Nature – deficit disorder. Teda porucha spôsobená nedostatkom prírody. Počuli ste už o nej? Nie, nie je to len aktuálna téma , ktorá sa vyŕbila počas pandémie.
Hoci u nás odkazy nie sú žiadne, čo sa týka USA alebo Veľkej Británie, čítať môžete hodiny a hodiny. Knihy, rozsiahle štúdie, organizácia centier, ktoré pripravujú programy pod heslom „návrat k prírode“…
Čo je to „nature- deficit disorder“?
Tento termín objavil, či zaviedol Richard Louv, americký novinár. Už v roku 2005 vydal knihu s názvom „Last Child in the Woods“ – Posledné dieťa v lesoch.
V nej popisuje trend posledných rokov, ktorý vedie k tomu, že deti trávia veľmi málo voľného času vonku, v prírode. A pridáva k tomu presvedčenie, že tento „deficit“ spôsobuje široké spektrum psychických i fyzických problémov, ktoré deti majú.
NDD nenájdete v žiadnom oficiálnom zozname chorôb, ani DSM IV, ani v Medzinárodnej klasifikácii chorôb. O zaradenie do toho zoznamu zrejme Louovi nešlo. Môžeme predpokladať, že svojím dielom a následnými aktivitami chcel upozorniť na smutnú pravdu – že my, ľudské bytosti, rovnako deti, tak aj dospelí, potrebujeme pobyt v prírode. Potrebujeme byť vonku, pretože inak budeme strádať.
V duchu tohto presvedčenia Louv spoločne s inými odborníkmi verí, že prepojenie detí s prírodou by malo byť považované za jeden zo základných prvkov ich kognitívneho vývinu, rovnako ako ich psychické či fyzické zdravie.
Čo môže zapríčiniť deficit prírody
Louv vo svojej knihe spomína niekoľko oblastí a podkladá ich rôznymi štúdiami. Od prvého vydania knihy sa počet odborných štúdií na túto tému značne rozrástol.
Ak sa nedostaneme do prírody, môžeme zažívať fyzický i emocionálny stres, úzkosti, depresiu či sa môže rozvinúť obezita. U detí zvlášť upozorňuje na prejavy ADHD a nižšiu sústredenosť pri školskej práci.
Na univerzite v Illinois študovali súvislosti medzi ADHD a pobytom v prírode. Podobne psychológovia Ráchel a Stephen Kaplanovci z univerzity v Michigane robili výskum, ktorý ukázal, že čas strávený v prírode, môže pozitívne vplývať na dĺžku pozornosti.
Podobne je to s obezitou – ale to nie je asi žiadne svetoborné upozornenie pre rodičov. Čím viac deti sedia doma a nehýbu sa, tým je väčšie riziko, že sa u nich obezita prejaví.
Prečo už nechodia naše deti toľko von?
Vyrastala som na vidieku, kde sme prirodzene trávili veľa času vonku. S rodičmi som takmer každý víkend bola niekde na turistike v lese. Asi som v tom čase z toho nebola úplne „odviazaná“, ale príroda automaticky patrila do nášho života.
Druhú polovicu svojho života žijem v meste, vychovávam tu aj svoje deti. V prírode sa snažíme byť často. Už len z titulu venčenia rodinného miláčika … Ale aj z presvedčenia, že byť v prírode je fajn – pre malé deti na učenie sa rôznym súvislostiam, na rozvoj motoriky, keď boli malí, na budovanie fyzickej kondície … Ako rastú a majú čoraz viac svojich záujmov, ostane asi pobyt v prírode priestorom na opätovné romantické chvíľky vo dvojici s mužom. Ale však aj to sa opla.
Louv má ťažké srdce na médiá a producentov rôznej elektroniky. Hovorí, že médiá vykresľujú aktivity vonku ako nebezpečné – pre deti. Akoby už všade na nich číhalo len niečo zlé. Producentom elektronických hier zase vyčíta, že až príliš často ponúkajú deťom virtuálnu alternatívnu hier, ktorým by sa mohli venovať vonku, v prírode.
Nuž áno, vo veľkých mestách argumentujeme násilím a nemožnosťou pustiť deti von. Ja to úplne tak nevnímam, môžeme ísť predsa s nimi. V prírode sa nerozvíja len pohyb, ale aj zmysly, dieťa sa v prirodzenom prostredí strašne veľa naučí.
Veľa rodičov argumentuje tým, že vo veľkom meste niet kam ísť, že niet parkov a zelených plôch. TO je snáď výzva do budúcnosti pre mestských architektov a obecné a mestské samosprávy.
Čo môžeme získať z pravidelného pobytu v prírode?
Celkovo lepší zdravotný stav. Výskumy dokazujú, že pravidelný pobyt v prírode znižuje krvný tlak a redukuje stres.
Liečbu úzkostí, depresií, nepríjemných pocitov. Výskumníci z univerzity v Essexe potvrdili, že denná prechádzka v parku efektívne pomáha pri liečbe miernej depresie, zlepšuje náladu.
Možno vás bude zaujímať: Môžu mať deti depresiu?
Lepšie podmienky na prácu a štúdium. Tam, kde ľudia pracujú alebo deti sa učia tak, že majú výhľad na zelené plochy, stromy, to ide lepšie.
Znižuje prejavy násilia. Toto tiež potvrdil výskum z univerzity v Illinois. Ľudia, ktorí žijú v blízkosti prírody a majú s ňou častý kontakt, majú menej prejavov násilia a agresivity. Ako deti, tak aj dospelí.
Nuž čo dodať na záver? Objavil niekto Ameriku? Asi nie, väčšine z nás to príde logické. Ale … ale ako sa o ten návrat k prírode pokúsiť a nerobiť zase niečo nasilu? V anglicky hovoriacich krajinách majú kopu centier a koordinátorov na tzv. „recovery of child – nature relationshop“ – čiže akési obnovenie vzťahu detí k prírode. Neviem, potrebujeme aj u nás niečo také?
Tip: Analýza výhod a rizík programov, ktoré navracajú deti do prírody tu https://goo.gl/4qmLh.
Spracované s použitím: psychologytoday.com, besthealthmag.ca, drweil.com, childrenandnature.org.
