Nová krv

Bez krvi sa nedá existovať. Okrem vody a minerálov obsahuje predovšetkým krvinky – biele, červené a krvné doštičky. Azda každý z hodín biológie vie, že červené krvinky prepravujú kyslík. Biele krvinky zas vytvárajú imunitný systém, ochraňujú organizmus proti infekciám a cudzím elementom v tele. Všetky zložky majú jedinečnú funkciu a porucha niektorej z týchto zložiek môže viesť k patovej situácii. A hoci je dnes liečba porúch krvotvorby na vysokej úrovni, nezriedka je pre pacienta jediným východiskom transplantácia krvotvorných kmeňových buniek. Čo to vlastne je, kedy prichádza do úvahy a ako prebieha, o tom už v nasledujúcich riadkoch.

Zdroje krvotvorných kmeňových buniek

Červené, biele krvinky i krvné doštičky sa u dospelých ľudí tvoria v kostnej dreni – v hlaviciach dlhých kostí. U detí ich možno nájsť aj v dutých priestoroch plochých kostí, postupne ich však nahradí tukové tkanivo. Vo veľmi malom množstve cirkulujú krvotvorné bunky aj v krvi. Tento fakt sa využíva pri ich získavaní za účelom transplantácie. Darcovi sa podajú rastové faktory a bunky sa vo zvýšenom množstve vyplavia do krvi.

Počas vnútromaternicového vývoja sa krvotvorné kmeňové bunky nachádzajú najmä v pečeni a v slezine. S blížiacim sa pôrodom sa prostredníctvom krvného obehu, ktorého súčasťou je aj pupočná šnúra, „presťahujú“ do spomínanej kostnej drene. Práve vďaka tomuto faktu je pupočníková krv bohatá na krvotvorné kmeňové bunky a odoberá sa pri narodení dieťaťa za účelom budúceho liečebného využitia.

Transplantácia krvotvorných kmeňových buniek

Transplantácie krvotvorných kmeňových buniek môžeme rozdeliť podľa toho, kto je ich darcom

• Pri autológnych transplantáciách dostáva pacient svoje vlastné krvotvorné bunky odobraté z kostnej drene počas ochorenia, avšak vo fáze, keď je ochorenie potlačené. Po ich odbere zvyčajne nasleduje agresívna liečba, ktorá ničí krvotvorbu. Práve preto je potrebné podať vlastné krvotvorné bunky na jej obnovu. Bunky kostnej drene pacienta sú však často kontaminované nádorovými bunkami alebo poškodené predchádzajúcou liečbou. Veľkou výhodou môže byť, ak má pacient uskladnenú vlastnú pupočníkovú krv. Tá je totiž na rozdiel od kostnej drene odobratá v čase zdravia. Transplantácie vlastnými bunkami tvoria približne 60 % zo všetkých transplantácií krvotvorných kmeňových buniek.
• Ďalej hovoríme o alogénnych transplantáciách, kde je darcom buniek buď príbuzný pacienta, alebo cudzí človek z registra darcov kostnej drene či pupočníkovej krvi. Tento druh transplantácie sa využíva najmä vtedy, ak ide o liečbu ochorenia, ktoré je už zakódované v pacientových bunkách, a preto je potrebné podať mu bunky zdravé.
• Poslednou z trojice je syngénna transplantácia. S prihliadnutím na fakt, že darcom buniek je jednovaječné dvojča postihnutého pacienta, nie je až tak častá.

Priebeh transplantácie

Pred samotnou transplantáciou je potrebné na ňu pacienta pripraviť. Jeho zdravotný stav musí byť stabilizovaný, keďže jeho organizmus je vyčerpaný dlhodobou chorobou, podávaním liečiv a nezriedka aj opakovanými infekciami. Dávky chemoterapie a rádioterapie sú natoľko vysoké, že bez podania vhodného transplantátu by hrozilo zlyhanie krvotvorby.

Na transplantáciu krvotvorných buniek však pacienta musí odporučiť transplantačná komisia, ktorá posúdi, či je táto liečebná metóda pre neho vhodná a bezpečná. Po udelení súhlasu nasleduje hospitalizácia na transplantačnej jednotke. Spravidla sa chorý ocitne na izbe so špeciálne čisteným ovzduším. V tomto období dostáva lieky na potlačenie imunity, aby nenastala reakcia medzi organizmom pacienta a podávanými bunkami. Následne sa prostredníctvom chemoterapie i rádioterapie ničia choré bunky v organizme. Hovoríme o takzvanom prípravnom režime. V deň transplantácie dostane pacient krvotvorné bunky formou vnútrožilovej transfúzie. Pacient musí byť dostatočne hydratovaný a rýchlosť podávania sa spresňuje podľa váhy a veku pacienta. Celý proces trvá 1 až 2 hodiny. V tele chorého však spôsobí doslova revolúciu.

Po transplantácii sa všetko začína odznova. Pacient je v izolačnom režime. Nesmie opustiť izbu, personál k nemu vstupuje len v sterilnom oblečení, dokonca sa mu sterilizuje jedlo, časopisy, dezinfikujú sa predmety. Jeho imunitný systém je totiž niekoľko dní úplne bezzubý. Starý je potlačený a nový sa ešte neujal. Obnova krvotvorby trvá zvyčajne 2 až 4 týždne.

Diagnózy

Transplantácie krvotvorných kmeňových buniek sa v súčasnosti využívajú v nasledujúcich prípadoch:

A: Onkohematologické a onkologické ochorenia

Leukémie, lymfómy a plazmocytóm. To sú tri základné onkohematologické diagnózy, ktoré sú liečiteľné transplantáciou krvotvorných buniek. Prevažne ide o leukémie, ktoré patria medzi zhubné ochorenia krvného systému. U detí je to dokonca najčastejšie zhubné ochorenie, pričom sa u nich vyskytujú väčšinou akútne typy leukémií. Pri leukémiách sa indikuje alogénna transplantácia, pri akútnej myeloblastovej leukémii sú dobré výsledky aj pri autológnej transplantácii. Lymfómy a plazmocytóm sa lieči autológnou transplantáciou.

Z onkologických ochorení sa autológnou transplantáciou liečia solídne nádory, ktoré senzitívne reagujú na chemoterapiu – vyššími dávkami je možné dosiahnuť lepší liečebný efekt. Patria sem napríklad neuroblastómy, nádory mozgu u detí a iné. Práve pri nádore mozgu bola vlastná pupočníková krv použitá aj na Slovensku u pol ročného chlapčeka.

B: Získané a vrodené poruchy krvotvorby

Pri vrodených poruchách krvotvorby sa využíva výlučne alogénna transplantácia, lebo choroba je už obsiahnutá v samotných krvotvorných bunkách. Ide o diagnózy aplastická anémia, Blacfan-Diamondova anémia, kosáčiková anémia, talasémia, Fanconiho anémia a iné, ktoré sa objavujú už v detskom veku. Pri získanej aplastickej anémii bola už viackrát úspešne použitá vlastná pupočníková krv dieťaťa.

C: Vrodené metabolické poruchy

Alogénna transplantácia je indikovaná pri vrodených metabolických chorobách s enzymatickou poruchou odvodenou od krvotvorných buniek. Do tejto skupiny patria rôzne mukopolysacharidózy, leukodystrofie, osteopetrózy a iné.

D: Vrodené poruchy imunitného systému

Predovšetkým sem patrí ťažká imunodeficiencia – SCID. Pred necelým rokom bolo úspešne liečené dvojmesačné dojča s touto diagnózou v Českej republike transplantáciu pupočníkovej krvi od slovenského darcu.

Experimentálna liečba v rámci klinických štúdií

V súčasnosti prebiehajú štúdie zamerané na autológnu transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek pri autoimunitných ochoreniach, akými sú roztrúsená skleróza, reumatoidná artritída, diabetes mellitus. Taktiež sa sleduje prínos podania vlastnej pupočníkovej krvi pri poškodeniach mozgu dieťaťa pri narodení či detskej mozgovej obrne.