inzercia

Aspergerov syndróm

12.08.2011verzia pre tlač


Aspergerov syndróm

Autor: Autistické centrum ANDREAS, n.o.

foto: isifa.com

V súčasnosti sa v odbore špeciálna a liečebná pedagogika stretávame s pojmom autizmus veľmi veľa. Rovnako ako detský autizmus do kategórie pervazívnych vývinových porúch zaraďujeme aj iné poruchy, medzi nimi aj

Aspergerov syndróm.

V jednej zo svojich zvláštných náhod, aké veda vie priniesť, autizmus (stav - porucha, ktorá negatívne ovplyvňuje spôsob, akým dieťa alebo dospelý komunikuje a nadväzuje vzťahy s inými ľuďmi ) bol ako pojem zavedený takmer súčasne na dvoch rôznych svetadieloch.

V r. 1943 detský psychiater Leo Kanner publikoval monografiu, kde sa zaoberal zvláštnymi spôsobmi správania, ktoré pozoroval u 11 detí v John Hopkinsovej nemocnici v Baltimore. Iba o rok neskôr, viedeňský pediater Hans Asperger, ktorý nikdy nevidel Kannerovu prácu, publikoval článok, ktorý popisoval 4 deti, ktoré zdieľali veľa spoločných trápení.

Obaja, Kanner aj Asperger, dali nimi pozorovaným vzorkám správania svojich detí rovnaké meno: autism - z gréckeho slova autos, sám - pretože deti, ktoré boli v ich starostlivosti, sa uťahovali, tak sa zdalo, do svojho vlastného nepreniknuteľného sveta, za akúsi železnú oponu. V názve síce bola úplná - aj keď čisto náhodná - zhoda, ale Kanner pracoval s deťmi, ktoré boli viac menej retardované, zatiaľ čo Aspergerove deti mali intelekt neporušený, ba vyšší ako priemer.

Aby sa tieto dve entity rozlíšili, zaviedol sa pojem vysokofunkčný /HF/ autizmus /autistický syndróm/ pre zvláštny typ správania niektorých detí s nepoškodenou a vyššou inteligenciou /IQ nad 70/. Pre deti s poškodenou inteligenciou zostal pojem autizmus, /klasický, niekedy tiež kannerovský/.

Kanner neskôr položil základy detskej psychiatrie v USA, zatiaľ čo Aspergerova klinika bola zbombardovaná spojeneckými bombami. Počas nasledujúcich 40 rokov sa Kanner stal známym autorom učebníc v tejto oblasti, pričom zaviedol a klasifikoval autizmus ako podskupinu detskej schizofrénie. Asperger bol viac-menej ignorovaný mimo nemecky hovoriacu oblasť a zomrel v r. 1980. Jeho pôvodný článok bol preložený do angličtiny až v r. 1991.

Pojem Aspergerov Syndróm /AS/

neexistoval až do r.1981, kedy ho zaviedla britská psychologička Lorna Wing, nakoľko označenie autistická psychopatia vyznieva príliš negatívne.

Vychádzala z Aspergerovej intuície, že dokonca niektoré vysoko inteligentné deti by mohli byť tiež autistické. Popísala autizmus ako "kontinuum, ktoré je v rozsahu od veľmi ťažko fyzicky a duševne retardovaných osôb... až po veľmi schopné, vysoko inteligentné, ale čudácke osoby so spoločenskými problémami ako ich jediným nedostatkom."

Tento poznatok začal byť akceptovaný lekárskymi kapacitami iba v poslednom desaťročí. Ukázalo sa, že prejavy autistického správania, čo do závažnosti, sú široké a preto sa nakoniec zaviedol termín spektrum autistických porúch /ťažký, mierne autistický, vysokofunkčný autista, AS/. Ako veľa iných rozdielností vo svete detských vývinových porúch, deliaca čiara medzi klasickým autizmom a AS je veľmi hmlistá, posúva sa podľa toho, ako je skúsený diagnostik..

Autizmus bol zaradený do Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch Americkej Psychiatrickej Asociácie iba v r. 1980 a Aspergerov syndróm ako zvláštna, samostatná kategória, bol zaradený až do jej štvrtého vydania v r. 1994. Jeho taxonómia je obtiažna, lebo iba málo ľudí, ak vôbec nejakí, prejavuju všetky druhy správania, ktoré sú uvedené v DSM - IV.

Hoci AS poškodzuje neporovnateľne menej ako ťažká forma autizmu z opačného konca spektra, deti ktoré majú AS trpia ťažkosťami v tých istých oblastiach ako deti s klasickým autizmom:

  • v spoločenských interakciách /vo vytváraní si vzťahu k iným osobám a vo formovaní spoločenských vzťahov/,
  • pohybovom nadaní,
  • spracovaní senzorických podnetov,
  • tendenciou smerom k rutinnému, opakujúcemu sa správaniu.

Ich ťažkosti sú však menej zrejmé na prvý pohľad a dospelí takéto deti považujú za malých mudrcov (sám Asperger volal svojich malých pacientov "malí profesori"- z dnešného pohľadu a stavu vedomostí išlo a angažované aspergerovské typy). O to ťažšie sa však AS diagnostikuje. Veľmi výstižne sa tiež niekedy označuje ako

sociálna dyslexia.

Tak ako dyslektické dieťa bojuje s preňho cudzím a nepochopiteľným svetom písmen, tak AS dieťa pociťuje a vidí seba stratené pri čítaní spleti spoločenských vzťahov, väzieb, pravidiel, pomerov. Dieťa je potom nevyhnutne v tejto spleti opustené a bezmocné, ak sa mu nedostane pomoci a podpory zo strany dospelých, ak sa v tomto období premešká diagnostika a pomoc, následky na vývin osobnosti môžu byť ťažko napraviteľné.

Ľudia s Aspergerovým syndrómom vnímajú svet veľmi zvláštnym, odlišným spôsobom. Ostatní ľudia sa im zdajú mätúci: „Prečo nehovoria presne to, na čo myslia? Prečo hovoria toľko vecí, ktoré nemyslia vážne? Prečo sú pre nich nudné reči ľudí s Aspergerovým syndrómom? Prečo im záleží na sociálnej hierarchii – prečo sa nesprávajú rovnako ku každému? Prečo majú tak strašne komplikované emocionálne vzťahy? A napokon: Prečo sú ľudia bez Aspergerovho syndrómu takí nelogickí?“

V súčasnosti sa pre diagnózu Aspergerovho syndrómu používa viacero diagnostických nástrojov (DSM IV, ICD 10, MKCH 10). Všetky charakterizujú Aspergerov syndróm poškodením v triáde ako pri autizme.

Kľúčové znaky Aspergerovho Syndrómu.

Žiadna osoba nemá všetky znaky /uvedené nižšie /, ale veľká väčšina ľudí s AS má problémy v nasledujúcich troch oblastiach /tzv. triáde/:

1. Ťažkosti v spoločenských vzťahoch.

Veľa ľudí s AS sa veľmi snaží byť spoločenskými a nemajú nič proti ľudskému kontaktu. Avšak napriek tomu majú ťažkosti:

  • rozumieť správaniu ľudí, neverbálnym signálom /gestám, včítane výrazov tváre a reči tela /, a zvyklostiam.
  • so zaradením sa do spoločnosti a vytváraním vzájomných vzťahov s inými.

Zvyčajne majú nefunkčné vzťahy s rovesníkmi, čo vedie k tomu, že v detstve a mladosti inklinujú k dospelým a v dospelosti sa lepšie cítia v spoločnosti malých detí. Väčšinou nemajú spoločenskú motiváciu, nakoľko sa v spoločnosti necítia príjemne. Nemávajú veľa priateľov, a preto volia radšej utiahnutý až pasívny spôsob života. Dobrovoľne sa spoločensky izolujú, aj keď tým trpia. Chceli by byť iní, ale sa im to nedarí. Majú nepríjemné pocity v skupine ľudí v istých situáciách,ako napr. ísť s partiou do kina. Sú úplní introverti.

Takýto pasívny, spoločnosti sa vyhýbajúci aspergerovský typ sa relatívne ľahšie diagnostikuje, ako tzv. aktívny, angažovaný aspergerovský typ /extroverti/. Tento sa síce neutiahne, práve naopak, chce medzi rovesníkmi "šéfovať", trpí ale absolútnym nedostatkom zmyslu pre spoločenský takt. Je prehnane ctižiadostivý, neschopný vycítiť a čítať sociálne kontexty, vyžaduje príliš veľa od vrstovníkov a je necitlivý k ich želaniam a pocitom. Táto rigidita nakoniec vedie k ich odmietnutiu /výsmechu/ zo strany vrstovníkov, takže dôsledok je ich nedobrovoľná izolácia, následne frustrácia a rôzne jej prejavy / agresivita, výbuchy hnevu a pod./.

V dnešnej dobe často jediným spoločníkom takýchto detí /platí pre oba typy/ zostáva počítač. Hromozvodom frustrácií v procese ich spoločenského dozrievania sa stávajú rodičia, ktorých považujú / spočiatku vzhľadom na ich nezrelosť a obmedzený rozhľad, neskôr, čo môže pretrvať až do dospelosti, z nejakej "pomsty"/ za jediný zdroj ich nešťastia.

2. Ťažkosti v komunikácii.

Ľudia s AS síce môžu hovoriť pekne plynulo, ale zato si zvyčajne priveľmi nevšímajú reakcie svojich poslucháčov, môžu hovoriť stále a stále bez ohľadu na to, či ich poslucháči majú záujem o vec alebo nie, alebo môžu byť necitliví k cíteniu a pocitom iných. Ich problém spočíva v spoločenských aspektoch komunikácie. Napr.:

  • nemusia si uvedomovať, čo je spoločensky vhodné a môžu mať problém pri voľbe témy konverzácie,
  • neschopnosť si len tak nezáväzne trochu /dokopy o ničom/ povyprávať alebo poklebetiť,
  • problém porozumieť dvojzmyselným výrazom, napr. neuvedomenie si, ak si ich ľudia doberajú. Napriek tomu, že majú dobré /alebo vynikajúce/ rečové schopnosti, ľudia s AS vyznievajú príliš puntičkárski alebo berú veci doslovne - žarty im môžu spôsobovať problémy podobne, ako prehnané výrazy alebo metafory, napr. osoba s AS môže byť zmätená, alebo zhrozená vyhlásením ako "ja mu tú hlavu asi odrhnem".

3. Nedostatok predstavivosti.

Zatiaľ čo sú často priam excelentní, čo sa týka faktov alebo číselných údajov, ľudia s AS majú často problémy myslieť abstraktne. Toto môže spôsobovať deťom v škole problémy pri určitých predmetoch, ako literatúra alebo náboženstvo. Nedostatok predstavivosti ale môže byť mierne mätúci pojem, nakoľko veľa ľudí s AS sú mimoriadne dobrí umelci, spisovatelia, skladatelia alebo vedci, sú zvyčajne vynikajúci programátori.

Nedostatok predstavivosti u ľudí s AS treba skôr chápať ako ťažkosť predstaviť si alternatívne východiská alebo náhradné riešenia situácie a problém pri predpovedi, čo bude nasledovať. Toto môže viesť až k úzkostlivým stavom. Patrí sem:

  • potreba zaužívaných spôsobov, rutín, až hraničiaca posadnutosťou pevnými, zaužívanými, ustálenými, "nemennými" postupmi. Ťažká nepohoda pri ich narušení. Pre ľudí s AS ľubovoľná odchýlka od zaužívanej rutiny môže byť dôvodom ich vyvedenia z miery. Už ako malé deti si dokážu vydobyť ich vlastné rutiny, ako napr. nástojenie na chodení do školy stále tou istou cestou. V škole môžu byť nemilo prekvapené až zdrtené nepredvídanými zmenami, ako napr. nečakanou zmenou rozvrhu. Ľudia s AS často uprednostňujú usporiadanie si svojho dňa podľa vopred stanovenej šablóny. Ak to majú rozvrhnuté na viac hodín, potom ľubovoľné nečakané zdržanie, ako dopravná zápcha, ich môže vyviesť z miery až vystrašiť.
  • problémy s robením si plánov do budúcnosti, ťažkosti s organizovaním si svojho života,
  • problém s poradím, zadelením a postupnosťou úloh, takže obyčajná príprava na vychádzku môže byť obtiažna a neúmerne dlhá, pretože treba presne vedieť, čo si treba zo sebou pre všetky prípady zobrať.

Súvisiace články

Hodnotenie

Odosielam Váš hlas...
Hodnotenie: 4.4 z 5. Celkom 81 hlas(ov).
Kliknite na hviezdičky pre ohodnotenie článku.

inzercia

Komentáre

Eva napísané 20.06.2014 10:13 answer email

Ahojte Andula a Zuzana.Volám sa Eva a mame synčeka ktorý bude mať 4r. ktorému pred pár dňami diagnostikovali AS.Je pravda, že keby sme ho nedali do škôlky tak na to asi tak rýchlo neprídeme.Mam pocit, že sa aj tak trochu zatriedil do kolektívu ale hrá sa väčšinou sám ale vytvoril si tam určitý kolobeh a nerobí mu to problém akurát ráno sa musí najesť doma a vždy si skontrolujem jedalniček aby som vedela či sa naje alebo nie lebo to mu dosť ovplyvní jeho psychiku.Nebolo by zlé keby sme sa mohli stretnúť a porozprávať sa ja som tiež zo Žiliny.

Zuzana napísané 21.04.2013 10:03 answer email

Reagujem na komentar Anduly zo Ziliny. Tiez sme zo Ziliny, mame 5 rocneho chlapca a prave nam logopedicka odporucila pani doktorku z trnavy na diagnostiku AS. ma podozrenie. po precitani symptomov, mi vela veci zapada. tiez ja sama na sebe vidim vela z priznakov. rada by som sa zoznamila s niekym, kto ma podobne starosti. velmi rada by som synovy pomohla prekonat a pochopit jeho zvlastnosti. dajte vediet, ak mate zaujem, mozme sa stretnut.

JonnyM napísané 06.12.2011 23:05 answer email

Mam mozgovu tetaniu, uz to budu 4 roky. Uzivam lieky s ucinnou latkou Olanzapin. A som z nich trochu mimo. Stava sa mi ze neporozumiem spravne ludom pri dialogoch. A dost casto mi pomaly zapina. Je to len mozgova tetania ale obcas mam pocit, akoby som trpel nejakym druhom autizmu. No fakt. Vobec nerozumiem ludom ktori pouzivaju prilis intelektualny slovnik. Mam s tym fakt sakramentsky problem. A casto robim nelogicke ukony, v praci ale aj pri inych cinnostiach. A mam aj problem s naplanovanim si uloh a cinnosti. Celkovo si pripadam taky neinteligentny, nelogicky. Takze tak, no.

 

Mozete mi napisat na moj mail awesomeone@post.sk

maja napísané 23.08.2011 23:36 answer email

tiez nam ho diagnostikovali - dcerke 9r.- viacmenej nahodne, v kupeloch, kde boli naozaj odbornicky - psychologicky a spec.pedagogicky. nechodime k ziadnemu psychologovi, tych co som skusala ma znechutili ... , tiez to financne citit. Je podla vasich skusenosti potrebna pravidelna navsteva psychologa? odporucite nejakeho, resp. nejake centrum? V skole mame diagnostiku ADHD, a k tomu dyslexiu. Dakujem

Miriam napísané 15.08.2011 06:57 answer email

Ahojte, ja mám 4,5 synčeka, ktorému v 4r. diagnostikovali AS. V súvislosti s navštevovaním bežnej materskej školy sme sa napokon rozhodli netrápiť ho a odvtedy je doma s liečebnou pedagogičkou, s ktorou má adekvátny program. Od septembra nastupuje do materskej školy do triedy pre podobné detičky s odborným pedagogickým prístupom, myslím, že to už bude konečne pre neho to správne prostredie. Detičky má veľmi rád, on je ten extrovertný typ. Som rada že sa na to prišlo tak skoro a možeme veľa nepríjemnostiam predísť.

Jana Sz napísané 22.08.2011 21:00 answer email

Miriam, prosim Ta, ako sa to u Tvojho synceka prejavuje? My mame skoro dvojrocne dievcatko a mame podozrenie na AS, nehovori ani slovo, je strasne aktivna, extremne spolocenska-na ulici nenecha jedine dieta ktore by nezastavila, uteka za nimi, na ihrisku v spolocnosti viacerych deti dostava strasne hystericke zachvaty-nevie, kam by skor skocila... Tazko je s nou niekam ist... Kde a ako to u vas diagnostikovali?

Dakujem, Jana

Andula napísané 12.04.2013 08:33 answer email

Dobry den. Len vcera som sa dostala k tymto informaciam a zaujal ma vas prispevok kedze sama mam takmer 4,5 rocneho chlapceka a od zaciatku je nespokojny v skolke a ja stale neviem ci ho tam dalej nechat ci vziat prec...da sa pobvedat, ze to zvlada,a le asi tym trpi. Chcem sa vas spytat, kde mu diagnostikovali AS, my sme so Ziliny. Poslali by ste mi prosim nejaky kontakt? Tiez pisete, ze vas syncek teraz chodi do specialnej skolky.MOzno by sa nieco take zislo aj nam lebo veci sa skor zhorsuju...popis AS sedi aj na moju osobu takze svojho synceka chapem, ale nie je to lahke ked vidim, ze preziva co ja ked som bola mala a doteraz mam problemy v spolocnosti ;o( Dakujem

pehava napísané 12.08.2011 14:21 answer email

máme doma hneď najstarší kus. Diagnostikovali ho v 13 práve v Andrease, ale tiež s dovetkom, že by to na neho nikdy nepovedali. Odjakživa je iný, ale skutočne veľmi dobrý chlapec, no čo tu nebolo vystihnuté, predovšetkým "baľšoj teoretik", životná prax a riešenie bežných situácií sú pre neho príliš /napr. vidí kopu riadu a nedôjde mu, že to treba umyť, vyleje sa mu pohár a on sa díva, ako to tečie, kým mladší bežia po handru../. V tomto zmysle je to náročné a ťažké vychovať ho - lebo raz tu rodičia nebudú. Ale napriek tomu by sme ho nemenili, aj keď má svoje zvláštnosti...

andrea napísané 07.04.2011 10:46 answer email

pený deň, mám doma 8r. synčeka má tiež AS. Od malička sme videli že sa líši od detí v jeho veku...máme aj zdravú 11r. slečnu a vývoj úplne rozdielny. Je pravdou že týto ľudia nemajú prílš empatie, socialne zaostávajú...zväčša majú vyššie IQ. mne dáva môj syn neuveriteľné množstvo lásky a energie. Stačí jeho úsmev a hne pre mna svieti slniečko :-). Žiabohu na Slovensku je diagnostika a terapie v plenkách. zwinker Momentálne sa snažím vybaviť pre syna delfinoterapiu a ABA terapiu, ktorá vraj napomáha zlepšiť stav. Nečakám na zázrak...ten je iba v rozprávkach, ale budeme skúšať všetko, aby sme skvalitnili život nášho synčeka zwinker

bla napísané 02.03.2011 21:24 answer email

uf... vacsinu z priznakov mam :/

Renáta napísané 23.02.2011 21:57 answer email

Dobrý deň, moj syn 8r.má AS,kým sme nato prišli bolo to ťažké pre mňa ale hlavne pre neho. Nechápala som ho a nútila do veci ,ktoré on úplne odmietal. Najlepšie to bolo keď nám psychologička povedala ,že je lenivý a muíim ho donútiť aby urobil čo chcem ja, a najlepšie bolo keď mi povedala ,že mu dávam veľa lásky. To ma úplne uzemnilo a odišla som od nej.Stále zle rozpráva a to ľudia nechápu , že taký veľký chlapec a nevie rozprávať. Chcem tým to len povedať že ešte veľa ľudí nevie o nich veľa veci a preto im ubližujú.Chcem všetkým rodičom odkázať aby ich ľúbili aj keď sú trochu iné a možno v ich srdiečkach je viac lásky ako v ostatných deťoch a ľuďoch. smile

Zuzana napísané 07.09.2010 12:01 answer email

Mám 13-ročného syna s aspergerovým syndrómom a život s takýmto človekom je ťažký a zároveň veľmi obohacujúci.

Najhoršie je prijímaný ľuďmi, pre ktorých je dôležité správanie sa podľa spoločenských pravidiel a pretvárky. On je bez druhej tváre, naprosto úprimný. To je v dnešnej dobe ako čerstvý vzduch, ale práve toto je problém. Obdivujem na ňom nesmierne zaujatie, keď sa do niečoho pustí. Má výtvarné nadanie. Cez prázdniny tvoril v grafickom programe na PC veci, ktoré by som ja nikdy nezvládla. A väčšina bežných ľudí tiež nie. zwinker

Phronek napísané 28.06.2010 20:20 answer email

Môj kamarát má aspergera a vôbec mu to neprekáža - ešte sa tým každému pochváli a mám pocit, že tým aj rád tak trochu "desí" svoje okolie. Je pravda, že keď po ňom niečo človek chce, tak nestačí naznačiť - jemné náznaky, alebo empatia (prišiel nevhod a ani si to nevšimol) je pre neho niečo, ako opera pre hluchého, ale na druhej strane je osviežujúco úprimný a priamo sa vyjadrujúci človek. Aby som mu porozumel, tak rozhodne som sa musel začítať aj do kníh - skúste niektorú s týchto: www.sirion.sk/knihy/tag/aspergerov-syndrom-knihy.html

smile zwinker Big Grins Confused Cool Cry Eek Evil Frown Mad Mr. Green Neutral Razz Redface Rolleyes Sad Surprised


Poslať odkaz priateľovi