Vírusová hepatitída – žltačka

Klinický obraz 

Klinický obraz vírusových hepatitíd sa líši podľa toho, či ide o akútnu alebo chronickú hepatitídu.

U akútnych vírusových hepatitíd býva často rozmanitý. Vírusová hepatitída je zradná v tom, že často prebieha tak, že postihnutý o tom ani nemusí vedieť. Takto môže prebiehať ktorákoľvek hepatitída. Tomuto hovoríme inaparentný – asymptomatický priebeh. Druhým protipólom je priebeh fulminantný, ktorý je veľmi dramatický, končí často pečeňovým zlyhaním a smrťou.

Najčastejšie akútna vírusová hepatitída prebieha ako ikterická forma so žltačkou. Táto prebieha v troch štádiách. U detí začína niekoľko dní trvajúcim predikterickým štádiom, štádiom včasných príznakov. Prejavuje sa príznakmi chrípkového ochorenia (slabosť, zvýšená teplota, bolesť hlavy, nádcha, kašeľ), a žalúdočno – črevnými ťažkosťami (nechutenstvo, vracanie, mierna hnačka, tupá bolesť pod pravým rebrovým oblúkom). Na konci tohto štádia pacient menej močí, moč tmavne a stolica získava bledšiu farbu.

Ďalšie štádium, štádium žltačky (ikteru), môže byť rôzne intenzívne. Charakterizuje ho postupne sa vyvíjajúce ožltnutie sklér, sliznice mäkkého podnebia a kože. Pečeň je zväčšená, má hladký povrch, oblý okraj a na pohmat je bolestivá. U niektorých pacientov sa zisťuje aj zväčšenie sleziny a nebolestivé zväčšenie lymfatických uzlín na krku. Po 2 – 4 týždňoch nastupuje štádium hojenia. Subjektívne ťažkosti a žltačka vymiznú a veľkosť pečene sa normalizuje.

Štádium rekonvalescencie je zvyčajne rovnako dlhé ako predikterické a ikterické štádium.

Komplikácie

Závažným následkom hepatitídy B, C, D a G býva chronická hepatitída alebo cirhóza. Cirhóza po vírusovej hepatitíde B je častejšie spojená s výskytom karcinómu.

Diagnostika

Vychádza z epidemiologickej anamnézy, klinického nálezu a laboratórnych vyšetrení. V laboratórnom obraze dominuje zvýšená hladina pečeňových enzýmov – transamináz (označovaných ako AST, ALT, GMT, ALP) a žlčového farbiva (bilirubínu). Pozitívne sú tiež tzv. markery vírusových hepatitíd v krvi. Jedná sa o protilátky proti jednotlivým typom hepatitíd, podľa ich prítomnosti môžeme určiť, či sa jedná o akútnu, prekonanú, chronickú infekciu alebo o asymptomatické nosičstvo.

Okrem týchto, tzv sérologických, vyšetrení, využívame aj špeciálne vyšetrovacie metódy, tzv. PCR (polymerázová reťazová reakcia), a to na diagnostikovanie aktívneho štádia hepatitídy C a G. V sonografickom obraze nemusí byť nič typické, môže sa zistiť ľahko zväčšená pečeň.

Od vírusových hepatitíd je nutné odlíšiť infekčnú mononukleózu, cytomegáliu, parazitárne ochorenia, liekové a toxické poškodenie pečene, chronickú hepatitídu a cirhózu. Pod obrazom VHA sa môžu manifestovať aj niektoré vrodené ochorenia.

Klinický obraz nosičstva a chronických vírusových hepatitíd nemusí byť nijako zvlášť nápadný, môže prebiehať aj úplne bez príznakov. Asymptomatický nosič (to je potencionálne infekčný pacient, ktorému po prekonaní infekčnej hepatitídy B, C alebo D zostali v krvi pozitívne markery ochorenia) nemusí mať prakticky žiadne príznaky a pritom môže byť rovnako infekčný, ako keby mal hepatitídu v akútnom štádiu.

Komplikácie

Závažným následkom hepatitídy B, C, D a G býva chronická aktívna hepatitída alebo cirhóza. Chronická hepatitída je charakterizovaná pretrvávajúcim zápalom pečene väčšinou dlhšie ako 6 mesiacov, bez tendencie k ústupu. Najčastejšou príčinou je infekcia vírusovou hepatitídou B a C. Klinický obraz je v podstate podobný ako pri akútnych hepatitídach.

Rozvoj subjektívnych a objektívnych príznakov záleží od štádia, v ktorom sa chronická vírusová hepatitída diagnostikuje. Subjektívne príznaky môžu byť spočiatku netypické, môže byť prítomná malátnosť, pocit nevýkonnosti, mierne zvýšená teplota najmä vo večerných hodinách, nechutenstvo, prípadne chudnutie, neurčitý tlak v nadbrušku. Objektívne môže byť prítomná žltačka, zväčšená, na pohmat citlivá pečeň, v laboratórnom obraze dominujú najmä zvýšené hodnoty bilirubínu a pečeňových enzýmov. V moči je nález podobný ako pri akútnej hepatitíde.

Často nachádzame poruchu parametrov krvného zrážania. Klinické prejavy sa môžu zvýrazniť pri prechode do pečeňovej cirhózy. Zväčšenie pečene diagnostikujeme sonografickým vyšetrením. Pre diagnózu je však rozhodujúca biopsia pečene (odber tkaniva pečene a jeho histologické vyšetrenie). Hepatitída B a C spôsobuje viac cirhóz pečene ako alkohol a zapríčiňuje viac než 80% rakovín pečene.

Liečba

Liečba akútnej infekčnej hepatitídy prebieha v nemocnici na infekčnom oddelení, nakoľko nemožno predpokladať jej vývoj a môže hroziť riziko zlyhania pečene. Kľud na lôžku je v akútnom štádiu samozrejmosťou. Diétny režim pri akútnej hepatitíde sa prispôsobuje štádiu a aktivite ochorenia. Zo stravy je treba v zásade vylúčiť mastné a ťažko stráviteľné jedlá a alkohol, či iné dráždivé látky (nikotín a kofeín). Uprednostňuje sa ľahká strava, ovocie a zelenina. Podávajú sa vitamíny skupiny B, vitamín C a K.
Medikamentózna liečba zahŕňa hepatoprotektíva. V závažných prípadoch s rizikom rozvoja pečeňovej kómy je opodstatnené aj podávanie kortikosteroidov.

Liečba chronickej hepatitídy záleží od štádia, typu a aktivity choroby. Podávajú sa hepatoprotektíva. V niektorých prípadoch ďalšia liečba nie je nutná, sledujeme iba laboratórne parametre, postupne dochádza k spontánnej úprave. Nutné je však dlhodobé sledovanie pacienta. Ak sa jedná o aktívne ochorenie, v rámci režimových opatrení je na mieste fyzické šetrenie a diéta, podobná ako pri akútnej hepatitíde.

Okrem liekov, podporujúcich regeneráciu pečeňových buniek, vitamínov, je nutné podávanie kortikosteroidov a imunosupresív, v niektorých prípadoch interferón. Práve imunomodulačná liečba je v súčasnosti jedným z najefektívnejších liečebných postupov v tejto indikácií, hoci jej úspešnosť nepresahuje 60-70%. Pri včasnej a dlhodobej liečbe je nádej na ustúpenie choroby. V niektorých prípadoch po vysadení liečby môže dôjsť k recidíve (opätovnému vzplanutiu choroby), ktorá vyžaduje znovu nasadenie kombinovanej liečby. Úspešnosť terapie sa kontroluje biopsiou.

Prevencia

Najlepšou prevenciou vírusových hepatitíd typu A a B je očkovanie. Riziko ochorenia zníži zachovávanie základných hygienických pravidiel. Nesmie sa piť voda a jesť jedlo, ktoré môžu byť kontaminované. To sa vzťahuje najmä na hepatitídu A, dôležité je uvedomiť si riziko nakazenia aj počas letných dovoleniek. VHA je rozšírená hlavne v oblasti Stredozemného mora.

Čo sa týka krvou prenosných typov hepatitíd, je nutné vyhýbať sa kontaktu s potenciálne nakazenou krvou. V súčasnosti sa u všetkých darcov krvi vyšetrujú, okrem iných, aj protilátky proti hepatitíde. Promiskuitný spôsob života dnešnej mladej generácie (neviazaný sex a drogy), to je najlepší predpoklad nekontrolovaného šírenia infekčných hepatitíd.

Aktívna imunizácia, teda preventívne očkovanie proti hepatitíde B, je u nás zaradené medzi povinné očkovania v detskom veku. Očkovanie, aj proti hepatitíde A, majú hradené poisťovňou tiež vybrané rizikové skupiny obyvateľstva podľa sociálnej situácie, povolania, resp. spôsobu života. Inak sa očkovanie vykonáva dobrovoľne za úhradu a na žiadosť pacienta. Profylaxia proti hepatitíde D je totožná s profylaxiou hepatitídy G. Vakcíny proti hepatitíde C, E a G neboli zatiaľ vyvinuté. 
Pasívna imunizácia hepatitídy A sa vykonáva po kontakte s osobou podozrivou alebo postihnutou infekčnou hepatitídou štandardným gamaglobulínom (látka s vysokým obsahom protilátok proti hepatitíde), inaktivovaným vírusom VHA. Pasívna profylaxia VHB sa robí hyperimúnnym imunoglobulínom. Pri riziku prenosu hepatitídy B z matky na dieťa sa tento prípravok aplikuje najneskôr do 48 hodín po pôrode a súčasne sa začne s aktívnou imunizáciou. Poexpozičná profylaxia u detí je potrebná pri náhodnom kontakte kože alebo slizníc s nakazenou krvou alebo pri podaní krvi, v ktorej sa dodatočne potvrdí infekcia.

Prognóza

Prognóza vírusovej hepatitídy A je väčšinou dobrá. Po prekonaní zanecháva imunitu a vo vysokom percente prípadov sa vyhojí úplne. Len malé percento prebieha veľmi dramaticky ako tzv. fulminantná hepatitída, ktorá môže končiť aj smrťou. Hepatitída B má prognózu o niečo horšiu.

Hoci po prekonaní tiež často zanecháva organizmus voči opätovnému vzplanutiu choroby odolným, rizikom je nosičstvo po jej prekonaní, prípadne prechod do chronickej hepatitídy B a následné zvýšené riziko vzniku cirhózy a rakoviny pečene. Nosičstvo po prekonaní hepatitídy C je takmer pravidlom. Aj hepatitída C môže prejsť do chronickej formy, cirhózy pečene resp. rakoviny pečene.

Zdroje:

• Buchanec J. a kol., Vademékum pediatra, 2001
• gastroenterolog.com, 

(9 hlasov, priemerne: 3,60 z 5)

Loading...