Epidémiám žltačky sa nevyhneme

Žltačka typu A patrí k najinfekčnejším ochoreniam, ktoré sa periodicky objavujú. Naposledy boli väčšie epidémie v roku 1997 a 2003. Blížime sa pravdepodobne do obdobia, keď sa žltačka A opäť prejaví epidémiou. Proti hepatitíde sa však môžeme účinne chrániť.

Samotný infekčný zápal pečene známy ako hepatitída jestvuje v niekoľkých typoch. Na našom území je najbežnejší typ A a B, ale jestvujú aj ďalšie varianty. Proti žltačke typu B sú dnes už deti povinne očkované. Žltačka typu A však predstavuje stále problém. Žltačka má nálepku choroba špinavých rúk. Je to preto, že prenos žltačky typu A sa uskutočňuje prehltnutím pôvodcu nákazy. I pri dôkladnom umývaní rúk pred jedlom sa však vírus môže dostať do organizmu požitím potravín, ktoré niekto iný kontaminoval špinavými rukami. Kontaminované môžu byť i kocky ľadu v nápojoch či zmrzlina. Nebezpečná je i fekálne kontaminovaná voda (najmä pri záplavách) alebo konzumácia ovocia a zeleniny, ktoré boli zalievané alebo umývané v takejto vode. K znečisteniu rúk môže ľahko dôjsť i po dotýkaní sa rôznych predmetov (tyč v autobuse, nákupné vozíky, kľučky na dverách). Keď si potom, napohľad čistou rukou, vložíte do úst žuvačku alebo cukrík, ľahko sa môžete stať majiteľmi vírusu. K prenosu môže dôjsť i slinami, ak sa napijete z rovnakého pohára alebo fľaše ako infikovaná osoba. Nebezpečné je i cirkulovanie desiatej medzi deťmi počas prestávky v škole. K nákaze môže dôjsť i pri kúpaní sa v kontaminovanej morskej alebo sladkej vode.

Žltačka na Slovensku

Zo všetkých typov žltačiek (A,B,C) vyskytujúcich  sa na našom území má najčastejšie zastúpenie žltačka typu A, ktorá tvorí takmer 65% z celkového počtu hlásených vírusových hepatitíd. V posledných piatich rokoch (roky 2003-2007) bolo u nás evidovaných celkom 2 734 prípadov žltačiek typu A, čo predstavuje priemerný ročný výskyt 547 ochorení. Trvale vysokú chorobnosť zaznamenávame hlavne v Košickom a v menšej miere v Prešovskom kraji. V ostatných krajoch SR evidujeme zvýšený výskyt tohto ochorenia v 3-6 ročných vlnách. Tieto cyklické vlny sú spôsobené zmenami vo vnímavosti populácie daného regiónu, nakoľko tá časť populácie, ktorá sa v minulosti stretla s vírusom žltačky typu A a  vytvorila si proti nemu protilátky odrastá a na jej miesto nastupuje populácia vnímavá, bez protilátok proti tomuto vírusu. V rámci nášho územia je veľmi ľahké zavliecť infekciu do rizikových skupín obyvateľstva (narkomani, rómska populácia) s následným ďalším prenosom infekcie nielen v týchto skupinách ale i v ostatnej populácii. Podobným spôsobom došlo k epidemickému výskytu v Bratislavskom kraji v rokoch 1997 a 2003, ďalší očakávame v roku 2009. Pre žltačku typu A je typický jej vekový výskyt u detí v predškolskom a školskom veku. Najvyššiu vekovo -špecifickú chorobnosť zaznamenávame na našom území v skupine 1 – 4 ročných a 5 – 9 ročných detí. S vekovým výskytom v značnej miere súvisí i zvýšený výskyt ochorení hlavne v jesenných a zimných mesiacoch roka, nakoľko školské kolektívy sú veľmi vhodné pre šírenie tohto typu žltačky. V období od januára do augusta 2008 bolo na našom území hlásených viac ako 170 prípadov žltačky typu A s najvyššou chorobnosťou vo vekových skupinách 1-4 ročných detí (chorobnosť 21,02/100000) a 5-9 ročných (chorobnosť 14,56/100000). Vzhľadom na typický zvýšený výskyt ochorení v jesenných a zimných mesiacoch je reálne, že počet ochorení sa bude ďalej zvyšovať. V súčasnosti narastá i počet importovaných ochorení, ktoré si cestovatelia priniesli z dovolenkových pobytov. Riziko výskytu žltačky typu A u detí i dospelých vzrastá i v čase povodní a záplav.

Čo je žltačka

Pre žltačku typu A je typický fekálno-orálny prenos, pri ktorom vírusy  opúšťajú infikovaný organizmus stolicou prípadne i močom a do ďalšieho jedinca vstupujú ústnou dutinou. Po prehltnutí prechádzajú tráviacim traktom, pričom odolávajú kyslosti žalúdočnej šťavy a z črevnej sliznice sú krvnou cestou transportované až do pečeňových buniek. V nich sa rozmnožujú a spôsobujú ich poškodenie až deštrukciu, čo vedie k poruchám pečeňových funkcií. Inkubačný čas (čas, ktorý uplynie od vniknutia pôvodcu nákazy do organizmu až po objavenie sa ochorenia) sa u žltačky typu A  pohybuje sa od 15 do 50 dní, v priemere 30 dní. A mesiac je veľmi dlhá doba. Chorý často netuší, kde a ako sa nakazil. Infikovaný jedinec však vylučuje vírus do svojho okolia (stolicou, močom, slinami) už 14 – 21 dní pred objavením sa ochorenia. Takto sa ochorenie môže nekontrolovane šíriť v školských kolektívoch, medzi kamarátmi alebo v úzkom kruhu rodiny. Vírusy žltačky typu A sú značne odolné oproti vplyvom vonkajšieho prostredia, čo im umožňuje dobré prežívanie v týchto podmienkach až dovtedy, kým opäť nevniknú do ďalšieho hostiteľského organizmu. Vírusy prežijú i niekoľkoročné zmrazenie a pri teplote 25°C vydržia vo vode alebo v suchej stolici až 30 dní. Ak ich chcete zahubiť vo vode, prevárajte ju dlhšie ako 5 minút. Dezinfekčné prostriedky s aktívnym chlórom ich ničia za 15 minút.

Zákerné príznaky

Zákernosť žltačky spočíva najmä v tom, že vírus sa dostane do organizmu veľmi ľahko a nenápadne. Infekčná dávka je nízka, už niekoľko vírusov vedie ku vzniku ochorenia. Ochorenie sa začína pozvoľna a sprevádzajú ho nešpecifické príznaky, ktoré veľmi pripomínajú chrípku. Objavuje sa zvýšená teplota, únava, bolesti svalov a kĺbov. Prítomný môže byť i ľahký zápal horných dýchacích ciest. Pacient je unavený až schvátený, trpí nechutenstvom, vracaním a  pridružujú sa bolesti pod pravým reberným oblúkom. Pri ikterickej forme sa objaví žlté sfarbenie pokožky a očných bielok, tmavý moč a svetlá stolica. Anikterická forma prebehne bez žltačky a len s minimálnymi subjektívnymi príznakmi. Vírusové hepatitídy veľmi často prebiehajú ako tiché infekcie bez akýchkoľvek klinických príznakov, pacient sa cíti zdravý a ochorenie možno dokázať len laboratórnym vyšetrením. Takéto tiché infekcie sú však nebezpečné z epidemiologického hľadiska. Infikovaný jedinec vylučuje vírusy do svojho okolia, o jeho nákaze sa nevie a nekontrolovane šíri infekciu v úzkom kruhu rodiny, škole alebo na pracovisku. U dospelých osôb môže mať ochorenie ťažší klinický priebeh, často sprevádzaný komplikáciami a úmrtnosť sa pohybuje od 1,2 – 1,8%. Po prekonaní ochorenia vzniká trvalá imunita.

Liečba a prevencia

V liečbe žltačky nie je dostupná efektívna, špecifická liečba pôsobiaca na vírus. Po prepuknutí ochorenia je nevyhnutná izolácia na infekčnom oddelení. Najdôležitejším liečebným opatrením je kľud na lôžku a adekvátna diéta. Po prepustení z nemocnice je potrebné dodržiavať dlhodobé obmedzenie telesnej záťaže a niekoľkomesačnú šetriacu diétu. V mnohých prípadoch môže u pacientov po prekonaní ochorenia pretrvávať dlhodobá únavnosť až vyčerpanosť, bolesti svalov alebo zažívacie ťažkosti. Ľahký spôsob prenosu a šírenia žltačky typu A ako i vysoká vnímavosť populácie, zvyšuje opodstatnenosť očkovania proti žltačke typu A i v priemyselne vyspelých štátoch s nízkym výskytom tohto ochorenia. V súčasnosti už mnohé vyspelé krajiny (USA, Austrália, Izrael, Španielsko) pristúpili k pravidelnému očkovaniu detí proti žltačke typu A v rámci národných imunizačných programov. Na našom území zatiaľ nie je očkovanie proti žltačke typu A súčasťou pravidelného očkovania a vykonáva sa na odporúčanie lekára alebo na vlastnú žiadosť očkovanca, resp. rodiča dieťaťa bez úhrady zdravotnou poisťovňou. Len dodržiavaním všeobecných zásad prevencie (hlavne umývanie rúk) často nedokážeme ovplyvniť prenos tejto infekcie. Očkovanie proti žltačke typu A sa vykonáva dvoma dávkami. Aplikácia jednej dávky poskytuje približne ročnú ochranu. Druhá dávka podaná o 6 – 12 mesiacov po prvej zanecháva dlhodobú, pravdepodobne celoživotnú ochranu.

(5 hlasov, priemerne: 3,40 z 5)

Loading...