Transplantácia krvotvorných kmeňových buniek

Autológne a alogénne transplantácie

Pupočníková krv je vzácna pre obsah krvotvorných kmeňových buniek, ktoré sa dnes využívajú v liečbe viac než 70 rôznych ochorení. Jednotlivé ochorenia posudzujú lekári individuálne, pretože je potrebné určiť, či sa v danom prípade môžu použiť vlastné krvotvorné bunky, alebo budú preferované bunky od darcu. Ak sa použijú krvotvorné kmeňové bunky od darcu hovoríme o ALOGÉNNEJ transplantácii a ak vlastné bunky, ide o AUTOLÓGNU transplantáciu. Pri mnohých ochoreniach nie sú vlastné krvotvorné bunky (či vlastná pupočníková krv) alternatívou k bunkám od darcu.

Krvotvorné bunky od darcu

Krvotvorné bunky od darcu sa používajú pri liečbe tých ochorení, kde je pôvod ochorenia prítomný už v krvotvornej bunke, pretože po podaní vlastných krvotvorných buniek by sa mohlo ochorenie vrátiť. Týka sa to najmä vrodených, teda geneticky podmienených ochorení metabolizmu, krvotvorby alebo imunity. Keď je potrebné získať krvotvorné bunky od darcu, vyhľadáva sa vhodný kompatibilný darca buniek najskôr medzi súrodencami.  Ak pacient nemá kompatibilného súrodenca, hľadá sa ďalej vo verejných registroch darcov kostnej drene a jednotiek pupočníkovej krvi. Výsledky transplantácii sú lepšie vtedy, ak sa použije kostná dreň alebo pupočníková krv od súrodenca. V minulosti sa pupočníková krv považovala len za alternatívu v prípadoch, kedy nebol k dispozícii vyhovujúci darca kostnej drene. V súčasnosti je však darovaná (alogénna) pupočníková krv najpoužívanejším zdrojom krvotvorných kmeňových buniek pre detských pacientov hlavne v Japonsku a USA.

Vlastné krvotvorné bunky

V detskom i v dospelom veku existujú ochorenia, pri ktorých sa uprednostňuje autológna transplantácia, pretože alogénna transplantácia predstavuje väčšie riziko ako samotné ochorenie. Medzi takéto ochorenia patria napríklad lymfómy, solídne nádory, autoimunitné ochorenia a iné. Fakty jasne ukazujú, že celosvetovo sa vo viac ako 60% prípadov transplantujú vlastné krvotvorné bunky. Autológna transplantácia pupočníkovej krvi môže byť indikovaná pri tých ochoreniach, kde sa dnes štandardne používa autológna transplantácia kostnej drene. Slovenské deti, ktoré majú uskladnenú vlastnú pupočníkovú krv majú v súčasnosti najviac 7 rokov, pričom väčšina z nich nemá viac ako 3 roky. V takomto veku je našťastie len nízka pravdepodobnosť, že ochorejú na tak závažné ochorenie, ktoré by si vyžadovalo transplantáciu. Preto sa na Slovensku použila zatiaľ len 1 krát vlastná pupočníková krv a 5 krát pupočníková krv od súrodenca. Len na porovnanie, v USA sa doposiaľ použila vlastná pupočníková krv takmer 100-krát, najčastejšie pri štandardných indikáciách ako aplastická anémia, neuroblastóm, ale aj v rámci schválených klinických štúdií na experimentálnu liečbu pri cukrovke I. typu či pri traumatických poruchách mozgu pri narodení.

Transplantácie krvotvorných buniek pri leukémii

Asi najčastejšie spomínaným ochorením v súvislosti s transplantáciou krvotvorných buniek alebo s odberom pupočníkovej krvi sú leukémie. Ide o súbor rôznych ochorení a ich podtypov, a tak aj výber stratégie liečby je rôzny. Niektoré leukémie sa liečia v prvom rade alogénnou transplantáciou, pri iných sa dajú použiť aj vlastné krvotvorné bunky. Ak je totiž k dispozícii vhodný kompatibilný darca, použijú sa bunky od neho, ak nie je, použijú sa vlastné bunky. Pri detskej akútnej lymfoblastovej leukémii sa dnes darí ochorenie väčšinou vyliečiť bez transplantácie, avšak komplikovanejšie prípady sa musia transplantovať. V praxi sa uprednostňuje alogénna transplantácia, no nedá sa povedať, že vlastné bunky sa nepoužívajú. Použili by sa vtedy, ak by pacient nemal zhodného súrodenca, alebo by sa nenašiel žiaden zhodný darca v registri. Prípad úspešnej transplantácie vlastnej pupočníkovej krvi pri tejto diagnóze bol publikovaný v USA. Pri akútnej myeloblastovej leukémií je autológna transplantácia úplne bežná, čo potvrdzujú desiatky úspešných prípadov.

Aká je pravdepodobnosť použitia vlastnej pupočníkovej krvi

Použiteľnosť vlastnej pupočníkovej krvi je jasne daná počtom vykonávaných autológnych transplantácií vlastnej kostnej drene. Vo vyspelých krajinách je to dnes viac ako 40 transplantácií na 1 milión obyvateľov ročne. Autológnych transplantácií sa robí asi 2-krát viac ako alogénnych transplantácií. Americkí vedci nedávno publikovali výpočet pravdepodobnosti podstúpenia autológnej transplantácie počas života človeka, ktorá vyšla 1:400. Tento výpočet bol urobený na základe výskytu jednotlivých chorôb a frekvencie ich transplantácií. Do 20. roka života človeka je pravdepodobnosť autológnej transplantácie asi 1:2500. Na autológnu transplantáciu sa dnes používajú najmä vlastné krvotvorné bunky, ktoré sú odobraté až po diagnostikovaní ochorenia. Výhoda vlastnej pupočníkovej krvi v porovnaní s kostnou dreňou je, že sa odoberá ešte v období zdravia. Preto sa dá predpokladať, že takéto krvotvorné bunky zvyšujú úspešnosť transplantácie krvotvorných kmeňových buniek.