Som Kapusta, asistent Kapusta

Ďalší deň strávený v nemocnici, prinášajúc úsmev a radosť deťom, rodičom a pracovitému nemocničnému personálu.

Som Kapusta, asistent Kapusta…

Od minulého roku navštevujeme s ostatnými kolegami, zdravotnými klaunmi, priestory pred odbornými ambulanciami lekárov, kde stretávame malých pacientov v sprievode ich rodičov a blízkych. Čas čakania na vyšetrenie mnohokrát pripadá ako nekonečný aj nám dospelým. A potom aké nekonečno-nekonečien to musí byť pre deti?

Dlhé čakanie je často doplnené strachom z prostredia, strachom z bielych plášťov, únavou či nudou a  tiež následkami samotnej choroby. Našťastie my, zdravotní klauni, máme svoje “triky“ ako zahnať strach a zlepšiť náladu. Neraz sa stane, že nás lekári prizvú do ambulancie, kde naša „humorná asistencia“ pomôže upokojiť dieťa, ktoré je mimoriadne ustráchané.

Toto moje posledné akčné ambulantné klaunovanie v priestoroch čakárne a v okolitých ambulanciách prebiehalo prevažne pod taktovkou hyperbolizovanej klaunskej kolegyne, doktorky Zagi. Snaživý asistent Kapusta jej sekundoval ako len vedel, prípadne nevedel. Ambulancie poskytovali množstvo podnetov pre veselé improvizácie. Deti sme hľadali v krabiciach, pod sedačkou a za tými nesprávnymi dverami.  Náhodne sme spájali ľudí, ktorí sa nepoznali, a popritom rozveseľovali všetkých malými kúzlami či bublinkovo – hudobnými vsuvkami.

Opravili sme nejedno dieťa, rodiča, či plyšového zajaca… a aj kvetináč sme odovzdali, len neviem, prečo si ho tá pani nechcela zobrať pod pazuchu.

O tri dni sa ma jedna pani v autobuse do Marianky nesmelo pýtala: „Nerobíte náhodou pre Červený Nos?!“ Keď som jej povedal, že áno, potešila sa a začala mi ukazovať videá, ktoré točila na tablet v nemocnici. Boli na nich Kapusta a Zagi. Veľmi sa na nich zabávala, i počas točenia a opäť aj pri ich pozeraní so mnou, nedbajúc na zvyšok autobusu.

„Ste úplne úžasní, poviem Vám, niečo také som ešte nezažila a aj moja dcérka na vás stále spomína a to je 15 ročná tínedžerka!“ Aj v nej zjavne ožila rovnaká radosť, keď odhalila v civilovi, usadenom v medzimestskej doprave, asistenta Kapustu. Hneď si ma aj odfotila. „Toto keď dcéra uvidí!“ Ohromne sa smiala a pýtala sa viac na našu prácu.

Myslím, že presne chápala, čo robíme a o čo sa snažíme. A mala skutočnú radosť z toho, ako my prinášame radosť deťom. Úžasné, aké silné a emotívne môže byť jedno krátke stretnutie a koľko radosti môže v človeku zanechať. Som rád, že som Kapusta, asistent Kapusta…

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...