Pacienti, ktorí potrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, neplatia na urgentnom príjme nič. Ak sa tam ale ocitnú pacienti, ktorí na pohotovosti nemajú čo robiť, s banálnym ochorením ako je napríklad chrípka, zaplatia si 10-eurový poplatok.
To sa týka aj detí. Pokiaľ dieťa nemá život ohrozujúci stav a rodičia sa s ním dostavia na pohotovosť, zaplatia za vyšetrenie 10 eur.
Shutterstock Takto chce ministerstvo zdravotníctva motivovať ľudí s menej závažnými zdravotnými problémami, aby navštevovali ambulantné pohotovosti, čím sa odľahčia vysoko vyťažené urgentné príjmy nemocníc a budú tak dispozícii tým pacientom, ktorí ich reálne potrebujú.
„Pacienti totiž často v praxi nepoznali rozdiely a nechodievali na ambulantnú pohotovosť, ale na urgentné príjmy do nemocníc, ktoré sú v dôsledku toho preplnené a tí pacienti, ktorí urgentný príjem reálne potrebovali, potom neprimerane dlho čakali.
Rovnako je súčasná LSPP často využívaná pacientmi aj ako náhrada štandardnej návštevy lekára pri ochorení v riadnych ordinačných hodinách. Pacienti neprídu počas riadnych ordinačných hodín, ale podvečer na LSPP,“ vysvetľuje motívy ministerstva zdravotníctva hovorkyňa Zuzana Eliášová.
Kedy pacient neplatí za vyšetrenie Pacient – vrátane detského pacienta – neplatí za ošetrenie na pohotovosti alebo urgentnom príjme vôbec nič, ak mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť :
– v súvislosti s úrazom bezprostredne po jeho vzniku. Uvedené neplatí, ak úraz vznikol preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu, inej návykovej látky alebo lieku užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom,
– ak poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny,
– ak následne bol pacient prijatý do ústavnej starostlivosti,
– ak je poistenec maloletým dieťaťom a o poskytnutie zdravotnej starostlivosti žiada zariadenie, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
– držitelia zlatej Jánskeho plakety po preukázaní sú oslobodení od poplatkov na urgentnom príjme,
– tehotné ženy – ak im bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súvislosti s tehotenstvom.
Shutterstock Keď rodičia nevedia, či dieťa naozaj potrebuje lekára Rodičia často v panike nevedia, ako vyhodnotiť zdravotný stav svojho dieťaťa, zvlášť, keď ešte ani nerozpráva a nedokáže povedať, čo ho bolí. A tak idú s bábätkom na urgent, hoci má “iba” teplotu, lebo sú v strese.
Nie všetci rodičia majú k dispozícii telefónne číslo na svojho pediatra – alebo mu nechcú volať uprostred noci. S kým môžu telefonicky odkonzultovať príznaky, ktoré má ich dieťa?
Alebo sú v situácii, keď ich pediater neordinuje, vo večerných hodinách, prípadne cez víkend a potrebujú ísť s dieťaťom k lekárovi. Ako postupovať, s ohľadom na to, aby sa zbytočne nezaťažoval urgent v nemocniciach, ale aby bola ich dieťaťu poskytnutá zdravotná starostlivosť?
Opýtali sme sa hovorkyne ministerstva zdravotníctva, Zuzany Eliášovej.
„V takýchto prípadoch môžu rodičia kontaktovať Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Jeho základným poslaním je riadiť a koordinovať činnosť záchrannej zdravotnej služby (ZZS) pri poskytovaní neodkladnej prednemocničnej zdravotnej starostlivosti. MZ SR, ako zriaďovateľ OS ZZS, však rozšírilo jeho zameranie aj o poradenskú a konzultačnú činnosť ( od júla 2017).
Volajte 155 V prípadoch, ktoré si nevyžadujú okamžitý zásah ZZS, ju vykonávajú lekári operátori cez tiesňovú linku 155. Lekár operátor dokáže volajúceho odborne usmerniť alebo mu navrhnúť alternatívny spôsob riešenia zdravotného problému, napr. aj prostredníctvom obvodného lekára či ambulancie pohotovostnej služby.
Operačné stredisko ZZS zabezpečuje obsadenie služieb lekármi operátormi s požadovanou kvalifikáciou. Hovor na linku tiesňového volania 155 primárne spracúva operátor ZZS , v prípade požiadavky na konzultáciu presmeruje volajúceho na lekára operátora, ktorý ho spracuje, vyhodnotí a navrhne ďalší postup. V prípade potreby kontaktuje volajúceho spätne, aby sa informoval , či sa dohodnutý postup podarilo zrealizovať.
Kedy nevolať Lekári operátori zabezpečujú na linke tiesňového volania nepretržitú prevádzku. Chronické zdravotné komplikácie by si však mali pacienti riešiť u svojho všeobecného lekára, ktorý má ich zdravotnú dokumentáciu, teda aj všetky potrebné informácie o zdravotnom stave pacienta, vrátane predpisovaných liekov.
Pacienti volajú často V roku 2017 malo Operačné stredisko ZZS 95 544 tzv. skonzultovaných hovorov, počas ktorých operátori – lekári pomohli volajúcemu vyriešiť jeho aktuálny zdravotný problém bez toho, aby vyslali ambulanciu záchrannej zdravotnej služby,“ uzatvára štatistiky Zuzana Eliášová.
Loading...