Nepriechodnosť slzných kanálikov u detí

Nastávajúcich rodičov často upozorňujeme na to, aby boli citliví na plač svojho dieťaťa a nehovorili o ňom „pozri, ako sa jeduje, reve, ani slzu nevyroní …“, pretože fyziologicky až 70 % novorodencov má nepriechodný slzovod.

Okrem toho faktu, že dieťatko plače a pritom neslzí, nepriechodný slzovod môže priniesť viacero komplikácií.

Slzný aparát

Má dve hlavné skupiny (viac o štruktúre oka tu):

Sekrečná časť – slzotvorné orgány (slzná žľaza, hlienové bunky, Zeisove žliazky)
Odtekacia časť – slzné cesty (otvory na okraji viečok, slzné kanáliky, slzný vak)

Slzy sa fyziologicky tvoria v množstve asi 0,5 až 0,6 ml za 12 až 16 hodín, v spánku sa slzy netvoria. Sú produkované slznými, hlienovým a tukovými žľazami alebo bunkami a z 99% tvorené vodou. Ďalej obsahujú bielkoviny, minerálne soli, tuky, hlien. Slzy tvoria tenkú vrstvičku na povrchu oka, tzv. slzný film, ktorý sa mrkaním rovnomerne rozprestiera po povrchu rohovky a spojovky, ktoré takto zvlhčuje, okysličuje, vyživuje a chráni proti infekcii. Slzný film tvoria tri vrstvy:

vonkajšie tuková vrstva bráni vyparovaniu sĺz,
stredná vrstva je vrstva vodná,
vnútorná vrstva je hlienová, dovoľuje tesný kontakt sĺz a epitelu rohovky.

Ochorenia slzného aparátu

Obvykle sa dávajú do vzťahu s nadbytkom či naopak nedostatkom sĺz, či so zdurením slznej žľazy alebo slzného vaku.

Samostatnou kapitolou je ochorenie nazolakrimálního duktu – nosného slzovodu (foto napr. tu, obr. 4), a to jeho vrodený uzáver. Je to posledná časť odvodov slzného systému, ktorá sa spriechodňuje spontánne často až v priebehu niekoľkých prvých týždňov života.

Uvádza sa, že 60 až 70% novorodencov má nepriechodný slzovod. Podľa Bábkovej a Marešovej sa tento problém klinicky prejavuje len v 1,75 – 6% prípadov. Obštrukcia sa prejavuje v prvých mesiacoch po narodení, ale vzhľadom k tomu, že reflexné slzenie začína až v 2 – 4. mesiaci života, dieťa dovtedy nemusí mať príznaky poruchy odtokových ciest.

Pri nepriechodnosti slzných ciest dochádza k hromadeniu epiteliálnych buniek a ku dráždeniu sekrečných žliazok, čo vedie k tvorbe hlien alebo k zvýšenému slzeniu oka. Nezriedka sa čoskoro pripojí infekčná zložka, ktorá v kultivačne výhodnom prostredí slzného vaku spôsobí premnoženie mikróbov a následne hnisavú sekréciu, ktorá spätne prechádza na spojovku a vyvolá jej zápal. Dieťatko teda môžeme dlhodobo vídať so zahnisanými očkami.

K infekcii dochádza buď:

Primárne, priamym kontaktom v pôrodných cestách,
Sekundárne, znečistenými rukami, kvapôčkovou infekciou, prestupom z okolitých orgánov (infekcia nosa, ucha a hltanu).

Bakteriálny sekrét sa objavuje spravidla 3. – 5. deň po pôrode, problém spôsobený vírusmi sa objavuje okolo 7. dňa po pôrode a pri sekrécii 10 – 14 dní po pôrode lekári zvažujú chlamýdiovú infekciu.

Liečba nepriechodného slzovodu

Prístup k terapii vrodenej nepriechodnosti slzovodu je podľa Bábkovej a Marešovej aj medzi očnými lekármi predmetom diskusie. Na jednej strane je včasné chirurgické riešenie (sondáž) pri predchádzajúcej krátkej konzervatívnej liečbe. Ako výhodu uvádzajú minimalizáciu infekcie slzných ciest. Na strane druhej je konzervatívny prístup s vyčkávaním na spontánne spriechodnenie slzných ciest. Zástancovia tohto postupu sa prikláňajú k prvej sondáži až po roku veku dieťaťa.

Vyššie uvedeným lekárkam sa ako optimálny vek pre sondáž slzných ciest javí vek dieťaťa medzi 2. a 4. mesiacom, ale nie je to podľa nich pravidlo stopercentné, hovoria, že zákrok je možné vykonať ambulantne aj u detí starších.

Pokiaľ sa rodičia rozhodujú, ako ďalej u svojho dieťatka postupovať, mali by podľa Bašnákovej vedieť, že:

k spontánnej úprave dochádza u viac ako 50% detí v priebehu prvých 3. mesiacov, u viac ako 80% detí v priebehu 6. mesiacov a asi u 90% detí do prvého roka života.
musia pravidelne čistiť viečka a riasy dieťaťa s prevarenou chladivou vodou,
mali by jemne masírovať náplň slzného vaku, a to smerom od vonkajšieho kútika oka smerom ku koreňu nosa. Takáto masáž zvyšuje hydrostatický tlak vnútri slzného systému, ktorý pôsobí proti prekážke v dolnej časti slzovodu a môže ju uvoľniť.
mali by pravidelne tlačiť na vak pod vnútorným kútikom oka 2 – 3 krát denne.
v prípade potreby a na odporúčanie lekára môžu lokálne aplikovať dezinfekčné alebo antibiotické očné kvapky (antibiotiká sa volia na základe zhodnotenia mikrobiálneho steru na baktérie a podľa citlivosti!)

Náš tip: U malých detí môžete pri zahnisanom očku vyskúšať pri čistení použiť namiesto očných kvapiek materské mlieko (obsahuje antibiotickú i probiotickú zložku a môže napomocť pri ľahších formách tohto ochorenia). Na gázový štvorec dajte materské mlieko a jemne s ním pretrite oči dieťatka vyššie spomenutým postupom.

Pokiaľ zvažujete konzervatívnu či chirurgickú liečbu nepriechodného slzovodu, možno vám pomôžu i skúsenosti našich čitateľov.

Spracované s použitím: solen.sk, kidshealth.org, orl-lfuk.sk, is.muni.cz