Verejná a rodinná banka pupočníkovej krvi

Uchovať si vlastnú pupočníkovú krv na použitie vo vlastnej rodine, v čase pôrodu mojej dcéry ešte možné nebolo. Dnes máme možnosť rozhodnúť sa túto krv darovať do Verejnej banky, alebo uskladniť v Rodinnej banke.

Aký je rozdiel medzi verejnou a rodinnou bankou pupočníkovej krvi?

Pupočníková krv sa dnes spracováva a uskladňuje vo verejných alebo v rodinných bankách pupočníkovej krvi. Verejná banka zhromažďuje pupočníkovú krv od darkýň, ktorú vyšetrí, otypizuje a dá ju k dispozícii do medzinárodnej siete darcov. Táto pupočníková krv je určená pre cudzích ľudí odkázaných na transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek na celom svete. Naopak, pupočníková krv uložená v rodinnej banke je k dispozícii len pre dieťa, ktorému bola odobraná, alebo pre jeho súrodencov.

Prečo platia iné kritériá pre darovanú a vlastnú pupočníkovú krv?

Keď sa rodička rozhodne pupočníkovú krv svojho dieťatka darovať do verejnej banky, vedome sa jej vzdáva v prospech cudzích pacientov. V prípade, že pre niektorého pacienta bude vhodná, použije sa u neho na alogénnu (nepríbuzenskú) transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek. Pri alogénnej transplantácii ide vždy o pacientov s ťažkými diagnózami ako leukémie, myelodysplastický syndróm, poruchy imunity a iné.

Preto pre výber pupočníkovej krvi od darkýň platia prísne pravidlá určené odborníkmi na medzinárodnej úrovni, ktoré uplatňujú všetky verejné banky na svete. Pri transplantácii sa totiž spájajú dva organizmy, príjemca a darca, pričom jeden z nich je veľmi oslabený. Prísnym výberom vhodnej pupočníkovej krvi sa snažíme zabezpečiť čo najmenej komplikácií spojených s liečbou.

Pri vlastnej pupočníkovej krvi tento problém nie je. Príjemca a darca sú jedna a tá istá osoba. Pri jej podaní vnášame do organizmu pacienta jeho vlastné bunky – bunky z pupočníkovej krvi si „pamätajú“, že pochádzajú z toho istého organizmu, a preto medzi sebou „nezápasia“.

Požiadavky na kvalitu procesov odberu, spracovania a skladovania  pupočníkovej krvi sa však v prípade verejnej a rodinnej banky riadia rovnakou legislatívou.

Prečo musí darkyňa pupočníkovej krvi spĺňať prísne kritériá?

Cieľom verejnej banky je mať k dispozícii takú pupočníkovú krv, ktorú si lekár vyberie pre pacienta, a nie mať uskladnených čo najviac jednotiek. Darkyňa preto musí spĺňať viaceré medicínske kritériá. Pátra sa po ochoreniach v rodine dieťaťa, sleduje sa zdravotný stav matky počas tehotenstva a pôrodu, ale aj zdravotný stav dieťatka pol roka po narodení. Keby sa uňho prejavilo genetické alebo iné závažné ochorenie, pupočníková krv by sa z verejnej banky vyradila.

Asi najdiskutovanejším kritériom na darovanie pupočníkovej krvi je pôrodná hmotnosť dieťaťa – 4 000 gramov. Pri vyššej pôrodnej hmotnosti je totiž pravdepodobnejší väčší objem krvi, od ktorého sa odvíja vyšší počet buniek. Práve ich počet je jedno z najdôležitejších kritérií, ktoré posudzujú lekári, keď hľadajú vhodnú krv pre svojho pacienta. Dnes je v medzinárodnej databáze BMDW zaradených 1 737 jednotiek pupočníkovej krvi od darkýň zo Slovenska, pričom pupočníková krv zo slovenskej verejnej banky bola už štvrtý rok vyhodnotená ako najkvalitnejšia na svete – obsahuje totiž najvyšší priemerný počet buniek.

Kedy sa dá použiť pupočníková krv z rodinnej banky?

Príjemcom pupočníkovej krvi uloženej v rodinnej banke môže byť buď dieťa, ktorému bola odobratá, alebo jeho vlastný súrodenec. Ak dieťa dostane vlastné bunky, hovoríme o autológnej transplantácii. Môžeme ju označiť aj ako autotransfúziu, keďže biologický materiál podaný pacientovi pochádza z jeho vlastného organizmu. Z toho dôvodu sú aj medicínske kritériá pri výbere pupočníkovej krvi pre vlastnú potrebu minimálne.

Vlastná pupočníková krv sa najčastejšie využíva na terapiu rôznych typov nádorov a získaných porúch krvotvorby. Novšia oblasť využitia je v rámci klinických štúdií, ktoré sa realizujú u detí, ktoré majú uloženú svoju pupočníkovú krv. Ide o oblasť regeneratívnej medicíny. Skúmajú sa jej liečebné účinky pri poškodeniach mozgu, detskej mozgovej obrne, strate sluchu, vývojových chybách srdca či pri juvenilnej cukrovke.

Ak je príjemca pupočníkovej krvi súrodenec, ide o súrodeneckú transplantáciu. Zaujímavé je, že sa pri nej dosahujú 2-krát lepšie výsledky ako pri nepríbuzenskej transplantácii. Pomáha predovšetkým súrodencom s genetickými poruchami tvorby krvi, imunity, metabolizmu, leukémiami atď.

Použila sa už pupočníková krv zo Slovenska na liečbu?

Pupočníková krv od slovenských darkýň sa použila u 16 pacientov z Českej republiky, Holandska, Kanady, Izraela, Dánska, USA, Francúzska a Maďarska. Súrodeneckú transplantáciu pupočníkovej krv podstúpilo päť slovenských detí. Vlastná pupočníková krv bola u nás použitá v roku 2004 na liečbu chlapčeka s nádorom mozgu a v roku 2011 na liečbu ďalšieho chlapčeka s detskou mozgovou obrnou, ktorý ju dostal na prestížnej klinike v USA. V treťom kvartáli 2012 sa otvára aj u nás klinická štúdia pre deti s detskou mozgovou obrnou, ktoré majú uskladnenú pupočníkovú krv.

Ak máte otázky k pupočníkovej krvi, môžete sa pýtať na facebookovej stránke Pupočníková krv.

• Spracované s použitím materiálov tlačovej správy www.ceptra.sk