Vzostup žltačky typu A

Trend ochorení na vírusovú hepatitídu typu A na Slovensku má už dlhé roky klesajúcu tendenciu. (graf 1).  Avšak lokálne epidémie sa na Slovensku v ostatných rokoch naďalej objavujú  najmä ak sú zasiahnuté obce s nižším hygienickým štandardom . V  roku 2008  bol klesajúci trend ochorení prerušený v dôsledku vzniku epidémií predovšetkým v obciach Prešovského kraja  v ktorom  bolo hlásených  spolu 583 prípadov. (graf 2)

Naposledy bol podobný vysoký výskyt  žltačky typu A na Slovensku zistený v roku 2003. Pre zaujímavosť, pred dvadsiatimi rokmi, v roku 1988, kedy  bola posledná veľká epidémia žltačky, na Slovensku ochorelo vyše 2 700 osôb  (chorobnosť 52,7  ochorení na 100 tisíc obyvateľov). Pred desiatimi rokmi, v roku 1998 bolo na Slovensku 676 prípadov (chorobnosť 16,6). Rok 2008 predstavuje z tohto pohľadu mierne nadpriemerný výskyt.

Pravidelne je najvyššia chorobnosť v oblastiach východného Slovenska, najmä v Prešovskom kraji, kde na jednej strane dochádza častejšie ku okolnostiam podporujúcim rozšírenie žltačky (záplavy) a žijú tam väčšie skupiny občanov s nižším životným a hygienickým štandardom. Výskyt hepatitídy typu A však preukázal v tomto roku stúpajúcu tendenciu na západnom konci Slovenska (Bratislavský a Trnavský kraj).

Čo je vírusová hepatitída A

Samotný infekčný zápal pečene známy ako hepatitída jestvuje v niekoľkých typoch. Na našom území je najbežnejší typ A a B, ale jestvujú aj ďalšie varianty. Proti žltačke typu B sú dnes už deti povinne očkované. Prenos žltačky typu A sa uskutočňuje prehltnutím pôvodcu nákazy. I pri dôkladnom umývaní rúk pred jedlom sa však vírus môže dostať do organizmu požitím potravín, ktoré niekto iný kontaminoval špinavými rukami. Kontaminované môžu byť i kocky ľadu v nápojoch či zmrzlina. Nebezpečná je i fekálne kontaminovaná voda (najmä pri záplavách) alebo konzumácia ovocia a zeleniny, ktoré boli zalievané alebo umývané v takejto vode. K nákaze môže dôjsť i pri kúpaní sa v kontaminovanej morskej alebo sladkej vode. Po prehltnutí prechádza vírus tráviacim traktom, pričom odoláva kyslosti žalúdočnej šťavy a z črevnej sliznice je krvnou cestou transportovaný až do pečeňových buniek. V nich sa rozmnožujú a spôsobujú ich poškodenie až deštrukciu, čo vedie k poruchám pečeňových funkcií. Inkubačný čas sa pohybuje od 15 do 50 dní, v priemere 30 dní. Infikovaný jedinec však vylučuje vírus do svojho okolia (stolicou, močom, slinami) už 14 – 21 dní pred objavením sa ochorenia. Takto sa ochorenie môže nekontrolovane šíriť v školských kolektívoch, medzi kamarátmi alebo v úzkom kruhu rodiny. Vírusy žltačky typu A sú značne odolné oproti vplyvom vonkajšieho prostredia, čo im umožňuje dobré prežívanie v týchto podmienkach až dovtedy, kým opäť nevniknú do ďalšieho hostiteľského organizmu. Vírus sa dostane do organizmu veľmi ľahko a nenápadne. Infekčná dávka je nízka, už niekoľko vírusov vedie ku vzniku ochorenia. Ochorenie sa začína pozvoľna a sprevádzajú ho nešpecifické príznaky, ktoré veľmi pripomínajú chrípku. Objavuje sa zvýšená teplota, únava, bolesti svalov a kĺbov. Pacient je unavený až schvátený, trpí nechutenstvom, vracaním a  pridružujú sa bolesti pod pravým reberným oblúkom. Pri ikterickej forme sa objaví žlté sfarbenie pokožky a očných bielok, tmavý moč a svetlá stolica. Anikterická forma prebehne bez žltačky a len s minimálnymi subjektívnymi príznakmi. Vírusové hepatitídy veľmi často prebiehajú ako tiché infekcie bez akýchkoľvek klinických príznakov, pacient sa cíti zdravý a ochorenie možno dokázať len laboratórnym vyšetrením. Takéto tiché infekcie sú však nebezpečné z epidemiologického hľadiska. Infikovaný jedinec vylučuje vírusy do svojho okolia, o jeho nákaze sa nevie a nekontrolovane šíri infekciu v úzkom kruhu rodiny, škole alebo na pracovisku. U dospelých osôb môže mať ochorenie ťažší klinický priebeh, často sprevádzaný komplikáciami a úmrtnosť sa pohybuje od 1,2 – 1,8%. Po prekonaní ochorenia vzniká trvalá imunita.

V liečbe žltačky nie je dostupná efektívna, špecifická liečba pôsobiaca na vírus. Po prepuknutí ochorenia je nevyhnutná izolácia na infekčnom oddelení. Najdôležitejším liečebným opatrením je kľud na lôžku a adekvátna diéta. Po prepustení z nemocnice je potrebné dodržiavať dlhodobé obmedzenie telesnej záťaže a niekoľkomesačnú šetriacu diétu. V mnohých prípadoch môže u pacientov po prekonaní ochorenia pretrvávať dlhodobá únavnosť až vyčerpanosť, bolesti svalov alebo zažívacie ťažkosti. Ľahký spôsob prenosu a šírenia žltačky typu A ako i vysoká vnímavosť populácie, zvyšuje opodstatnenosť očkovania proti žltačke typu A i v priemyselne vyspelých štátoch s nízkym výskytom tohto ochorenia. V súčasnosti už mnohé vyspelé krajiny (USA, Austrália, Izrael, Španielsko) pristúpili k pravidelnému očkovaniu detí proti žltačke typu A v rámci národných imunizačných programov. Na našom území zatiaľ nie je očkovanie proti žltačke typu A súčasťou pravidelného očkovania a vykonáva sa na odporúčanie lekára alebo na vlastnú žiadosť očkovanca, resp. rodiča dieťaťa bez úhrady zdravotnou poisťovňou. Len dodržiavaním všeobecných zásad prevencie (hlavne umývanie rúk) často nedokážeme ovplyvniť prenos tejto infekcie. Očkovanie proti žltačke typu A sa vykonáva dvoma dávkami. Aplikácia jednej dávky poskytuje približne ročnú ochranu. Druhá dávka podaná o 6 – 12 mesiacov po prvej zanecháva dlhodobú, pravdepodobne celoživotnú ochranu.

(Žiadne hodnotenia)

Loading...