Srdcové chlopne z pupočníkovej krvi

Keď prídu na svet deti s vrodenou srdcovou chybou, znamená to pre ne detstvo plné náročných operácií. V prípade poškodených chlopní ich kardiochirurgovia musia vymeniť viackrát, pretože umelé náhrady sa nedokážu prispôsobiť rastúcemu organizmu. Odborníci by preto uvítali organické chlopne, ktoré by menili veľkosť s pribúdajúcim vekom – v ideálnom prípade z takého materiálu, ktorý by nenapadol imunitný systém. V tomto smere sú jedným z favoritov dospelé kmeňové bunky z pupočníkovej krvi. Sú vitálne a nehrozí, že by ich telo mohlo odvrhnúť.

Nádej pre deti so srdcovými vadami

Nemeckým špičkovým odborníkom profesorovi Brunovi Meiserovi a docentovi Ralfovi Sodianovi z Kardiochirurgickej kliniky Großhadern Univerzity Mníchov sa podarilo k tomuto cieľu výrazne priblížiť.

V laboratóriu vypestovali srdcové chlopne z určitých kmeňových buniek z ľudskej pupočníkovej krvi. Postupovali tak, že vykultivovali bunky na skelete zo vstrebateľného polyméru, ktorý sa po určitom čase sám odbúrava. Experimentom sa vedcom podarilo dokázať, že bunky sú schopné vytvoriť funkčné tkanivo, ktoré sa podobalo na skutočné chlopne. Biologické náhrady vykonávali svoju činnosť a zvládli aj tlakové zaťaženie. V ďalšom kroku sa teda výskumníci podujali na štúdiu na väčších zvieratách, konkrétne na ovciach, ktorým transplantujú vypestované chlopne z ich vlastnej pupočníkovej krvi. Momentálne sledujú, či budú rásť spolu s ostatnými tkanivami. Keď sa odvážny predpoklad potvrdí, mohli by podľa slov docenta Ralfa Sodiana prví malí pacienti z novinky profitovať približne už o 4 roky. Najskôr by šlo o deti, ktorým chýba iba kúsok tkaniva z dôvodu vrodenej srdcovej chyby. Nuž a v časovom horizonte 4 až 6 rokov by mohli deti dostať už samostatné vypestované srdcové chlopne.

Indikovaný odber pupočníkovej krvi 

Lekári dokážu vrodené srdcové chyby diagnostikovať už počas tehotenstva ultrazvukom. Rodičia by tak mohli nechať odobrať pupočníkovú krv novorodenca hneď pri narodení a následne ju použiť na vytvorenie umelej chlopne. „Z pupočníkovej krvi vyselektujeme požadované bunky a tieto kultúry zamrazíme. O tri mesiace ich spracujeme technikami tkanivového inžinierstva,“ vysvetlil vedec pre nemecký magazín Focus Online. Potom by už nič nestálo v ceste transplantácii, ktorá by pre deti s poškodenou srdcovou chlopňou znamenala definitívne, a nielen provizórne riešenie.