. Najznámejšou poruchou farbocitu je tzv. Daltonizmus – porucha videnia zelenej a červenej farby. Na diagnostiku porúch farbocitu sa najčastejšie využíva test, pri ktorom sa v kruhu vytvorenom z bodiek nachádza bodkami inej farby napísané číslo. Človek, ktorý trpí poruchou farbocitu nie je schopný dané číslo prečítať.
Poruchy farbocitu neohrozujú náš život, objavujú sa asi u ôsmych percent mužov a len u pol percenta žien.
Že vaše dieťa má problém s rozlišovaním farieb, môžete zistiť už v predškolskom veku, no lekári tvrdia, že väčšina týchto zistení sa deje až v mladšom školskom veku, kedy deti začnú mať problémy s určením konkrétnej farby, „mýlia“ si pastelky pri inštrukcii na vyfarbenie konkrétnou farbou (jablko má byť červené a oni použijú zelenú pastelku, kôň je hnedý a dieťa ho vyfarbí zelenou …), čo môže spôsobovať problémy v školských predmetoch alebo v sebavedomí dieťaťa.
- Zdroj: istockphoto.com
Poruchy vnímania farieb
V prípadoch porušeného farbocitu rozlišujeme či sa jedná o poruchu vrodenú alebo získanú. Poruchy farebného videnia delíme podľa toho, ktorá z troch farieb (červená, modrá, zelená) sa vníma chybne alebo nevníma vôbec.
Chybné vnímanie farieb sa často zamieňa s farbosleposťou. U človeka, ktorý chybne vníma farby, fungujú všetky receptory farieb, u farboslepého nefunguje žiadny. Až 95 percent ľudí s poruchou farbocitu si farby mýli. Polovica problémov prináleží poruche vnímania zelenej farby, štvrtina postihnutých má problém s rozoznávaním červenej. Menej časté je nesprávne rozlišovania modrej,
Monochromázia: porucha, pri ktorej človek nerozlišuje žiadnu farbu – úplná farbosleposť. Väčšinou sa jedná o poruchu čapíkov, ktoré nemusia byť v sietnici prítomné. Tento typ poruchy farbocitu je veľmi vzácny a je spojený s ďalšími poruchami zraku.
Dichromázia: najčastejšia vrodená porucha farebného videnia. Dichromat má len dva z troch funkčných typov čapíkov a preto nie je jedna z troch základných farieb rozlišovaná. Z informácií z dvoch správne fungujúcich typov čapíkov dichromati vytvárajú alebo lepšie povedané sa pokúšajú vytvárať všetky farby. Niektoré farby však vidia len ako odtiene hnedej farby a iné dokážu rozlíšiť správne a bez problémov. Dichromati sa vo farbách neorientujú podľa tónov farieb, ale podľa jasu jednotlivých farebných odtieňov. Ľudí trpiacich dichromáziou rozdeľujeme podľa toho, ktorá z troch základných farieb je postihnutá. Človek, nevidiaci červenú je protanop, nevidiaci zelenú je deuteranop a tritanop nevidí modrú farbu.
Anomálna trichomázia: dochádza k zníženiu vnímania jednej zo základných farieb. V sietnici oka sa nachádzajú všetky tri typy čapíkov, ale jeden z nich zaostáva, a tak je vytvorený farebný vnem v inom pomere, než ako je to v prípade u normálneho trichromata.

Diagnostika
Vyšetrenie farbocitu nepatrilo donedávna k štandardnému vyšetreniu pri návšteve očného lekára. V poslednom období sa však stáva dôležitejšou súčasťou komplexného očného vyšetrenia.
Na zistenie porúch farbocitu sa používajú pseudoizochromatické tabuľky a Colorlite test.
Pseudoizochromaticke tabuľky sú základnou vyšetrovacou metódou a sú založené na splývaní zámenných farieb. Vytvorilo ich niekoľko autorov, napríklad Rabkin, Ishihara, Stilling či Velhagen. Obsahujú pole s písmenami, číslami či geometrickými tvarmi, zložené z farebných bodov (škvŕn) v odlišnom farebnom tóne, než majú okolité farebné body. Jas všetkých bodov tabuľky je rovnaký. Pokiaľ má pacient normálny farbocit, rozlíši znaky rýchle a bez problémov. Orientuje sa totiž podľa farebného tónu. Pri poruche farbocitu sa vyšetrovaný orientuje podľa jasu a teda rozoznáva znaky ťažšie, alebo vôbec nie.
Tabuľky sú zostavené pre rôzne veľké poruchy farbocitu, odhaľujú existenciu poruchy a jej kvalitatívny charakter, nedovoľujú však určiť jej kvantitatívnu zložku.
Colorlite test je ľahký a rýchly. Je to test farebného videnia a je taktiež vhodný na stanovenie závažnosti, rozsahu a orientácie poruchy farbocitu, ako aj stanovenie účinku korekčných okuliarov. Tento test kvantifikuje stupeň postihnutia a jeho typ.
Neliečiteľné neznamená neriešiteľné

Ľudia, ktorí majú poruchu farbocitu, o tom často nehovoria, deti sa možno hanbia, že si pletú farby, časom – skúsenostne – dokážu tento svoj handicap dobre maskovať. Prosto sa naučia, že to, čo oni napr. vidia ako hnedé, všetci ostatní pomenovávajú ako zelené … Porucha farbocitu je neliečiteľná a napriek tomu, že nepredstavuje pre človeka zdravotné riziko, môže postupom času znevýhodňovať jej držiteľa. Udáva sa, že až 150 povolaní je diskriminovaných pri poruche farbocitu – nielen maliari, ale aj elektrikári, vodiči z povolania, a aj lekári, letci, chemici …
Donedávana sa s týmto problémom nedalo veľmi nič robiť, no v súčasnosti existujú korekčné šošovky, ktoré sa vsádzajú do bežných okuliarov. Je to korekčné riešenie na princípe fyziky. Tvorcovia šošoviek hovoria, že hoci tento spôsob nelieči, nemení zdravotný stav, no vďaka nim človek vidí to, čo by mal.
Používanie korekčných šošoviek je u nás stále novinkou, v každom prípade je to niečo čoho sa dá chytiť a čo možno pomôže deťom i dospelým, ktorí majú poruchu farbocitu.
Nezabúdajte prosím, že vždy je potrebné aktuálnu situáciu a stav videnia, prípadné ďalšie problémy konzultovať s odborným očným lekárom.
Najčastejšie problémy očí | Oči | Hlava | Detské choroby | DetskeChoroby.Rodinka.sk
