Úspešné prípady použitia pupočníkovej krvi

Kedysi bola považovaná za biologický odpad, dnes pomáha v liečbe najrôznejších ochorení a zachraňuje ľudské životy. Pupočníková krv sa ako zdroj krvotvorných kmeňových buniek využíva na transplantácie, ktorých cieľom je obnova krvotvorby v ľudskom organizme. Jej súčasnému využívaniu predchádzalo mnoho míľnikov v histórii transplantácii krvotvorných kmeňových buniek. Päťdesiate roky dvadsiateho storočia sa niesli v znamení prvých, no nie veľmi úspešných transplantácií kostnej drene. Prvé úspešné transplantácie sa podarili uskutočniť medzi jednovaječnými dvojčatami, súrodencami, ako aj nepríbuzenskými darcami až o desať rokov neskôr, keď sa zistila potreba kompatibility medzi darcom a príjemcom. Neskôr sa začali odoberať krvotvorné kmeňové bunky mobilizované z kostnej drene priamo do periférnej krvi a sedemdesiate roky minulého storočia priniesli so sebou objav týchto vzácnych buniek aj v pupočníkovej krvi.

Prvá transplantácia pupočníkovej krvi

Uskutočnila sa v roku 1988 v Paríži, pričom prvým pacientom bol Matthew, ktorý trpel na Fanconiho anémiu – ochorenie liečiteľné jedine transplantáciou krvotvorných kmeňových buniek. Lekári odporučili odobrať pupočníkovú krv pri narodení jeho mladšej sestry. Ako sa neskôr ukázalo, krv bola kompatibilná a jej krv sa hodila na liečenie Matthewa.

Dovtedy však nikto pupočníkovú krv na transplantáciu nepoužil. Odhodlala sa k tomu až prof. Glückmanová v Paríži, ktorá transplantáciu urobila. Napriek neskúsenosti lekárov s transplantáciou pupočníkovej krvi všetko napokon dobre dopadlo. Matthew je dnes zdravý muž, ktorý má svoju vlastnú rodinu. Tento rok sa stal čestným hosťom na nedávnej medzinárodnej konferencii o pupočníkovej krvi vo Francúzsku, kde sa oslávilo 20. výročie tejto úspešnej udalosti.

Prvý prípad použitia vlastnej pupočníkovej krvi

Prvá transplantácia vlastnej pupočníkovej krvi sa uskutočnila v roku 1998 Sao Paulo v Brazílii. Pôvodne bola krv odobratá pre staršieho brata, ktorý trpel na akútnu leukémiu. Ten ju však napokon nepotreboval, a tak sa úspešne využila pre samotnú „darkyňu“, u ktorej bol neskôr diagnostikovaný nádor na mozgu – neuroblastóm. Použitie autológnej pupočníkovej krvi pri rôznych typoch detských nádorov sa dnes javí ako veľmi perspektívne, o čom svedčí aj príbeh zo Slovenska.

Použitie vlastnej pupočníkovej krvi na Slovensku

Malému Andrejovi vo veku 4 mesiacov diagnostikovali nádor na mozgu (meduloblastóm) a aj napriek tomu, že mu nádor ihneď odstránili, musel pre vysokorizikový typ nádoru podstúpiť intenzívnu chemoterapiu. Použitie vlastnej pupočníkovej krvi ako podpornej liečby umožnilo nasadiť chemoterapiu ihneď, bez predchádzajúceho získania väčšieho množstva vlastných krvotvorných buniek z kostnej drene. Na základe rozhodnutia ošetrujúcich lekárov sa urobil odber menšieho množstva krvotvorných buniek z periférnej krvi. Tieto kmeňové bunky sa podávali v šiestich cykloch v kombinácii s pupočníkovou krvou dieťaťa. Andrejko má práve dnes 5 rokov. Viac ako 4 roky po chirurgickom zákroku a viac ako 3 roky po ukončenej kompletnej terapii je bez známok spomínaného ochorenia. Po fyzickej ako aj psychickej stránke je jeho vývoj v normále.

Súrodenecká transplantácia pupočníkovej krvi pri akútnej leukémii

U 15-ročného Hanka diagnostikovali leukémiu. Jeho mama bola v tom čase tehotná, a preto jej lekári odporučili odobrať a uskladniť pupočníkovú krv narodeného dieťatka. Rodičia sa rozhodli pre uskladnenie krvi v privátnej banke. Hank následne počas troch rokov podstúpil niekoľko cyklov chemoterapie, avšak leukémia neustupovala. Hank nutne potreboval transplantáciu krvotvorných buniek. V jeho prípade by darkyňou mohla byť jedna z jeho sestier alebo jeho najmladší brat David, ktorému bola odobratá pupočníková krv. Práve kvôli pupočníkovej krvi lekári vybrali ako darcu najmladšieho bračeka. Hank podstúpil transplantáciu pupočníkovej krvi spolu s kostnou dreňou. Dnes, po 5 rokoch od prepuknutia ochorenia, je Hank zdravý mladý muž.

Súrodenecké transplantácie pupočníkovej krvi na Slovensku

Aj u nás sa už uskutočnili súrodenecké transplantácie pupočníkovej krvi, avšak rodiny, ktoré túto procedúru podstúpili, nechcú byť medializované. Pupočníková krv sa doteraz využila pri chronickej leukémii, viac krát pri Blackfan-Diamondovej anémii (vrodená porucha tvorby červených krviniek), pri adrenoleukodystrofii (dedičné metabolické ochorenie) a v súčasnosti sa pripravuje ďalšia transplantácia. Súrodenecké transplantácie realizuje Transplantačná jednotka kmeňových krvotvorných buniek II. detskej kliniky DFNsP v Bratislave na Kramároch pod vedením MUDr. Júlie Horákovej, PhD.

Pupočníková krv putuje do sveta v rámci medzinárodnej výmeny

Štvormesačnému dievčatku z Anglicka diagnostikovali závažnú poruchu imunitného systému. Malá Lana nebola schopná odolávať žiadnej infekcii a ihneď ju museli previezť do špeciálnej sterilnej jednotky, bola „dieťaťom v bubline“. Transplantácia krvotvorných buniek od zdravého darcu bola jediným možným riešením na záchranu jej života. Hoci mala dvoch súrodencov, ani jeden nebol kompatibilným darcom. Vhodná pupočníková krv sa našla až vo verejnom registri v Českej republike. Pochádza od 3-ročnej neznámej darkyne. Výsledok transplantácie nebol doposiaľ publikovaný.

Vlastná pupočníková krv a diabetes

Rodičia Spencera sa rozhodli pre odber a zamrazenie jeho pupočníkovej krvi pre staršieho syna trpiaceho Fanconiho anémiou. Spencerova krv však nebola vhodná, a tak sa zdalo, že už nebude nikdy potrebná. Spencerovi ale neskôr diagnostikovali diabetes typ I., pri ktorom bola nevyhnutná aplikácia mnohých inzulínových dávok denne. Spencer je teraz jedným z pacientov zaradených do klinickej štúdie, ktorá sleduje vplyv podania vlastnej pupočníkovej krvi deťom s týmto typom diabetu. Po infúzii tejto krvi sa očakáva u detí zníženie podávaných dávok inzulínu a zlepšenie, či pozastavenie autoimunitných procesov, ktoré sprevádzajú toto ochorenie. Tak to bolo aj v Spencerom prípade.

Dnešná realita regeneratívnej medicíny

Použitie pupočníkovej krvi bolo prednostne mienené ako možný zdroj krvotvorných buniek pri onkologických a hematologických diagnózach. Dnes sa však otvárajú mnohé ďalšie možnosti jej využitia. Neustále pribúdajú rodiny, ktoré si nechávajú zamraziť pupočníkovú krv pre prípad ochorenia ich detí, a preto sa očakáva väčší tlak zo strany rodičov a výskumných pracovníkov na využitie tejto krvi aj na neštandardné diagnózy. Už dnes sú v USA a Nemecku otvorené dve klinické štúdie na zistenie bezpečnosti a potenciálneho benefitu podania vlastnej pupočníkovej krvi u detí trpiacich na diabetes typ I. Prvé pozitívne výsledky týchto štúdii boli publikované tento rok v mnohých odborných časopisoch.

„Pupočníková krv je dnes akceptovaným zdrojom krvotvorných buniek vhodných na transplantáciu. Záujem o vlastnú i darovanú pupočníkovú krv neustále narastá, čoho dôkazom je zhruba 14-tisíc uskutočnených transplantácií tohto druhu na celom svete. Liečia sa nimi mnohé malígne a nemalígne ochorenia alebo sa vzácne bunky využívajú ako náhrada krvotvorných buniek formou autológnych alebo alogénnych transplantácií,“ vysvetľuje onkohematológ, Doc. MUDr. Mikuláš Hrubiško, CSc.