Ako žijú deti s cukrovkou

Ročne na Slovensku pribudne asi 120 detských diabetikov, vo veku do 18 rokov máme asi 1500 detí s diabetom – uvádza MUDr. Jozek Michálek, riaditeľ Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni. 

Ďalej tvrdí, že stúpa počet detí, ktoré majú získanú cukrovku II. stupňa. Súvisí to so stúpajúcim počtom obéznych detí a tento trend je alarmujúci. Navyše klesá vek, v ktorom sa cukrovka manifestuje. Pred dvadsiatimi rokmi boli diabetici v predškolskom veku raritou, dnes ich máme čím ďalej, tým viac. Podieľa sa na tom aj fakt, že ak sa kedysi skombinovala dedičná dispozícia na vznik cukrovky od otca i matky, tak sa zväčša tehotenstvo nepodarilo udržať. Dnes sa však už tieto deti rodia a cukrovka sa u nich prejaví veľmi skoro.

Keď sa diagnostikuje cukrovka

Odborníci hovoria, že deti s cukrovkou by mali žiť úplne rovnako ako ich rovesníci. Rodičia sa zvyčajne zľaknú a majú predstavu, že sa od stanovenia diagnózy v ich živote všetko zmení. Zvyčajne sa potom toho mení málo  – v zmysle pravidelnosti a režimu.

Diabetológovia odporúčajú  brať ochorenie  ako každodennú samozrejmosť, podobne ako chrípku alebo angínu. Cukrovka je o disciplíne, pravidelnosti a naviac o vedomostiach o tejto chorobe. K dispozícií máme dostatok knižných publikácií, článkov uverejnených na internete a niekoľko odborných časopisov, ktoré sa tejto diagnóze venujú. Lekári upozorňujú, že čím viac vieme, tým lepšie dokážeme pochopiť nie len chorobu, ale aj reakciu tela na jej príznaky.

Rodičia často nevedia, ako pristupovať k dieťaťu – diabetikovi. Mali by zachovať chladnú hlavu. Pokúsiť sa svojmu dieťaťu, ak je vo veku, kedy je schopné svoje ochorenie pochopiť, zrozumiteľne vysvetliť:

• závažnosť tejto choroby,
• poučiť ho, ako to môže ovplyvniť samo, čo môže, čo musí a čo nemôže,
• do akej miery to ovplyvní jeho doterajší život,
• povzbudiť ho, aby malo istotu, že nie je na chorobu samo.

K zmenám v živote dieťaťa isto dôjde, ale nie k radikálnym.  Po niekoľkých stretnutiach s diabetológom zistíte, že jediné, čo sa v rodine zmení, bude disciplína. Naučíte sa:

• čo vaše dieťa potrebuje,
• čo je to pravidelný stravovací a inzulínový režim,
• čo definitívne odstrániť z jedálnička, čím ho naopak obohatiť, a čo v stravovaní vylepšiť.

Zapojiť do života s cukrovkou aj dieťa

– diabetika nestačí, naučiť sa s cukrovkou žiť musí celá rodina. Ako sa diabetik má správne stravovať, to sa naučíte v edukačných kurzoch, napríklad aj v NEDÚ Ľubochňa. To čo sa všetci učia ako prvé, je počítať sacharidové jednotky v strave. Sacharidová jednotka predstavuje množstvo potraviny, ktoré určuje výmenná jednotka a zodpovedá 10g sacharidov.

Sacharidové jednotky musí diabetik počítať, aby glykémia po zjedení jedla bola uspokojivá, aby sa čo najviac priblížila k hodnotám zdravých deti. Tomu pomáha inzulín, ktorý sa aplikuje pred hlavným jedlom. Počítanie sacharidových jednotiek v jedle trápi mnohých rodičov diabetických detí. Časom to príde ako samozrejmosť.

Glukomer  – nový spoločník

Glukomer sa stane neoddeliteľnou súčasťou života aj malého diabetika – skontroluje si tak hladinu cukru v krvi, ak je podozrenie že klesá. Skontrolovať glykémiu a presvedčiť sa že je nízka však nestačí. Musíme vedieť ako pomôcť, aby zas bolo všetko v poriadku, nehovoriac o tom, že sme jej vlastne aj mohli včas predísť.

Aj malé dieťa sa musí naučiť podať si „prvú pomoc“. Nosiť so sebou „záchranu“ v podobe malého džúsu v krabičke, cukru, pepsi-coly alebo hroznového cukru v praktickom balení. Tieto cukry sa v tele rýchlo premenia na glukózu a pomôžu zvládnuť hypoglykémiu. Naučte aj svoje deti tejto jednoduchej a účinnej prvej pomoci. Pribaliť si pre istotu aj keksíky alebo krajec chleba, to je istota, že glykémia, ktorú sme si preliečili, znovu neklesne.

Hypoglykémia

Je nízka hladinu cukru v krvi. Vždy treba vedieť, prečo hypoglykémia vznikla? Dieťa sa málo najedlo, neprijalo potrebný počet sacharidových potravín (SJ) na dávku inzulínu, alebo bolo viac aktívne ako inokedy?

Koľko inzulínu potrebuje dieťa na deň je veľmi individuálne a treba sledovať odporúčania diabetológa, ktorý lieči vaše dieťa. Ten vám vysvetlí, koľko sacharidových jednotiek má dieťa v strave prijať za deň, aby sa predišlo hypoglykémii.

Pomoc rodičov malému diabetikovi

Rodičia dieťaťa s diabetom by si mali uvedomiť, že aj keď sa akokoľvek snažia tráviť maximum času so svojim dieťaťom, na sto percent sa to nikdy nepodarí. Každodenné povinnosti, škola, záujmové krúžky alebo voľný čas si vyžadujú, aby sa dieťa naučilo zvládnuť stavy, ktoré diabetes v sebe skrýva.

Často sa s chorobou skôr zmieri dieťa ako rodičia. Niekedy práve rodičom trvá dlhšie, kým diagnózu prijmú a naučia sa s tým žiť. Mnohí majú tendenciu uprednostňovať choré dieťa pred súrodencami a to mu paradoxne robí z choroby niečo, čím ostatných zaťažuje. Ako má teda reagovať rodina?

MUDr. Michálek hovorí, že „ak sú rodičia na tom psychicky horšie ako dieťa, ak ho budú deptať súcitom a napĺňať bezvýchodiskovosťou, nemôžu čakať, že bude spolupracovať.“  Nemôžeme žiadať, aby päťročné alebo sedemročné dieťa malo vyšší stupeň disciplíny ako jeho rovesníci. Určite bude robiť chyby, ale na chybách sa človek učí.

Lekári odporúčajú, aby sa dieťa nevydeľovalo zo zabehnutého rodinného života, ale skôr to, aby sa rodinný život prispôsobil dieťaťu. Skutočne moderná diabetická diéta je racionálna strava. Ak celá rodina prejde na systém diabetickej racionálnej stravy, bude to na prospech všetkých jej členov. Najmä v rodine, kde sa vyskytol diabetes aj preto, lebo má vyššiu genetickú predispozíciu.

Dospelí sa boja – ide o strach z neznámeho, čo je celkom pochopiteľný strach. Rodič sa musí čo najrýchlejšie zorientovať v tom, ako žiť s touto chorobou a ako viesť svoje dieťa. To všetko chce iba prax, nič iné. Ak je rodič pokojný, prenáša pokoj aj na dieťa.

Potrebné je informovať aj triedneho učiteľa v škole, aby v prípade potreby vedel  pomôcť, keď to Vaše dieťa podcení a dostane sa do situácie, ktorá má označenie hypoglykémia.

A čo dieťa – diabetik?

Staršie deti sa obávajú, že nebudú môcť robiť niektoré športy, venovať sa istým činnostiam. Lekári hovoria o akomsi princípe zásluhovosti – „ak budeš dodržiavať to, čo si táto choroba vyžaduje, tak budeš môcť“. Keď mám cukrovku, musím si dávať pozor na množstvo prijatej stravy a merať si krvný cukor, merať a merať. Na to sú glukometre, aby sme ich nosili so sebou.

Diabetik by nemal robiť žiaden šport, pri ktorom je sám. Takže plávanie áno, ale nie preplávať zátoku na jazere, keď ma nikto nesleduje. Orientačný beh áno, ale s individuálnym zdravotným zabezpečením.

Často krát sa diabetes diagnostiku už v predškolskom veku. Čo má vedieť o svojej chorobe škôlkar?

V tomto čase je obtiažne nadviazať spoluprácu s dieťaťom, takže všetko musia suplovať rodičia. Dieťa  sa už v predškolskom veku učia samé si podať inzulín. O dávky inzulínu sa stará rodič, ktorý postupne zapája aj dieťa. A deti to veľmi rady robia, je to pre ne istým spôsobom hra. Ale, samozrejme, aj tu platí: dôveruj, ale preveruj. Práve preto je kontrola dospelou osobou taká dôležitá. Aj keď si myslíme, že dieťa to už vie, a aj ono je na seba hrdé, že to zvláda, je to predsa len ešte dieťa a je povinnosťou rodičov, aby naň dozerali. Taktne, ale musia to robiť.

MUDr. Michálek upozorňuje na problém sladkostí. Hovorí, že často viacdetné rodiny s diabetickým dieťaťom rozmýšľajú, či kupovať sladkosti pre súrodenca, ktorý diabetes nemá, a dávať mu ich potajomky? Moderná doba urobila z cukru fetiš, čosi, čo je dobré. To nie je pravda. Deti sladkosti nepotrebujú. Ani diabetické deti diasladkosti. „Dobre, ak je diabetik ešte malý, sotva uzná logické argumenty, takže majme poruke nejaké tie diacukríky. No majme ich vo vrecku, a keď ich už veľmi chce, nech ich dostane. A pokiaľ ide o čipsy a všetky tie presladené nápoje, vo všeobecnosti by bolo veľmi dobré, keby sme deti od malička učili odolávať manipulácii, ktorú s nimi ako so spotrebiteľmi neeticky robí reklama“.

Spracované podľa: Detská cukrovka