Malý Keone Penn z USA bol prvý pacient s kosáčikovou anémiou, ktorý bol liečený pupočníkovou krvou od darcu. V piatich rokoch utrpel náhlu cievnu mozgovú príhodu, mal neznesiteľné bolesti a dvakrát mesačne dostával krvnú transfúziu cez katéter v hrudi. Po transplantácii pupočníkovou krvou sa z nepriaznivej diagnózy definitívne vyliečil. Odvtedy uplynulo už 12 rokov.
Kosáčiková anémia postihuje predovšetkým ľudí tmavej pleti. Touto diagnózou trpí približne 70 000 Američanov, pričom postihuje najmä Afroameričanov. Podľa štatistík sa u tejto skupiny obyvateľstva rodí jedno takto postihnuté dieťa z 500. Rovnako ako u malého Keona, kosáčiková anémia u nich deformuje červené krvinky do typického tvaru pripomínajúceho kosák. Dôsledkom tejto zmeny nie sú krvné bunky schopné prenášať dostatok kyslíka. Červené krvinky v tvare kosáka či mesiačika sa ťažko pohybujú v krvnom riečisku. Túto chorobu sprevádzajú rôzne komplikácie – intenzívna bolesť, mozgová mŕtvica, poškodenie orgánov a následná smrť. Ochorenie sa vyskytuje prevažne u potomkov ľudí z Afriky, Latinskej Ameriky, Stredného východu a z oblasti Stredozemného mora. Našťastie, Slovensko sa tejto zákernej diagnóze vyhlo.
Dnes je už transplantácia pupočníkovej krvi pri kosáčikovej anémii úplnou samozrejmosťou, no v roku 1998 to tak nebolo. Lekári sa pre ňu rozhodli až po tom, čo zlyhali iné možnosti. Ako ukázali vyšetrenia, Keonova sestra nebola vhodný darca kostnej drene. Nenašiel sa dokonca ani v medzinárodných registroch, pričom chlapcov stav bol vážny. Keonov doktor Andrew Yaeger sa preto v snahe zachrániť mu život rozhodol pre prvú transplantáciu pupočníkovej krvi od nepríbuzenského darcu u pacienta s kosáčikovou anémiou. Keone podstúpil deväťdňovú chemoterapiu, ktorej cieľom bolo zničenie vlastných chorých buniek v kostnej dreni. Následne dostal pupočníkovú krv od darcu z New Yorku. Jeho uzdravovanie trvalo celý rok. Napokon ťažkosti ustúpili a jeho telo začalo produkovať zdravé červené krvinky. Kĺby mu odpuchli a konečne ustúpili aj bolesti. Dnes je Keone zdravý mladý muž so snami a budúcnosťou. Vyučil sa za kuchára. Za šancu na život je nesmierne vďačný. Vyjadril ju aj v rozhovore pre médiá: „Človeka, ktorý túto terapiu vymyslel, by som najradšej objal. Myslím tým, že by som ho stisol tak silno, až by mu praskali kosti.“
Na zabezpečenie pupočníkovej krvi od darcov slúžia verejné registre pupočníkovej krvi. Tie získavajú, zamrazujú a uskladňujú pupočníkovú krv od dobrovoľných darkýň. Vhodnú pupočníkovú krv následne poskytujú do medzinárodnej databázy, ktorá združuje takéto registre z rôznych krajín sveta. Výber vhodnej pupočníkovej krvi na zaradenie do medzinárodnej výmeny sa uskutočňuje na základe presne určených medicínskych a legislatívnych kritérií. Celosvetovo je pacientom čakajúcim na transplantáciu k dispozícii vyše 550-tisíc spracovaných a zamrazených jednotiek pupočníkovej krvi.
Získavanie vhodných krvotvorných buniek pre pacientov dnes presahuje hranice jednotlivých krajín i kontinentov. Medzinárodná databáza poskytuje obrovskú šancu na rýchle nájdenie vhodného darcu pre chorého. Prostredníctvom tejto databázy, kde sa zhromažďujú informácie o jednotkách pupočníkovej krvi, medzi sebou komunikujú na jednej strane tí, ktorí jednotky pripravujú, a na druhej strane transplantačné centrá, ktoré ich potrebujú. Transplantačné centrá vyhľadávajú vhodnú pupočníkovú krv pre svojich pacientov na základe HLA znakov. Pre úspešnú transplantáciu je nevyhnutná HLA kompatibilita medzi darcom a príjemcom. Denne je na ceste pre pacientov viac ako 10 jednotiek pupočníkovej krvi od darcov.
Ak lekár potrebuje pre svojho pacienta vyhľadať vhodného darcu, zadá do programu transplantačné znaky pacienta a spustí vyhľadanie vhodných darcov z celého sveta, potom sa výber zužuje až do konečného výsledku vyhľadania najvhodnejšieho darcu. Čas od vyhľadania po transplantáciu sa obyčajne pohybuje niekoľko dní či týždňov. Zo slovenského registra pupočníkovej krvi bolo v priebehu posledných dvoch rokov vydaných šesť jednotiek pre pacientov vo svete.
Projekt „Rozšírenie slovenského registra pupočníkovej krvi“ je spolufinancovaný z Finančného mechanizmu EHP, Nórskeho finančného mechanizmu a zo štátneho rozpočtu SR.