Kmeňotvorné bunky 2

Hematológia sa však nezaoberá len nádorovými chorobami. Transplantácia je indikovaná aj v prípade získaných a vrodených porúch krvotvorby. Takým je napríklad aplastická anémia. Ide o autoimúnne ochorenie, kde sú protilátky namierené proti vlastnej krvotvornej bunke. Dochádza tu teda k zlyhávaniu a nakoniec aj k zlyhaniu krvotvorby. Alogénna transplantácia pri najťažších formách aplastickej anémie, rovnako ako pri niektorých vrodených formách, je jediným liečebným postupom, preto je štandardne indikovaná čo najskôr po diagnóze, najmä v detskom a mladom veku. Autológna transplantácia periférnych krvotvorných buniek je v tomto prípade ťažko uskutočniteľná, lebo chýbajú v tele pacienta vlastné krvotvorné bunky, použiteľné na transplantáciu (avšak, ak by bola k dispozícii vlastná pupočníková krv, pri získanej forme aplastickej anémie by ich použitie malo zmysel). Štandardnou je indikácia alogénnej transplantácie aj pri iných vrodených poruchách krvotvorby, ako sú homozygotné formy kosáčikovej anémie a talasémie (talasémia major). Alogénna transplantácia je štandardne indikovaná aj pri ďalších poruchách erytropoézy, ako je Fanconiho anémia a Blackfanov-Diamondov syndróm. Autológna transplantácia sa v týchto prípadoch, pochopiteľne, nedá urobiť.Pri všetkých vrodených metabolických poruchách, pri ktorých je enzymatická porucha v bunkách, odvodených od krvotvornej bunky a pri ktorých je prognóza beznádejná, je indikovaná alogénna transplantácia. Ide predovšetkým o rôzne mukopolysacharidózy, adrenoleukodystrofiu (pri tejto inak nevyliečiteľnej chorobe sa úspešne použila pupočníková krv zdravého súrodenca aj na Slovensku), osteopetrózu, poruchy fagocytózy, syndróm ”lenivých leukocytov” (LAD = ”leukocytes adhesion defficiency”) a podobne. Autológna transplantácia tu neprichádza do úvahy.Liečbe autoimunitných ochorení vysoko dávkovanou chemoterapiou a/alebo rádioterapiou s následnou transplantáciou krvotvorných buniek predchádzali niektoré náhodné pozorovania. Pri alogénnej transplantácii pre malígne ochorenie došlo k úprave aj autoimunitného procesu (napríklad chronickej artritídy). Na druhej strane boli zaznamenané aj prenosy alergie z darcu na príjemcu, ktorý dovtedy alergiou netrpel (napr. senná nádcha, psoriáza). Alogénna transplantácia by teda mohla byť liečebnou metódou aj pre pacientov s chronickým autoimunitným ochorením, avšak pre vysoké riziko možných zdravotných komplikácií pri transplantáciách sa tento postup zatiaľ štandardne neodporúča. Autológna transplantácia krvotvorných buniek je však indikovaná pri diagnózach, ako je juvenilná chronická artritída (JCA), systémový lupus erytematosus, sclerosis multiplex (SM), Crohnova choroba, autoimunitný diabetes mellitus. Pri JCA sa takýto postup uplatnil už aj na Slovensku. V Európe sa podľa štatistických údajov urobilo spomedzi autoimunitných ochorení najviac (vyše 150) transplantácií práve pri SM, na ďalších miestach sú reumatoidná artritída vrátane juvenilnej, scleroderma, lupus erytematosus atď. Na Slovensku je v prípade SM priekopníkom Klinika hematológie a onkohematológie v Košiciach.

Použitie krvotvorných buniek na obnovu tkanív
Táto oblasť je úplne novou vo využití kmeňových buniek. I keď primárne využitie krvotvorných buniek je pochopiteľne v obnove krvotvorby, najnovšie údaje ukazujú, že kmeňová bunka sa pod vplyvom okolitého prostredia, hormónov a cytokínov (signálnych látok jednotlivých tkanív) môže premeniť aj na iné, ako krvotvorné tkanivo. V kostnej dreni, či pupočníkovej krvi sa nachádzajú, ako sme už v úvode spomenuli, aj iné kmeňové bunky, ktoré tvoria jednak zdroj krvotvorných buniek, ako aj zdroj buniek pre iné typy tkanív tela. Z kmeňových buniek pochádzajúcich z pupočníkovej krvi sa podarilo vypestovať okrem iných aj tukové bunky, nervové bunky i bunky epitelu, predovšetkým cievneho. S tým súvisí ich využitie v kardiológii. V tejto oblasti sú už aj klinické skúsenosti. Uvádzajú sa zlepšenia klinického stavu po infarkte myokardu v zmysle zníženia počtu bolestivých epizód, zlepšenia funkcie srdca, zmenšenia nedokrvenej oblasti srdcového svalu, zlepšenie výkonnosti. Pri koronarografickom vyšetrení sa potvrdilo zlepšené obnovovanie ciev. A to všetko po injekcii vlastných krvotvorných buniek (získaných z kostnej drene) do poškodenej oblasti srdcového svalu! Prvé pokusy v tomto smere sa robia aj na Slovensku (NÚSCCH).
Krvotvorné bunky z vlastnej kostnej drene boli úspešne použité u pacientov s rôznymi kostnými defektmi, kde boli implantované priamo do operačného ložiska pri odstraňovaní kostných defektov, ako cysty a nezhojené zlomeniny. Pozorovalo sa urýchlené zhojenie defektu. Popísané bolo dokonca podanie krvotvorných buniek z vlastnej drene do nedokrvených, ale aj mozgovým krvácaním zničených oblastí mozgu s rýchlym klinickým efektom, v zmysle obnovenia hybnosti ochrnutých častí tela. Krvotvorné bunky sa začínajú využívať aj pri liečbe porúch prekrvenia končatín – konkrétne v liečbe diabetickej nohy. Ich podanie podporuje tvorbu nových ciev. Pozorovalo sa zlepšenie hojenia alebo zahojenie pri dlhodobo sa nehojacich vredoch dolných končatín. Nakoľko sa tieto najnovšie poznatky o využití krvotvorných buniek uplatnia aj v bežnej medicíne, ukáže už blízka budúcnosť.

Na Vaše konkrétne otázky v oblasti odberov, či využitia pupočníkovej krvi Vám odpovieme v odbornej poradni „O pupočníkovej krvi“ Bližšie informácie nájdete na stránkach www.eurocord.sk (pre Bratislavský kraj) a www.ceptra.com (pre ostatné časti Slovenska).

(Žiadne hodnotenia)

Loading...