Kedysi bola pupočníková krv biologickým odpadom, dnes dokáže liečiť mnohé ochorenia. Budúce mamičky a oteckovia sa môžu rozhodnúť pre spoplatnený odber tejto krvi pre svoju ratolesť, alebo ju bezplatne venovať verejnému registru pre akéhokoľvek pacienta, ktorý by ju mohol potrebovať.
Viete však, aké plusy a mínusy sa vzťahujú na jednu či druhú možnosť?
Pomohla už mnohým deťom
Už to nie sú len výskumy a štúdie, ale ozajstná realita. Pupočníková krv už totiž vyliečila závažné ochorenia mnohým deťom na celom svete, nevynímajúc ani Slovensko. Životy im zachránila transplantácia krvotvorných kmeňových buniek, ktoré táto krv obsahuje. Vďaka vlastnej pupočníkovej krvi sa obnovila narušená krvotvorba Andrejkovi z Levíc, ktorý ako štvormesačný podstúpil ožarovanie a chemoterapiu pre nádor v mozgu. Dnes je to zdravý päťročný chlapček, ktorý sa teší zo života. Vzácna krv však nepomáha len tým deťom, ktorým ju odobrali, no ak existuje potrebná zhoda, aj ich súrodencom. Podobne to bolo aj v prípade Hanka z New Jersey, ktorý sa vyliečil z leukémie vďaka pupočníkovej krvi brata Davida. Tá sa zhodovala s jeho krvou, a tak ju mohli použiť na liečbu. Transplantácia pupočníkovej krvi v kombinácii s kostnou dreňou bola úspešná, Hank sa dnes teší pevnému zdraviu.
Dve možnosti – súkromný a verejný register
Jedným z hlavných dôvodov, prečo by sa mala pupočníková krv odoberať, je, že rozširuje možnosti transplantácie krvotvorných buniek. Aký je teda rozdiel medzi verejným registrom a súkromnou bankou pupočníkovej krvi? Ide najmä o vhodnosť použitia pri určitých ochoreniach – pri niektorých sa preferujú vlastné krvotvorné bunky, pri iných treba vyhľadať zdravého darcu vo verejnom registri. O tom, aké krvotvorné bunky sa použijú, rozhoduje transplantačná komisia. Pri vrodených ochoreniach vlastnú pupočníkovú krv nemožno využiť. Vtedy sa hľadá vhodný darca najprv v rodine (súrodenec), a ak sa nenájde, vyhľadáva sa v národných a medzinárodných registroch.
Za a proti
Rozdielne sú aj kritériá pre odobratú pupočníkovú krv. Darovaná krv musí spĺňať prísnejšie medicínske kritériá ako pri jej uložení na vlastnú potrebu dieťaťa (či už sú to kritériá vzťahujúce sa na samotnú darkyňu, alebo na odobratú krv). Dôvodom je predovšetkým to, že darovaná krv je určená pre chorého pacienta a transplantácia cudzích krvotvorných buniek je veľkým zásahom do jeho už aj tak oslabeného organizmu. Na druhej strane, pri podaní vlastnej krvi nemusí organizmus bojovať s cudzími bunkami, pretože sú to jeho vlastné, a aj zásah znáša omnoho lepšie.
Pupočníková krv pre seba
Pokiaľ sa rozhodnete pre odber, uskladnenie a zamrazenie pupočníkovej krvi svojho dieťatka na vlastnú potrebu, táto služba sa spoplatňuje. Výhodou je, že majiteľmi sa stávajú rodičia a lekári ju v prípade potreby majú automaticky k dispozícii. Ak je v transplantáte dostatočný počet buniek, dá sa použiť aj v neskoršom veku pri väčšej hmotnosti pacienta. Informáciu, do akej hmotnosti je možné vlastný transplantát použiť, dostávajú rodičia asi 2 týždne po odbere. Až na základe tejto informácie sa rozhodnú, či chcú pupočníkovú krv svojho dieťatka skladovať. Nevýhodou však je, že táto pupočníková krv sa nedá využiť pri vrodených ochoreniach a v prípade malého odberu sa dá použiť iba do určitého veku.
ja som rodila pred dvoma rokmi, nad odberom som vôbec nerozmýšľala, brala som to ako povinnosť voči môjmu dieťaťu. asi preto,že v našej rodine sa už u 2 detí vyskytli diagnózi pri ktorých by tá krv pomohla keby bola odobratá,ale vtedy sa o tom ešte veľa nevedelo.
ešte kým som pracovala počas tehotenstva ,odkladala som si postupne peniažky, a neľutujem ani jednu korunu. a z radosťou platím aj ročny poplatok za uskladnenie.
a to do koľkých kíl sa dá využiť, záleží na množstve odobratej krvy, a hlavne aké množstvo krvotvorných buniek obsahuje. neviem či sa to dá nejako ovplivniť,ale mi našu môžeme použiť do 57 kg dieťaťa,takže kľudne aj v dospelom veku.
ja som rodila pred 4 tyzdnami a dala som si robit odber pupocnikovej krvi. ziadne nevyhody, okrem ceny celeho tohto spasu v tom nevidim. ved je to poistka pre dieta na cely zivot, no i napriek tomu sa teraz rozhodujem ci zaplatit druhu fakturu ktorou vlastne potvrdzujete ze mate o transplantat zaujem. vysledky totiz prisli naspat a maximalna vaha pacienta kde sa da mnozstvo odobratej krvi pouzit je len 14 kg. mam este par dni do zaplatenia faktury a neviem sa rozhodnut. som totiz slobodna mamicka a 28 tisic je pre mna dost velky peniaz. viem, ak by maly tu krv raz potreboval, tak 28 tisic by mi bolo ukradnutych, no aj tak-tych 14 kg on presiahne uz co nevidiet…
Moja dcera sa narodila pre 9 rokmi. Tesne pred porodom sa ma sestricka pytala, ci podpisem nejaky papier, ci mozu zobrat mojmu babetku pupocnikovu krv. Nic som vtedy o tom nevedela a spytala som sa, len ci to bude boliet. Povedala ze nie, tak som podpisala. Az o niekolko rokov neskor som sa z podobnych clankov dozvedela, ze som vlastne darovala krv do verejned databazy. Tak som si asi pred rokom zistovala, ci ta nasa krv v tej verejnej este je, a je T.j. nikto ju nepouzil a je velka pravdepodobnost, ze tam stale este bude, aj ak by sme ju niekedy potrebovali. T.j. vlastne som si ju nezaplatila, ale cca ju mam
O existencii verejného registra pupučníkovej krvi som ani nevedela. O odobraní pupučníkovej krvi pre vlastné dieťa som uvažovala, no lekár mi povedal, že súčasný stav medicíny umožňuje použitie takejto krvi len v mizivom percente prípadov, kedy je možný aj iný lekársky prístup. Svojmu lekárovi verím. Trochu mám obavu, že tú masívnu reklamu predsa niekto musí zaplatiť a asi to budú hlavne mamičky…