Pupočníková krv ako zamrazená poistka

Bianka Stuppacherová 3

Nedávno v susedných Čechách rozvírila hladinu verejnej mienky relácia televízie Nova o „obchode s pupočníkovou krvou“. Otvorila sa otázka, či je vôbec na niečo dobrá VLASTNÁ pupočníková krv, ktorej uschovanie ponúkajú komerčné banky pupočníkovej krvi. Krátko na to sa na slovenskej televízii Markíza objavila správa, že krvotvorné bunky z vlastnej pupočníkovej krvi nie sú vhodné na liečbu leukémií u detí, pričom táto diagnóza je najväčší strašiak pre väčšinu rodičov, ktorí sa pre komerčný odber pre svoje dieťa rozhodujú. Čo je to vlastne transplantácia krvotvorných buniek? Ide o liečebnú metódu, ktorá sa využíva pri liečbe zhubných ochorení, vrodených a získaných porúch krvotvorby, vrodených porúch imunitného systému či ochorení látkovej premeny. Za obnovu krvotvorby po transplantácii zodpovedajú kmeňové bunky. Tie sa nachádzajú prevažne v kostnej dreni, možno ich získať aj z periférnej krvi, kam sa môžu vo zvýšenej miere vyplavovať po podaní špeciálnych liekov a nachádzajú sa aj v placentárnej a pupočníkovej krvi. O nej bude reč.

Registre krvotvorných buniek

Po tom, čo sa v 80. rokoch zistilo, že aj v krvi pupočníka a placenty, ktorá bola dovtedy považovaná za „biologický odpad“, sa nachádza dostatočné množstvo krvotvorných buniek, začali sa zakladať registre pupočníkovej krvi od dobrovoľných darkýň, kde sa uschovávajú transplantáty pre medzinárodnú výmenu. Začalo sa robiť aj tzv. rodinné darcovstvo, čo znamená, že ak sa v rodine narodilo postihnuté dieťa, ktoré by v budúcnosti mohlo potrebovať transplantáciu a matka čakala mladšieho súrodenca, pri pôrode sa odobrala pupočníková krv a tento transplantát sa bezplatne uschoval. V prípade súrodencov je šanca, že transplantát bude pre chorého brata či sestru kompatibilný, čiže zhodný, 25 percent. To je v prírode dosť vysoká pravdepodobnosť. Prvé takéto zamrazenie transplantátu z pupočníkovej krvi pre potreby chorého dieťaťa v rodine sa na Slovensku uskutočnilo vo februári 1996.
V roku 1997 sa u nás zakladá Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek známy ako Eurocord-Slovakia. V tom čase jestvovali vo svete len štyri takéto registre. Je to niečo iné ako register darcov kostnej drene. V „pupočníkových registroch“ sa nachádzajú zamrazené v tekutom dusíku pri teplote mínus 196 stupňov Celzia reálne transplantáty, pretože krvotvorné bunky z pupočníkovej krvi možno, bohužiaľ, odobrať len raz za život – počas pôrodu. Registre darcov kostnej drene sú čisto databázy údajov. Ich nevýhodou zas môže byť to, že darcovia kostnej drene sú tu len potenciálni – ešte stále môžu odber odmietnuť, možno už vôbec nebývajú na uvedenej adrese, ktorú do registra uviedli, dokonca medzitým mohli zomrieť. Výhodou je zas možnosť opakovaného oslovenia darcu a menšie náklady na registráciu.

Potenciál do budúcnosti?

Prvú zamrazenú pupočníkovú krv pre medzinárodnú výmenu do slovenského registra vložili v septembri 1999. Činnosť takéhoto registra závisí od peňazí z rôznych grantov a od sponzorov. Nefinancuje ho štát. Na Slovensku je z darovaných transplantátov pupočníkovej krvi zamrazených 336 jednotiek, z nich je 124 kompletne otypizovaných a zaradených do medzinárodnej výmeny. Náš register darcov kostnej drene má 285 darcov, z toho kompletne otypizovaných je 42. Nízke čísla sú odrazom finančnej mizérie v slovenskom zdravotníctve. Závisí však aj od toho, s akou krajinou sa porovnávame. Takí Česi sú však na tom omnoho lepšie.
Hovorili sme o transplantátoch pre verejnoprospešný účel, potom v rámci rodiny, ktorá má choré dieťa a treťou možnosťou je platený odber a uschovanie tzv. vlastnej pupočníkovej krvi. Na to slúžia komerčné banky a v rámci odbornej verejnosti na ne logicky jestvujú protichodné názory. Dráždi najmä fakt, že zatiaľ kým plne otypizovaných darcov kostnej drene či transplantátov z pupočníkovej krvi určených pre medzinárodnú výmenu je akútny nedostatok, v komerčných bankách sú uložené transplantáty, u ktorých je, našťastie pre ich majiteľov, zatiaľ podľa všetkého malá pravdepodobnosť využitia. Sú len poistkou, pravdepodobne s rastúcim potenciálom do budúcnosti, veď veda stále napreduje.
Vo svete teda jestvujú tri typy rôznych registrov krvotvorných kmeňových buniek: verejnoprospešné, komerčné a zmiešané. Eurocord-Slovakia je zmiešaným registrom. V roku 2001 začal robiť aj komerčné odbery. Komerčný odber pupočníkovej krvi u nás stojí 24 840 Sk. Šesťsto Sk ročne sa platí za uskladnenie.
Na Slovensku sa zatiaľ uskutočnili štyri transplantácie krvotvorných kmeňových buniek z pupočníkovej krvi. Vo všetkých prípadoch išlo o príbuzenské transplantácie, keď sa pri pôrode mladšieho súrodenca bezplatne odobrala pupočníková krv a použila sa ako transplantát pre choré staršie dieťa. Vlastná pupočníková krv sa na transplantáciu krvotvorných buniek ešte nepoužila. Komerčné odbery sa robia ešte príliš krátko, majiteľmi takýchto transplantátov sú zákonní zástupcovia detí, ktoré dnes majú maximálne päť rokov. Pravdepodobnosť, že niektoré z nich bude mať ochorenie, pri ktorom je indikovaná transplantácia vlastných krvotvorných buniek, je, našťastie, stále veľmi nízka. Hovorí sa však, že čas týchto transplantátov ešte len príde o pár rokov. Navyše je tu aj šanca, že takýto transplantát sa raz môže zísť aj súrodencovi. Už spomínaná pravdepodobnosť zhody je 1:4.

Jeden z troch zdrojov

Mimochodom, jeden transplantát vlastnej pupočníkovej krvi sa už u nás použil. Nie na transplantáciu, ale na podpornú terapiu po agresívnej chemoterapii nádoru na mozgu. Stalo sa tak pred 18 mesiacmi, malý pacient žije a je zdravý.
Samozrejme, jestvujú ochorenia, pri ktorých je indikovaná transplantácia vlastných krvotvorných buniek, takejto transplantácii sa hovorí autológna. Iné diagnózy zas vyslovene vyžadujú alogénnu (príbuzenskú či nepríbuzenskú ) transplantáciu, keď je darcom krvotvorných buniek niekto iný. Darca, ak sa vôbec nájde, vtedy musí spĺňať určité kritériá kompatibility, zhody, pretože hrozí známe riziko odvrhnutia štepu príjemcom. Napríklad pri tzv. vrodených ochoreniach naozaj nemožno použiť vlastnú pupočníkovú krv. Sú však diagnózy, napr. niektoré podtypy leukémií vyskytujúcich sa u pacientov v dospelosti, kde je transplantácia vlastných krvotvorných buniek štandardnou metódou. Tabuľku, na ktoré ochorenia je možné použiť vlastné krvotvorné bunky a na ktoré krvotvorné bunky darcu, možno nájsť na www.eurocord.sk v podrubrike Informácie/Ochorenia liečené transplantáciou. Táto problematika však vôbec nie je jednoduchá a musí sa posudzovať veľmi individuálne. Môže dôjsť napr. aj k situácii, že metódou prvej voľby pri určitej diagnóze je transplantácia štepu od darcu, lenže darca sa nenájde – ani medzi príbuznými, ani v medzinárodných registroch. Štatistická šanca nájsť pacientovi vhodného darcu je asi 50 percent. Niekedy sa transplantácia vlastných krvotvorných buniek môže použiť ako metóda druhej, či dokonca tretej voľby. Aj preto sa vo všeobecnosti transplantácií vlastných krvotvorných buniek – autológnych – vo svete robí okolo 30-tisíc za rok (s absolútnou prevahou u dospelých pacientov), pričom transplantácií z krvotvorných buniek od darcu je polovica.
Na úspešnú transplantáciu treba mať isté množstvo krvotvorných buniek v závislosti od váhy pacienta. Ak je štep nedostatočný, jestvuje aj možnosť zmiešanej transplantácie – napr. časť vlastných krvotvorných buniek sa použije z pupočníkovej a časť z periférnej krvi atď. V USA sa už uskutočňujú klinické šútdie transplantácií s namnoženými kmeňovými bunkami z malého množstva pupočníkovej krvi.
Jednoznačnú odpoveď na otázku, či rodič má alebo nemá zaplatiť za vytvorenie pupočníkového transplantátu pre svoje dieťa, v tomto článku nenájdete. Malo by platiť: Kto na to má a chce, nech svojho potomka poistí. Kto nie, nech si to nevyčíta. Pupočníková krv je stále len jedným z troch možných zdrojov krvotvorných kmeňových buniek – so svojimi výhodami aj nevýhodami.

Vysvetlivky:
Pupočníková krv – nazýva sa aj placentárna krv. Je to krv, ktorú možno získať odberom zo žily v pupočníkovej šnúre (resp. zo žíl v samotnej placente) tesne po pôrode dieťaťa. Obsahuje veľké množstvo krvotvorných buniek podobne ako kostná dreň.
Krvotvorné kmeňové bunky – majú schopnosť neustále sa obnovovať a špecializovať sa na všetky typy buniek nachádzajúcich sa v krvi.
Transplantácia krvotvorných buniek – tento pojem sa začal používať až v 90. rokoch. Dovtedy sa hovorilo len o transplantácii kostnej drene. Tá bola totiž v minulosti jedinou formou transplantácie krvotvorných buniek. Dnes môžu byť zdrojom krvotvorných buniek pupočníková krv, kostná dreň a krvotvorné bunky získané z periférnej krvi.
Autológna transplantácia – transplantácia vlastných krvotvorných buniek.
Alogénna transplantácia – transplantácia krvotvorných buniek od darcu. Môže ním byť príbuzný, najčastejšie súrodenec alebo dobrovoľný nepríbuzný darca. Podmienkou je istá zhoda v HLA-systéme.
HLA-systém – hlavný histokompatibilný systém človeka. Na bunkovom povrchu všetkých tkanív sa nachádzajú isté znaky, tzv. HLA-antigény, ktoré sú pre každého z nás jedinečné. Pred každou transplantáciou od príbuzného či nepríbuzného darcu sa vyšetruje desať hlavných antigénov u pacienta i darcu. Ideálnym darcom z hľadiska potransplantačných rizík je darca zhodný s pacientom vo všetkých desiatich antigénoch.

Výhody pupočníkovej krvi

  • bezbolestný odber, bez rizika pre matku i dieťa
  • okamžitá dostupnosť zamrazeného a vyšetreného štepu, transplantátu
  • nízke riziko vzniku obávanej reakcie štepu proti hostiteľovi (v prípade transplantácie vlastných krvotvorných buniek toto riziko nie je, v prípade transplantácie od iného darcu sa u pupočníkovej krvi zhoda antigénov v HLA-systéme medzi darcom a príjemcom posudzuje menej prísne)

    Nevýhody pupočníkovej krvi

Nevýhody pupočníkovej krvi

  • odobraté menšie množstvo pupočníkovej krvi (asi 40 percent transplantátov stačí aj pre pacientov nad 50 kg)
  • zatiaľ ostáva otázkou, ako sa budú správať krvotvorné bunky v rozmrazenom štepe pupočníkovej krvi napr. po 20-30 rokoch. (Bunky kostnej drene rozmrazené po 15 rokov nevykazovali známky poškodenia.)

Situácia v SR a okolitých krajinách

Medzinárodné registre

Slovensko

Česko

Poľsko

Ukrajina

Maaďarsko

Rakúsko

Počet plne otypizovaných transplantátov pupočníkovej krvi

124

1850

41

0

0

3

Počet plne otypizovaných darcov kostnej drene

42

26 413

10 010

0

1581

19 517

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (1 hlasov, priemerne: 1,00 z 5)
Loading...

Komentáre k článku

  1. mimi, ja som sa pre odber pupočníkovej krvi rozhodla až pri treťom dieťati. Z veľkej miery to bolo aj preto , že je to finančne náročné a pri dievčátách sme nemali zbytočných veľa peňazí. A aj preto, že vtedy sa to ešte tak nemedializovalo. No musím povedať, že vtedy som bola smutná , že si to nemôžeme dovoliť. Ked som ostala tretí krát neplánovane tehotná, vedela som že pupočníkovú krv odložím aj keby som si mala vziať pôžičku. Verím , že som to spravila zbytočne a nikdy ju nebudeme potrebovať.

  2. Neviem sa rozhodnúť, chcem urobiť správnu vec pre budúcnosť svojej dcérky. Hovorí sa o výhodách aj nevýhodách. Nie je to malá položka,ale ak má byť užitočná….netreba hľadieť na peniaze.

     

    Zaujíma ma každý názor.

    Ďakujem za pochopenie a každú odpoveď.

     

    M.M.

    1. Mimi, je to kazdeho osobne rozhodnutie. My sme dali odobrat pupocnikou krv dvom nasim detom a dufam, ze su a budu to najlepsie vyhodene peniaze. Clovek nikdy nevie a potom je uz neskoro hovorit si KEBY… Ak tu takato moznost je…

Pridaj komentár