Záškrt – diftéria

Mária Kopčíková 1

Diftéria alebo po slovensky záškrt je závažné infekčné ochorenie, ktoré je spôsobené baktériou. Prenáša sa kvapôčkovou infekciou a do značnej miery bolo potlačené plošným očkovaním detskej populácie. Očkovanie chráni pred ochorením, nie pred nákazou a nosičstvom! V populácii sa udáva 3 – 5 percent nosičov tohto mikróba v nosohltane alebo na koži.

ingimage

Do polovice 20. storočia predstavoval záškrt závažný zdravotnícky problém. Ťažké epidémie sa vyskytovali v Európe aj v Amerike v 18. a v 19. storočí. Napríklad na začiatku 18. storočia zomrelo v Novom Anglicku na záškrt 2,5 percenta obyvateľov, z toho polovica detí. Základy pasívnej imunizácie boli položené koncom 19. storočia a za tento objav dostal Emil Adolf Behring v roku 1901 ako prvý Nobelovu cenu za medicínu.

Čo spôsobuje záškrt a ako sa prejavuje

Pôvodcom ochorenia je baktéria Corynebacterium diphteriae, ale klinické príznaky sú spôsobené jej produktom – vysoko účinným exotoxínom (jedom vylučovaným baktériami do okolia)Ochorenie sa prenáša medzi ľuďmi kvapôčkami. Zdrojom nákazy sú chorí pacienti, ale aj bezpríznakoví nosiči. Inkubačná doba je veľmi krátka, 2 – 5 dní. V pár dňoch dochádza k horúčke, bolestiam hrdla, brucha a končatín.

Záškrt sa prejavuje v nakazenej oblasti, na mandliach ako aj v oblasti hrdla a nosohltana a spôsobuje tu zápal, ktorý vedie k odumieraniu tkaniva. Zápal spôsobuje opuch, zvyšuje sa dušnosť, objavia sa problémy s dýchaním a prehĺtaním. Na postihnutých miestach sa môžu objaviť šedo-belavé fľaky a reč postihnutého sa stáva „huhňavá“.

V extrémnych prípadoch môže účinok toxínov spôsobiť zápal srdcového svalu, poruchy fungovania pečene a ľadvín. To môže tiež spôsobiť poškodenie nervov, nakoniec viesť k ochrnutiu.

Liečba

Už pri podozrení na túto diagnózu je postihnutej osobe podaný špeciálny antidifterický globulín (čiže protijed, ktorý sa získava z koňa), na ktorý sa „viaže“ exotoxín – ktorý vlastne spôsobuje problém. Tiež sa podávajú antibiotiká, ktoré ale sami o sebe nezabránia pôsobeniu toxínu samotného. Penicilín alebo erythromycín sa podávajú najmenej desať dní.

V prípadoch, kedy už u postihnutého nastal problém s dýchaním, je potrebné použiť ventilátor, prípadne intravenózne tekutiny alebo kyslík.

Ak dieťa či dospelý ochorie na záškrt, mal by byť izolovaný a je potrebné zabrániť kontaktu najmä s osobami, ktoré neboli preventívne očkované proti záškrtu, s veľmi malými deťmi a so starými ľuďmi – ktorí sú na ochorenie náchylnejší.

Včasná intervencia umožňuje pacientovi vysporiadať sa so záškrtom s pomerne dobrou perspektívou. Počas liečby a ešte aj po nej sa vyžaduje pokoj na lôžku (4 – 6 týždňov) – až do úplného zotavenia.

Prevencia

Očkovanie proti záškrtu patrí v SR medzi povinné očkovania detí a dospelých. Očkovacia látka obsahuje difterický anatoxín – tzv. toxoid, ktorý nie je toxický, ale má schopnosť navodiť tvorbu protilátok proti difterickému toxínu. Očkovať sa začína v dojčenskom veku troma dávkami a preočkovanie sa realizuje spolu s očkovacou látkou proti tetanu v 6. a v 13. roku veku. Preočkovanie dospelých sa realizuje rovnako každých 15 rokov, vzhľadom na skutočnosť, že hladina antitoxínových protilátok získaná očkovaním postupne vekom klesá.

Spracované s použitím: kidshealth.org, primar.sk

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (5 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Author image

Mária Kopčíková

články autora...

Komentáre k článku

Pridaj komentár