Život s astmou

Nejaké tie percentá na úvod Astmu má každý 20. človek na svete. Viac než 80% pacientov s astmou má súčasne aj alergickú nádchu. Alergická nádcha dokonca až strojnásobuje riziko vzniku prieduškovej astmy. Niektorí trpia na astmu už v detstve, iným sa vyvinie až v dospelosti bez toho, aby sa im niekedy predtým objavili akékoľvek príznaky. Medzi najviac postihnuté krajiny patrí Nový Zéland (až 32% populácie), Austrália (20% populácie), Veľká Británia (17% ). U nás je prevalencia astmy na úrovni 5%, ale zhoršovaním stavu životného prostredia či nášho životného štýlu je trend týchto hodnôt jednoznačný.

Ako vyzerá najčastejšia „story“ astmatikov?
U bábätiek najskôr bojujeme s ekzémom. Niekomu sa zdajú červené líčka na tváričke malého bábätka veľmi rozkošné, ale práve toto býva často prvým príznakom neskorších atopických a alergických problémov. Keď začneme s naším drobčekom po polroku ochutnávať tuhé príkrmy, tŕpneme nad novými reakciami. Môžu byť opäť viditeľné na koži alebo začínajú problémy s trávením – potravinová alergia. Po pár rôčkoch zistíme, že soplík, s ktorým sa naše dieťatko morí, nie sú neustále infekcie zo škôlky, ale alergická rinitída, teda – alergická nádcha. Táto sa potom často v adolescentnom veku transformuje do astmy.

Možno máme astmu, a nevieme o tom
Mnohí astmatici o svojom ochorení ani nevedia. Pripisujú ho neustálym infekciám, často je chybne diagnostikované a zbytočne liečené antibiotikami. Medzi základné diagnostiky astmy patrí meranie pľúcnych funkcií. Jednoduchým spôsobom sa zhlboka nadýchneme a rýchlo vydýchneme „do prístroja“ spirometra, ktorý v podobe grafu vyhodnotí, ako sme schopní svoje pľúca využívať. Dôležité je tiež sledovať príznaky, ako sú dýchavica – pocit ťažkého dýchania, záchvaty kašľa, piskoty, problémy s dýchaním po fyzických výkonoch a pod.

Združenie astmatikov Slovenska plávalo a meralo
V priebehu mája sa počas sprievodných akcií Združenia astmatikov Slovenska k Svetovému dňu astmy stretla viac ako tisícka ľudí na plavárňach v Bratislave, Banskej Bystrici, Trenčíne, Poprade a Košiciach. Všetci si zaplávali, overili svoje pľúcne funkcie a zároveň otestovali, či astma neobmedzuje ich každodenný život. Či je ich astma správne kontrolovaná – čo dnes nie je pri správne nasadenej a dodržiavanej liečbe problém. Táto akcia nám ukázala, že aj napriek ochoreniu sa nemusíme obávať žiadneho zhoršenia stavu astmatika po fyzickom výkone. Môže ďalej aktívne žiť a športovať. Dôležitou podmienkou je však dodržiavať nasadenú dlhodobú liečbu a nevycúvať z nej pri prvých náznakoch zlepšenia.

Ak si chcete prečítať niečo odbornejšie…
Tomuto ochoreniu sa už podrobne a odborne u nás venovala MUDr. Siliva Javorková v článku Astma.
Tiež odporúčam do pozornosti web, ktorý patrí Združeniu astmatikov Slovenska.
MUDr. Klára Kossarová, jedna z najväčších slovenských odborníčok v detskej alergológii a imunológii, rieši v sekcii PORADŇA mnoho otázok, ktoré si možno práve potrebujete zodpovedať aj vy.

Foto: www.zasr.sk