Existujú ochorenia, na ktoré bežné lieky nezaberajú a pacientovi zostáva už len jedna možnosť. Preprogramovať svoj organizmus inými bunkami s dobrým základom, skrátka zdravými. Tie by mal chorý človek prijať počas transplantácie krvotvorných kmeňových buniek.
Čo to vlastne je, aké procesy jej predchádzajú a aké komplikácie môžu po nej nastať, vysvetlí detská hematoonkologička a riaditeľka najväčšieho detského transplantačného programu krvotvorných kmeňových buniek na svete z Duke Children’s Hospital & Health Center Dr. Joanne Kurtzbergová:
„Keď deťom s onkologickým ochorením nezaberá bežná liečba, je potrebné pristúpiť k radikálnejším krokom. Vyššie dávky radiácie, ktoré sa využívajú na hubenie rakovinových buniek, môžu zničiť kostnú dreň a vynútiť tak transplantáciu krvotvorných kmeňových buniek – komplikovanú, no život zachraňujúcu procedúru. Chorá kostná dreň sa trvalo nahradí zdravou kostnou dreňou. Samotný úkon transplantácie je jednoduchý, bunky sa do krvného riečiska dostanú formou transfúzie. Rozdiel je v tom, že pred transplantáciou dieťa podstúpi zhruba dvojtýždňovú vysokodávkovú a potenciálne smrteľnú chemoterapiu alebo ožarovanie (alebo obe), ktorej vedľajšie účinky doznievajú jeden až tri mesiace. V tomto období sa u dieťaťa prejavia mnohé komplikácie, je vystavené vysokému riziku vzniku vážnej až fatálnej infekcie a musí byť hospitalizované na izolačnej jednotke. Bunky po transplantácii začnú rásť približne do mesiaca, ale plné uzdravenie trvá rok až dva. Deti, ktoré podstúpia takúto terapiu, nemôžu chodiť do školy, kostola, nákupných centier alebo sa zúčastňovať na kolektívnych aktivitách približne rok.“
Čo je kostná dreň?
Kostná dreň je továreň na výrobu krvi v našom tele. Každý deň vyrobí milióny krvných buniek. Biele krvinky bojujú s infekciami, červené prenášajú kyslík a krvné doštičky zrážajú krv. Kostná dreň je jediný orgán produkujúci nepretržite nové bunky. Preto je zraniteľná pri nasadení chemoterapie, ktorá má liečiť pacientov s rakovinou. Tá totiž zabíja deliace sa bunky bez ohľadu na to, či sú rakovinové alebo zdravé. Jedinými deliacimi bunkami v našom tele sú vlasové bunky, bunky v oblasti úst, žalúdka a vnútorností a bunky kostnej drene. Preto má chemoterapia vedľajšie účinky ako vypadávanie vlasov, afty v ústach, zvracanie, hnačky a nízky počet krviniek.
Práve ten môže viesť k vážnym infekciám alebo krvácaniu a pacienta môže ohroziť na živote. U niektorých onkologických pacientov zlyhajú štandardné dávky chemoterapie alebo ožarovania. Keď sa dávky zvýšia, dôjde k trvalému poškodeniu kostnej drene, u pacienta sa prestanú tvoriť krvinky, čo predstavuje smrteľnú komplikáciu.
Darci krvotvorných kmeňových buniek
Transplantujú sa buď vlastné krvné bunky alebo krvné bunky od darcu, pričom medzi ním a príjemcom musí byť zhoda v transplantačných HLA-znakoch. HLA systém identifikuje proteíny na povrchu buniek, ktoré sú naším jedinečným kódom. Pri transplantácii sa sleduje desať dôležitých proteínov – päť sme zdedili po matke, päť po otcovi. V rodine sa nájde darca asi pre tretinu pacientov, pre ostatných sa hľadá v registroch darcov krvotvorných kmeňových buniek. Ich hlavnými zdrojmi sú kostná dreň, periférna krv a pupočníková krv. Napriek tomu, že vo svete existuje množstvo registrov darcov kostnej drene, takmer tretina pacientov nedokáže nájsť toho „svojho“. Pre časť z nich je zárukou transplantácie pupočníková krv, pri ktorej stačí, ak sa darca a príjemca zhodujú v 6 znakoch.
Pupočníková krv
Pupočníková krv zostáva po pôrode dieťaťa v placente a v pupočníku. Jej odber nepredstavuje riziko pre matku ani novorodenca. V súčastnosti sa často odstraňuje ako biologický odpad, hoci je známe, že obsahuje životodarné bunky podobné tým v kostnej dreni.
Miera úspešnosti
Dnes sa transplantácia krvotvorných kmňových buniek vykonáva u detí s vážnymi a život ohrozujúcimi ochoreniami. U väčšiny detí, u ktorých je táto terapia indikovaná, je očakávaná dĺžka života bez transplantácie kratšia ako jeden rok. Približne polovica detí sa po transplantácii úplne uzdraví. Mladšie deti a dojčatá s genetickými ochoreniami a deti, ktoré mali len jeden návrat rakovinového ochorenia, majú najlepšiu prognózu. Uzdraví sa 70 až 90 % z nich. Transplantácia krvotvorných kmeňových buniek nám udelila lekciu aj o bunkách, ktoré sú schopné opraviť poškodené tkanivá. O päť až desať rokov by sme tieto poznatky mohli zužitkovať do vytvorenia menej riskantnej celulárnej terapie, ktorá opraví a zregeneruje tkanivá a orgány poznačené chorobou, úrazom alebo liečbou.
Zdroj:
-PR-
(Žiadne hodnotenia)
Loading...
Malé prsia sú pri dojčení skôr výhrou
7 znakov, že si dobrý rodič – očami psychológa
Ako zavariť lečo
Rajčinová polievka na 5 spôsobov
Diktáty pre tretiakov
Je jedno, koľko času trávime s deťmi?
