Krv znamená život

Vzácna tekutina, ktorá koluje v našich žilách je symbolom života, pretože bez nej by ľudský organizmus zaiste nefungoval. A možno práve z toho dôvodu krv zaujala už starobylých Egypťanov, keďže z tých čias pochádzajú prvé záznamy o jej použití pri liečbe chorých ľudí. Išlo o slávne „púšťanie žilou“, ktoré sa ako liečebná metóda používala celé tisícročia. Aj starí antickí a islamskí učenci pochopili princípy krvného obehu, dokonca rozpoznali plazmu, červené krvinky a biele krvinky. Samotnú krv považovali za jednu z tekutín, ktorá určuje temperament človeka, no tieto vedomosti sa neuplatnili v medicíne.

Na čo všetko slúži?

V tele dospelého človeka je v priemere 4,5 až 6 litrov krvi, čo tvorí asi 7 až 10 percent jeho celkovej hmotnosti. Zohráva dôležitú úlohu v organizme, pretože je transportérom nenahraditeľných látok. Biele krvinky napríklad dbajú o ľudskú imunitu, červené krvinky prenášajú kyslík a krvné doštičky sa starajú o zrážanie krvi. Vzhľadom na význam krvi pre život a zdravie človeka lekári už dlho uvažovali o jej prenose z jedného jedinca na druhého.

Transfúzie kedysi a dnes

Hlavnou úlohou transfúzie je, aby zabezpečila základné funkcie krvi pri akútnych alebo chronických stavoch krvácania, až kým sa nedoplnia krvné zložky vlastnou krvotvorbou v kostnej dreni. No aj transfúzia prešla istým vývojom, aby vyzerala tak ako dnes. Počiatočné podávania krvi prebiehali zo zvieraťa na človeka a až neskôr z človeka na človeka. Mnohí lekári dokonca verili, že transfúzia krvi jahniat zmierni psychiatrickým pacientom ich záchvaty a dokáže zmeniť ich celkový charakter. Za prvý známy opis transfúzie sa považuje udalosť z roku 1492, kedy pápež Innocent VIII upadol do kómy a jeho ošetrujúci lekári rozhodli, že pápež potrebuje novú krv. Trom malým chlapcom dali po dukáte a ich krv podali pápežovi, no táto riskantná transfúzia sa skončila smrťou nielen pápeža, ale aj chlapcov. Podrobne popísaný krvný obeh pochádza zo 17. storočia, pod ktorý sa podpísal Angličan Wiliam Harwey. Priamou transfúziou za pomoci husích bŕk a mechúra sa pýšil architekt Sir Christofer Wren a vďaka jeho dômyselnému zariadeniu sa krv nezrazila, pretože sa nedostala do kontaktu so vzduchom. V 19. storočí pokročila transfúzia vďaka anglickému lekárovi J. Blundellovi, ktorý prevratne použil striekačky na podávanie krvi manželov rodičiek, ktoré krvácali pri pôrodoch. V roku 1901 objavil K. Landsteiner dnes už známe krvné skupiny AB0 systému a v roku 1914 bola objavená protizrážanlivá látka citrát sodný.

Rovnaká krvná skupina je podmienkou

K tomu, aby bola transfúzia úspešná je potrebné, aby sa darcova krv zhodovala v krvnej skupine príjemcu. Veľmi zjednodušene povedané, pri zmiešaní nevhodných krvných skupín nastáva v organizme spojenie nezlučiteľných zložiek (antigénov a protilátok) a vzniknutá reakcia vedie k rozpadu krviniek, následne k šoku a až smrti organizmu. Pri dnešných moderných transfúziách sa podáva len vybraná zložka krvi potrebná pre pacienta. Napríklad  prípravok obsahujúci červené krvinky je zbavený bielych krviniek, krvných doštičiek a prebytočnej plazmy.

Vzácna kostná dreň

Krvotvorba nastáva v kostnej dreni človeka, kde sa nachádzajú krvotvorné kmeňové bunky, z ktorých sa tvoria všetky bunkové zložky krvi, čiže červené a biele krvinky, ako aj krvné doštičky. Krvinky však žijú len obmedzenú dobu a preto je potrebné, aby sa krv v kostnej dreni neustále obnovovala. Kostná dreň sa dostáva do povedomia v 19. storočí v Anglicku, kde dreň zvierat podávajú ústne pacientom s leukémiou alebo anémiou, o storočie neskôr sa potvrdzuje, že dreň je krvotvorným zdrojom. Dnes je známe, že pri väčšom krvácaní, infekciách či strese sa aktivizujú krvotvorné bunky v kostnej dreni a uvoľňujú sa z nej do krvi. Bunky následne putujú na miesto poškodenia v organizme alebo zabezpečujú rýchlejšie doplnenie straty krvi.

Dlhodobé riešenie formou transplantácie

Pre pacienta, ktorý akútne potrebuje nové krvotvorné bunky je transplantácia kostnej drene dlhodobým riešením, nakoľko rieši trvalú zmenu krvotvorby a dokáže vyliečiť mnohé ochorenia. Prvé transplantácie prebehli v 50. rokoch 20. storočia, pri ktorých sa zohľadňovali len krvné skupiny, no šesťdesiate roky priniesli viac svetla objavením HLA antigénov, čo sú leukocytárne antigény zodpovedné za úspech transplantácie. Prvé úspešné transplantácie kostnej drene nenechajú na seba dlho čakať – najskôr medzi jednovaječnými dvojčatami, súrodencami a neskôr aj od neznámych nepríbuzných darcov.

Pupočníková krv – zdroj krvotvorných kmeňových buniek

Sedemdesiate roky dvadsiateho storočia prinášajú objav krvotvorných kmeňových buniek v pupočníkovej krvi. Prvý príjemca tejto krvi bol chlapec trpiaci na Fanconiho anémiu a darcom bola jeho malá sestra. Písal sa rok 1988 a toto prvé úspešné použitie pupočníkovej krvi sa uskutočnilo v Paríži. Pojem pupočníková krv sa zaviedol až v súvislosti s jej možným využitím na transplantácie. Novorodencovi sa odoberá krv zo žíl pupočníka a placenty ihneď po narodení a po prestrihnutí pupočnej šnúry. Pupočník a placenta sú po pôrode pre dieťatko už nepotrebné, a tak často a najmä zbytočne skončia ako biologický odpad. Počas prenatálneho vývoja dieťaťa sa krvotvorné kmeňové bunky nachádzajú najmä v slezine a pečeni, v období okolo 7. mesiaca tehotenstva táto krvotvorba v pečeni pomaly zaniká a krvotvorné bunky sa sťahujú do kostnej drene cestou krvného obehu. U detí krátko po narodení i u dospelých sídli krvotvorba výhradne iba v kostnej dreni niektorých kostí, a tak sa krvotvorné kmeňové bunky nachádzajú práve v pupočníkovej krvi novorodenca.

Na Slovensku sa využitím kmeňových buniek z pupočníkovej krvi na liečbu a výskum zaoberá občianske združenie Eurocord-Slovakia od roku 1997. Jeho hlavným poslaním je realizácia, propagácia a koordinácia aktivít vedúcich k využitiu kmeňových buniek z pupočníkovej krvi na liečbu a výskum. Od roku 2001 Eurocord-Slovakia zabezpečuje odber, spracovanie, zamrazenie a dlhodobé uskladnenie pupočníkovej krvi pre vlastnú potrebu dieťaťa na území bratislavského kraja. Ceptra je servisná obchodná spoločnosť, ktorá administratívno-organizačne zabezpečuje odber a transport odobratej pupočníkovej krvi z mimobratislavských krajov do laboratória Eurocord-Slovakia, kde sa už vykonáva samotne spracovanie a uskladnenie. Viac informácií sa dozviete na web stránke www.eurocord.sk alebo www.ceptra.sk.

foto: Miro Čačík