Pupočníková krv na terapiu cukrovky

Diabetes mellitus I. typu, u detí nazývaný aj ako juvenilná cukrovka, je autoimunitné ochorenie, charakterizované poškodením buniek pankreasu, ktoré produkujú inzulín. Výsledkom tohto procesu je celoživotná závislosť od podávaného inzulínu. Zatiaľ ide o jedinú účinnú terapiu, keďže transplantácia pankreasu alebo jeho samotných ostrovčekov s poškodenými bunkami nepriniesla želaný efekt. K zlepšeniu prognózy ochorenia výrazne neprispel  ani vývoj liečiv ovplyvňujúcich imunitu. Preto sa pozornosť vedcov upriamila na kmeňové bunky.

Sľubná perspektíva

 Profesor Haller so spolupracovníkmi z University Florida uskutočňuje štúdiu týkajúcu sa použitia kmeňových buniek z  pupočníkovej krvi na zlepšenie priebehu cukrovky 1. typu u malých detí. Ide o pacientov medzi 2. a 7. rokom života, ktorým rodičia dali odobrať a uskladniť vlastnú pupočníkovú krv. Predbežné výsledky ukazujú, že počas 2 rokov sledovania od jej podania mali všetci nižšie hladiny glykovaného hemoglobínu. U väčšiny detí zahrnutých do štúdie telo produkuje aspoň malé množstvo inzulínu. Do štúdie sa zapojil dnes už 9-ročný Barret Ross. Keď sa narodil, jeho rodičia sa rozhodli pre odber pupočníkovej krvi. Ignorovali pritom reči genetického poradcu, že sú to zbytočne vyhodené peniaze a že v ich rodinnej anamnéze sa nenachádza žiadna indikácia na potenciálnu chorobu. Ale Christine Rossová, chlapcova matka, myslela dopredu. Jej myšlienky siahali do roku 2038, keď jej syn dovŕši 40 rokov a medicína bude vedieť vzácnu krv využiť naplno a jej kmeňové bunky môžu Barretovi pomôcť v boji s rakovinou alebo iným ochorením. „Nikdy by mi ani len nenapadlo, že ju bude potrebovať už ako dieťa.“ Barret dostal vo výskumnom centre excelencie University Florida infúziu vlastnej pupočníkovej krvi s jediným zámerom – zistiť, či kmeňové bunky dokážu spomaliť, alebo dokonca zastaviť progres jeho cukrovky.

Dlhodobý projekt

Pilotnú štúdiu financuje americký Národný inštitút zdravia a Nadácia pre výskum juvenilnej cukrovky. Lekári z centra excelencie pre diabetes patriaceho pod floridskú univerzitu veria, že pupočníková krv by mohla zneutralizovať autoimunitný proces a dokonca pomôcť zregenerovať časť buniek v pankrease. „Ide o vôbec prvý pokus použitia pupočníkovej krvi na potenciálnu terapiu cukrovky 1. typu,“ hovorí Dr. Michael Haller. „Dúfame, že tieto bunky dokážu zmierniť útok imunitného systému na pankreas alebo doplniť kmeňové bunky, ktoré sa budú schopné špecializovať na bunky produkujúce inzulín.“ Podľa predbežných výsledkov malí pacienti potrebovali podstatne menej inzulínu a mali nižšiu hladinu cukru v krvi než deti s cukrovkou 1. typu bez tejto terapie. S nápadom využiť pupočníkovú krv na túto diagnózu prišiel podľa Hallera jeden otec. Čítal, že cukrovka pominula u laboratórnej myšky po tom, čo jej do tela vstrekli kmeňové bunky z kostnej drene pochádzajúce od jej identického súrodenca. „Otec sa spýtal, či by jeho dcére nepomohla transfúzia vlastnej pupočníkovej krvi. Pomyslel som si, že je to dobrá otázka a vôbec nie zlá myšlienka vyskúšať, ako to bude fungovať u ľudí,“ priznal svoje pohnútky Haller.

Pokrok na ceste

Po úspechu prvej fázy sa vedec pustil do ďalšej. Jeho tím v súčasnosti testuje, či infúzia vlastnej (autológnej) pupočníkovej krvi dokáže zachovať funkciu beta buniek v pankrease, keď po jej podaní budú malí pacienti po celý rok užívať vitamín D a omega 3 mastné kyseliny na dennej báze. Počet detí v štúdii je 15, pričom 10 z nich dostane kombináciu intenzívnej inzulínovej terapie, pupočníkovej krvi a denných dávok vybraných výživových doplnkov. Ďalších 5 budú odborníci liečiť inzulínom. Podobné výskumy sa pripravujú a realizujú už aj v Európe. Koncom minulého roka otvorili štúdiu zameranú na liečenie cukrovky v Nemecku. Prvou pacientkou sa stalo malé dievčatko. Hoci dnes už lekári vedia, že táto liečba zaberá a dokáže znížiť dávky inzulínu až na polovicu, musia zistiť, ako pupočníkovú krv využiť čo najefektívnejšie.