Použitie vlastnej pupočníkovej krvi pri akútnej leukémii

Často spomínaným ochorením v súvislosti s transplantáciou krvotvorných buniek alebo s odberom pupočníkovej krvi sú leukémie. Leukémia je však všeobecný názov pre súbor rôznych ochorení. Preto aj výber možnosti liečby pre jednotlivé typy leukémie je rôzny.

Niektoré leukémie sa liečia v prvom rade transplantáciou, pri ktorých sú potrebné krvotvorné bunky od darcu. Pri iných sa dajú použiť aj vlastné krvotvorné bunky. Ak je totiž k dispozícii vhodný kompatibilný darca, použijú sa bunky od neho, ak nie je, použijú sa vlastné bunky. Pri detskej akútnej lymfoblastovej leukémii sa dnes darí ochorenie väčšinou vyliečiť bez transplantácie, avšak komplikovanejšie prípady sa musia transplantovať. V praxi sa uprednostňuje transplantácia prostredníctvom buniek od darcu, no nedá sa povedať, že vlastné bunky sa nepoužívajú. Použili by sa vtedy, ak by pacient nemal zhodného súrodenca, alebo by sa nenašiel žiaden zhodný darca v registri. Pri akútnej myeloblastovej leukémií je transplantácia s využitím vlastných krvotvorných buniek úplne bežná, čo potvrdzujú desiatky úspešných prípadov.

Transplantácia vlastnej pupočníkovej krvi pri liečbe detskej leukémie bola prvýkrát zrealizovaná v USA. Bolo to u dievčatka, ktorému v jeho 3 rokoch diagnostikovali akútnu lymfoblastovú leukémiu. Po tom ako u malej pacientky zistili leukémiu, lekári nariadili liečbu chemoterapiou. Chemoterapia sa pri tomto type leukémie považuje za štandardný postup. V priebehu chemoterapie však ošetrujúci lekári zaznamenali návrat ochorenia (relaps). Takýto rýchly návrat signalizuje zvýšené riziko ďalších relapsov, a preto sa odporúča transplantácia krvotvorných kmeňových buniek.

Prvou voľbou bolo vyhľadanie vhodného – HLA zhodného darcu krvotvorných buniek v rodine. Malá pacientka však nemala zhodných súrodencov. Druhým krokom bolo vyhľadávanie darcu kostnej drene alebo pupočníkovej krvi v medzinárodnom registri. Aj toto hľadanie bolo neúspešné, na celom svete sa nenašiel zhodný darca. Keďže zlyhali prvé dve štandardné voľby, lekári sa rozhodli pre odvážny krok – použitie vlastnej pupočníkovej krvi dievčatka, ktorú mu jeho rodičia nechali odobrať po narodení a uskladniť v súkromnej banke. Rizikom pri použití vlastnej pupočníkovej krvi by mohlo byť, že krv bude obsahovať zárodky ochorenia, preto pred samotným rozhodnutím o transplantácii bola pupočníková krv testovaná na prítomnosť tzv. pre-leukemických buniek. Prítomnosť takýchto buniek nebola v krvi dokázaná. Ošetrujúci lekári sa preto rozhodli pre neodkladnú transplantáciu. Dnes, už niekoľko rokov po transplantácii, je malá pacientka zdravá, bez náznakov návratu leukémie.

Zdroj: https://pediatrics.aappublications.org/cgi/content/full/119/1/e296

Ilustračné foto: www.sxc.hu